Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.

Budúcnosť vzdelávania… je tu!

Slovensko má už dnes štúdiá, ktorými sa dotýka budúcnosti.

 

Vzdelanie považujeme za kľúčové pre budúcnosť našej spoločnosti. Pritom je smutné, ako väčšina reformných stratégií končí krátko po ich napísaní. Sú tu však aj inovatívne prístupy k vzdelávaniu, dostupné pre mladých ľudí zo Slovenska cez programy realizované v zahraničí alebo aj na Slovensku. Čo vedia tieto programy ponúknuť mladým ľuďom? Ako môžu prispieť k pozdvihnutiu a novému sebavedomiu slovenskej kultúry, spoločnosti a politiky?

 

United World Colleges Slovensko

 

Porozumenie medzi národmi a kultúrami je základným cieľom vzdelávania stredoškolákov vo veku 16-18 rokov na školách hnutia United World Colleges (UWC). Pre slovenských stredoškolákov sú už viac ako 25 rokov dostupné štipendiá, ktoré aktuálne na Slovensku administruje o.z. UWC Slovensko. Zakladateľ UWC hnutia Kurt Hahn vychádzal z otrasných skúseností 2. svetovej vojny. Keď uvažoval o tom, ako môže vzdelanie prispieť k poučeniu sa z násilia človeka voči človeku a povzbudeniu mladých ľudí, aby menili svoje okolie k lepšiemu, Hahn predbehol svoju dobu. Globalizácia je dnes faktom, ktorý je viac dôsledkom skúmavého a snaživého ľudského ducha, než umelým konštruktom politických elít. Do takého sveta potrebujeme základné povedomie o dôstojnosti každého človeka. V úsilí medzinárodného spoločenstva je Charta základných ľudských práv významným stavebným kameňom. UWC hnutie prispieva integrálnym vzdelávaním mladých ľudí na prahu dospelosti.

Kľúčovým pojmom je porozumenie medzi národmi. Národy a kultúry vyjadrujú ľudské prežívanie rôznymi spôsobmi, pričom samotní ľudia majú rovnakú hodnotu. Spoločný život v rámci komunity presviedča študentov o tejto pravde v prežívaní každodenných úloh okolo školy, plánovaných aktivít alebo vo voľnom čase. Rovnako umožňuje absolvovať nekonečné diskusie o vede, zmysle života, povahe poznania, svetovej aj regionálnej politike v prostredí úprimného záujmu a bezpečného dialógu. Vlastné myšlienky a presvedčenia sú rešpektované, ale práve v rovnocennej konfrontácii s rovesníkmi si ich študenti UWC upevnia alebo zmysluplne vystavia kritickému skúmaniu.

UWC povzbudzuje študentov, aby rozvíjali svoj potenciál a aby ho následne vedeli využiť pre dobro svojho okolia odvážnymi aktivitami, osobným príkladom a vodcovstvom zameraným na komunitu. Vzhľadom na stredoškolský vek je toto vzdelávanie veľmi úzko previazané aj s potrebou pracovať na sebe fyzicky, cez šport či aktivity v prírode. UWC povzbudzuje študentov rozvíjať sa aj akademicky a voľbou svojho akademického programu (International Baccalaureat, IB) umožňuje primeranú špecializáciu pri zachovaní všeobecného charakteru stredoškolského vzdelania. S programom IB spája UWC hnutie aj zameranie na konkrétnu sociálnu pomoc vo svojom okolí, do ktorej sa zapájajú všetci študenti.

 

Kolégium Antona Neuwirtha

 

Oxfordská univerzita je konfederáciou približne štyridsiatich kolégií. Vo svojej rôznorodosti majú spoločné niečo veľmi dôležité: každé jedno z nich má svoju knižnicu, kaplnku a jedáleň. Tie nie sú iba symbolmi, ale aj reálnymi priestormi, kde prebieha už niekoľko storočí celostná formácia mladého človeka. Tu sa mladý človek učí myslieť, cítiť, konať, buduje svoj vzťah k sebe, k druhým a k transcendentnu. Tieto tri piliere integrálneho rozvoja človeka sa stali inšpiráciou aj pre vznik Kolégia Antona Neuwirtha, vzdelávacieho občianskeho združenia v Ivanke pri Dunaji.

