Bez ohľadu na svoje úspechy sa Západ neustále stáva terčom útokov. Riešenie? Nenazývajme sa Západom.
Slovensko vždy patrilo, patrí a s najväčšou pravdepodobnosťou bude patriť na Západ. Západ dnes nie je geograficky vyčleneným územím. Západom sa dnes rozumie ekonomická integrácia, politická dospelosť a presadzovanie liberálnych hodnôt. Ako západné sa identifikujú krajiny, ktoré dnes patria k najbezpečnejším a najprosperujúcejším.
Západ bol nepriateľom pre rôzne skupiny. V našich zemepisných šírkach sa na Západ nadávalo počas celého povojnového obdobia. Prehnitý kapitalistický Západ bol presným opakom toho, čo chceli vybudovať naši kolchozníci v baloňákoch. Spisovateľ Sajjid Qutb si vylial srdce na Západ po štúdiách na Stanforde, čo neskôr viedlo k vytvoreniu panislamistického hnutia v Egypte pod jeho vedením. Západ bol nepriateľom – a v rôznych častiach sveta stále je.
Lenže ten Západ nebol prehnitý, bol slobodný a otvorený. Tí, ktorí mali možnosť, tam aj utiekli. Niektorí počas úteku zomreli. Niektorí utekali preto, lebo im hrozila vojna. Niektorí len preto, aby sa mali dobre. A to im nemôžeme mať za zlé. Ruku hore – kto sa chce mať zle? Vlny ľudí na úteku pokračujú. Utekajú Sýrčania do Nemecka, Poliaci do Anglicka, Slováci do Ameriky. Stále viac ich mieri smerom na západ.
Pomenovanie Západ sa rýchlo stalo skratkou pre tých, ktorí v jeho zásadách a pravidlách vidia nepriateľa. Pre odporcov otvorenej spoločnosti, kultúrnej evolúcie, ľudských práv, šírenia demokracie a trhovej ekonomiky. Všetci títo si berú Západ do úst a urážajú ho, nemajú k nemu úctu, pohŕdajú naivnými ľuďmi, ktorí hľadajú šťastie v tolerantných krajinách, alebo ich priam nenávidia. Smutné je, že medzi kritikov patria aj ľudia, ktorí celé generácie žijú na Západe a zneužívajú svoje unikátne právo slobodne sa vyjadrovať na šírenie lží a poloprávd.
Opakom dnešného Západu nie je Východ. Nie je pravdou tvrdenie, že ak je na Západe dobre, na Východe musí byť zle. Existujú krajiny, ktoré nie sú geograficky na západe, a predsa sú na tom dobre. Japonsko je rozhodne na východe a darí sa mu. Južnej Kórei tiež.
Preto sa stal Západ, či už to sám chcel alebo nie, synonymom pre rozvinuté demokratické krajiny. Stal sa synonymom slobody, prosperity a najvyšších priečok v indexe ľudského rozvoja, meraného nielen ekonomickým bohatstvom krajiny, ale aj vzdelanosťou, sociálnou rovnosťou, gramotnosťou, priemernou dĺžkou života, pôrodnosťou a ďalšími dôležitými faktormi pre kvalitu života.
Aj keď nemám rád výraz „západné hodnoty,“ Západ je miestom, ktoré sa najviac priblížilo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Tento kľúčový dokument Organizácie Spojených národov, združujúcej 193 krajín sveta, pokrýva trvalé hodnoty, prirodzenú ľudskú dôstojnosť, nediskrimináciu, rovnosť, bezúhonnosť, ktoré sa vzťahujú na všetkých, všade a za každých okolností. Oveľa primeranejšie je preto nazvať hodnoty, ktoré vyznávame, univerzálnymi – platnými pre všetkých ľudí a všetky krajiny bez rozdielu.
Opakom Západu preto nie je Východ, ale krajiny, ktoré popierajú univerzálne hodnoty ľudských práv.
Vybudovať Západ trvalo desaťročia. Revolúcie a vojny v istom momente ustali. Keď Západ dospel do štádia, v ktorom konflikt nahradila spolupráca, keď tolerancia nahradila nenávisť, keď sa namiesto osočovania debatuje, keď sa namiesto násilných prevratov strieda moc vo voľbách. Presadzovať hodnoty Západu nie je ľahké, je to sakramentsky náročné. Západ totiž nie je neomylný, je sebakritický, pochybuje, hľadá riešenia v dialógu. Často sa prvý zahanbene postaví do radu a čaká na svoj trest. Lenže je to najlepší z možných svetov, ak si môžem požičať parafrázu od Martina Filka. Len v západnom štýle vládnutia sa zabezpečí tolerancia pre najširšie vrstvy obyvateľstva, len na Západe sa bude najviac skupín cítiť ako doma.
Teraz treba ukázať, že Západ nie sú len krajiny západnej Európy a severnej Ameriky, ale všetky krajiny, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty demokracie. Musíme vymyslieť Západu nové meno. Len tak sa doň prestanú navážať tí spiatočníci, ktorým vyhovoval režim s mocou jednej strany zabetónovanou v ústave alebo represívny režim nepriateľský voči všetkým menšinám.
Potom bude oveľa náročnejšie, namiesto spojenia „skazený Západ“ použiť výraz „skazené rozvinuté, demokratické, tolerantné a slobodné krajiny.“ Kto si potom bude chcieť do nás kopnúť?
Text: Dušan Fischer. Foto: Alex Kay/Flickr
