Vojnu v Sýrii je možné považovať za najhorší konflikt 21. storočia. Jeho následky majú výrazné dopady aj na samotnú Európu. Nielen kvôli prílivu utečencov, ale najmä preto, že nás usvedčuje z toho, ako pristupujeme k dodržiavaniu a ochrane ľudských práv a slobôd nielen v rámci EÚ, ale aj prostredníctvom poskytovanej pomoci v susedných krajinách.
Koncom apríla sa uskutočnila v Bruseli druhá konferencia o Sýrii pod záštitou čelných predstaviteľov OSN, EÚ a Sýrie. Medzinárodné spoločenstvo sa dohodlo na navýšení humanitárnej pomoci pre krajinu a jej susedov vo výške 3,5 miliardy eur a ďalších 2,7 miliardy eur v rokoch 2017-19. Bude to na vyriešenie konfliktu stačiť?
Migračná kríza sa neskončila
Niekedy veľmi rýchlo nadobudneme pocit, že milióny ľudí zo Sýrie smerujú na Západ, lebo túžia po našej životnej úrovni a chcú nám ju ukradnúť. Skutočným dôvodom je však najväčšia vojna ahumanitárna kríza od čias 2. svetovej vojny. Dôvodom na útek nie je ani tak strach z ISIS, ako sa mnohí domnievajú, ale strach o život kvôli vojne a bombovým útokom. Ťažko povedať, či majú väčšiu hrôzu z Assadovho režimu alebo Putinovho Ruska. Podľa štatistík OSN donútila osem rokov trvajúca vojna opustiť krajinu takmer 6 miliónov obyvateľov. Tí smerovali najmä do Libanonu a Jordánska, keď však uzavreli hranice, toky sa presmerovali na sever, do Turecka a EÚ.
Ďalších 6,5 milióna Sýrčanov zatiaľ ostalo presídlených v rámci krajiny, z toho je 2,8 milióna detí. Len za prvé štyri mesiace tohto roku sa kvôli vojne vovnútri Sýrie pohlo ďalších 700-tisíc ľudí! Spolu už tvoria polovicu obyvateľstva krajiny.
Výsledkom je situácia, kedy Libanone našlo útočisko milión až 1,5 milióna Sýrčanov, dnes už možno do 2 miliónov, čo pri populácii 4 miliónov Libanoncov predstavuje polovicu obyvateľov. V Turecku sa ich počet odhaduje na 3 milióny. Tam je situácia o to náročnejšia, že oproti Libanonu je potrebne pripočítať jazykovú bariéru.
Európska identita a strach
Európa v súčasnosti hľadá samu seba a snaží sa nanovo zadefinovať európsku identitu. Stojíme na križovatke a snažíme sa nájsť spoločnú reč o budúcom vývoji, navrhujeme rôzne scenáre, rýchlosti integrácie, uvedomujeme si, že začíname strácať v globálnych demografických ale aj ekonomických číslach. Diskutujeme o hodnotách a budúcnosti.
S týmto hľadaním identity v čase nepokojov u našich blízkovýchodných susedov sa otvárame riziku, že podľahneme pokušeniu zadefinovať sa negáciou – teda tým, čím nie sme.
Európa už má takmer storočnú skúsenosť so šírením strachu a nenávisti z jednej rasy. Stálo nás to obrovské množstvo životov. Rovnako bolo potrebné mimoriadne veľké úsilie, aby sme obmedzili antisemitizmus na minimálnu úroveň. Dnes sa veľmi podobným spôsobom začína šíriť nenávisť voči novej inej skupine obyvateľov – moslimom. Rovnako ako William si myslím, že Európa – ale ani Amerika – nesmú dopustiť, aby nenávisť zadefinovala našu identitu.
Susedom pomôcť musíme. Najmä s budovaním spravodlivej krajiny
Nepriateľmi v riešení spomínaného si nakoniec môžeme byť aj my sami. Ako? Nekontrolovateľným šírením strachu, dezinformácií a nenávistných hesiel. Európska komisia vo svojej najnovšej správe navrhuje strojnásobiť rozpočet na ochranu hraníc z 13 na 34,9 miliardy eur. Opatrenie reaguje na súčasný migračný tlak, čo je dobre.
Európa sa však nesmie stať pevnosťou ktorá bude investovať len do stavania múrov pred ekonomickými migrantmi, pretože nebude prosperovať. Tlak globálnej nespravodlivosti na Blízkom východe je nesmierne výrazný, nesmieme ho ignorovať. Musíme si uvedomiť, že budúcnosť Európy závisí aj od situácie v krajinách Blízkeho východu, a tak je nevyhnutné daným krajinám pomôcť komplexnejšie a adresnejšie.
Ak chce byť Európa spravodlivá a prosperujúca zároveň, potrebuje zabezpečiť spravodlivosť aj v krajinách Blízkeho východu. Stabilitu, na ktorú nestačí vyriešenie vojenského konfliktu a nastolenie mieru, alebo naštartovanie ekonomického rastu. Potrebné je pomôcť aj oblasť korupcie, obchodovania s ľuďmi, pašovania zbraní a ďalších oblastiach dobrého vládnutia. Aby sa ľudia mali doma najlepšie a nemuseli utekať za lepšou budúcnosťou inde.
Susedom pomôcť musíme. Kvôli nim samým, ale aj kvôli sebe.
Autor: Marek Degro. Kresba: Frenky Hříbal