Knižnica je symbolom intelektuálneho života. Kolégium pozýva študentov do „veľkej konverzácie“ – konverzácie veľkých mysliteľov západnej civilizácie, ktorá trvá už viac ako 2000 rokov. Hoci od smrti gréckeho filozofa Sokrata ubehli tisícročia, jeho obhajoba na súde geniálnym spôsobom otvára večné otázky – Aký je zmysel života? Za čo sa oplatí zomrieť? Má mať filozofia miesto v mojom živote? Čítaním veľkých diel sa mladý človek učí myslieť priamo od najväčších mysliteľov, akí kedy žili, pýta sa tie otázky, čo oni a hľadá spolu s nimi odpovede na svoje vlastné otázky. Tak sa stáva súčasťou príbehu, ktorý ho presahuje a hľadá svoje miesto v ňom. Myslenie je návyk, ktorý sa získava cvičením. Niet lepších trénerov, ako boli Platón, Aristoteles, Augustín, Akvinský a ďalší.

Kaplnka je miestom sústredenia, stíšenia, aktívneho zpasívnenia pre krásu a „lásku, ktorá hýbe slnkom a iným hviezdami“ (Dante Alighieri). V dobe neustáleho instatného uspokojovania a nikdy nekončiacich virtuálnych stimulov nežijú často mladí ľudia skutočnosť, ale iba nejakú jej paródiu. Nie sú schopní sústrediť sa dlhšie na jednu vec, ale ich myseľ preskakuje z jedného otvoreného četu na druhý, a tak sa stáva plytkou a nepokojnou. Emócie vládnu, aj keď vedú iba k ďalšej a väčšej nespokojnosti. Obklopený virtuálnym smogom potrebuje mladý človek vyjsť z ilúzie do reality – potrebuje sa naučiť žiť prítomnosť a plnými dúškami vychutnávať napríklad aj neužitočný čas čakania na autobus. Kaplnka je časom a priestorom vypnutých strojov a zapnutého srdca.

Jedáleň je miestom stretnutia s druhým človekom. Staré príslovie hovorí: „Nikoho nenazývaj priateľom, kým si s ním nezjedol mericu soli.“ Stolovanie a život pod jednou strechou s inými ľuďmi je najťažším, ale aj najpríjemnejším spôsobom, ako sa stávať charakterným človekom. Človek na druhej strane stola mi totiž nemusí byť sympatický, možno má nejakú vlastnosť, ktorá ma irituje, možno mi včera vynadal za neumyté riady. Napriek tomu – a možno práve preto – je mojím najlepším formátorom. Vzájomné obrusovanie a načieranie do hĺbok duše zanecháva hlboké stopy a niekedy aj celoživotné priateľstvá.

Vzdelávanie nie je projektovým manažmentom, lebo človek nie je projektom, ale skôr tajomstvom. Preto ambíciou vzdelávateľa nemôže byť vopred zadefinovaný výsledok, ale seriózna a autentická ponuka hodnotných podnetov, z ktorých si študent sám namieša svoj vlastný, originálny koktejl. Niekedy chutí sladko, inokedy trošku horkejšie, ale vždy je tu nádej, že posunie mladého človeka k plnšiemu a integrovanejšiemu bytiu. Táto nádej je znakom dobrého vzdelávacieho projektu a prísľubom lepšej budúcnosti (nielen) pre Slovensko.

 

LEAF Academy

 

„Čo si sa dnes naučil v škole?“ „Ako byť lepším človekom.“ Tak si zadefinovala úspech stredná škola LEAF Academy. Táto medzinárodná komunita, kde študenti a učitelia bývajú a učia sa spolu, sa snaží dať rozvoj charakteru do stredu všetkého. Charakter ako súbor cností, postojov a zručností je centrom nového vzdelávacieho programu vytvoreného na Slovensku. Aby Slovensko bolo lepším miestom pre život, na Sasinkovej v Bratislave sa tak denne skloňujú – a veríme, že aj žijú – „štyri Éčka“: ethics (etika), entrepreneurial leadership (podnikavé líderstvo), excellence (excelentnosť) a civic engagement (spoločenská angažovanosť).

Vlastné osnovy umožňujú škole vyhradiť si nemalý objem času na súbor aktivít, medzi ktoré patria „character seminar“ vrátane morálnej filozofie, zážitkové vzdelávanie, študentské projekty, život v malých „rodinách“, rozvojové rozhovory s učiteľmi-mentormi, osobné rozvojové plány, individuálna spätná väzba na všetky predmety, rezidenčný program, kde spolunažívajú študenti aj učitelia. Patrí tam aj tréning učiteľov, ktorí sa snažia tieto hodnoty sami žiť. Aj keď si takýto prístup nemôžu dovoliť všetky školy, každá škola môže a má formovať charakter svojich žiakov. Ako na to?

Pre spoločné napredovanie v cnostiach je kľúčové, aby každý študent mal okolo seba viacerých dospelých, ktorí ho poznajú (nielen) po mene, sledujú, podporujú, dávajú korene, krídla aj hranice. Snažíme sa poznať a mať radi každého študenta.

Každý učiteľ, bez ohľadu na to, čo učí, môže formovať osobnosti svojich študentov troma spôsobmi.

Po prvé tým, že bude zdieľať svoj život a hodnoty so študentami. Ak učiteľ povie študentom, vo vhodnej miere detailu a primerane veku, aké dilemy rieši, čím prechádza a o čo sa snaží, dáva im možnosť vidieť, ako pristupuje k veciam. Vie byť vzorom pre svojich žiakov a buduje dôveru, ktorá je predpokladom spoločného rastu. Zaujímavým bodom nedávnej hodiny zo strany učiteľa bolo podelenie sa o svojom zážitku: učiteľ si len nedávno pri prerábke bytu uvedomil, že nevypýtať si faktúru je vlastne korupcia. Alebo že sa pohádal s kamarátom a je mu zaťažko ospravedlniť sa. O to silnejšie potom je, ak takto na škole funguje celý kolektív a študenti nielenže počujú na hodine o morálnej odvahe a čestnosti, ale na spoločnom pondelkovom stretnutí všetkých študentov s učiteľmi počujú riaditeľa povedať osobný príbeh o tom, ako zlyhal – a snažil sa to napraviť.

Po druhé, učiteľ sa môže pripraviť na svoju hodinu tak, aby okrem vedomostného cieľa mala aj cieľ v oblasti budovania charakteru („taught character moments“). Takto aj hodina biológie môže byť navrhnutá s cieľom otvoriť pri látke ochrany životného prostredia aj tému sebakontroly a manažovania svojich pokušení, alebo s cieľom naučiť sa dať po spoločnom labáku spätnú väzbu jeden druhému, aj učiteľovi.

Po tretie, učiteľ môže jednoducho zastaviť situáciu, ktorá sa deje v triede a premostiť na niektorú z cností či hodnôt („caught character moments“). Ak sa študent pýta kvalitné otázky, aj keď s témou zápasí a opakovane nerozumie, môže učiteľ pomenovať dôležitosť zvedavosti a vytrvalosti a podnietiť žiaka pomenovať tri stratégie, ako si neskôr vyhľadá, keď niečo na hodine nepochopí.

Nakoniec ešte niekoľko tipov. V LEAF Academy každý mesiac študenti aj učitelia pošlú viac ako sto nominácií na komunitné ocenenie „LEAF Academy Community Award“, kde dvaja študenti a dvaja učitelia dostanú pred celou školou malé ocenenie za rozvoj niektorej z hodnôt školy. Ďalej napríklad Strom vďačnosti – príklad z letného tábora vodcovstva LEAF, kde na konci každého dňa študenti v krátkosti pomenujú, za čo sú vďační. Niektoré skupiny pokračovali v online verzii na facebooku. Spomeniem aj nástroj „Writing is thinking“ – krátke písané sebareflexie na jednu či dve otázky spojené s cnosťami na konci hodiny či polroka, napríklad: „Napíš, kedy si sa naposledy cítil vylúčený. Čo si chcel, aby sa stalo, po čom si túžil? Kto v tvojom okolí sa možno cíti vylúčený?“ Toto sú tipy, s ktorými môže začať každá škola či učiteľ v rámci svojej triedy, hoci už aj zajtra.

 

Autori: Marcel Mikolášik, podpredseda občianskeho združenia UWC Slovensko, Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha, Stanislava Gajdošová, členka “Character Department”, LEAF Academy. Foto: Dominik Sepp