Americký vzdelávací systém zlyháva na všetkých úrovniach a na príliš veľa spôsobov, aby sa to dalo pokryť v jednom článku.
Táto téma by mohla zaplniť vysokoškolskú knižnicu, a preto sa iba krátko zameriam práve na problémy univerzít. Štúdium na vysokej škole už nie je výnimkou ako skôr očakávaním, a práve to spôsobuje mnoho problémov.
Po prvé, myslím si, že nie každý Američan by mal mať vysokoškolský titul. Ako spoločnosť sme urobili pravidlom myšlienku, že každý potrebuje vysokoškolské vzdelanie, čo zaplavilo trh práce vysokoškolsky vzdelanými kandidátmi, ktorých vzdelanie zvyklo v minulosti vyniknúť, ale dnes už sa vysokoškolský titul stal novým minimom. Bakalársky titul sa teraz očakáva na každú pozíciu, bez ohľadu na to, či pracovná náplň skutočne vyžaduje takúto úroveň vzdelania.
To viedlo k tomu, že si mladí ľudia berú závratné pôžičky na vysokoškolské štúdium a neskôr zisťujú, že aj tak si nevedia nájsť prácu, v ktorej by zarobili dostatok peňazí na splatenie dlhu a zabezpečenie svojich základných životných potrieb. V každej kaviarni v Amerike môžete ľahko nájsť čašníkov s vysokoškolským vzdelaním. Aby sa neskôr mohli na pracovnom trhu odlíšiť a stať sa konkurencieschopnými aj pre lepšie pracovné miesta, musia sa vrátiť na vysokú školu, aby získali vyšší stupeň vzdelania, a tým sa ešte viac zadĺžiť. Problémom je, že aj ich rovesníci sa vydávajú rovnakou cestou, čo spôsobuje ďalšie znehodnocovanie vyššieho vzdelávania na trhu práce.
Po druhé, nielenže táto akademická inflácia zaplavuje trh práce nadmerne kvalifikovanými zamestnancami, ale degraduje aj kvalitu vzdelávania, ktoré dostávajú. Väčšina vysokých škôl v Amerike funguje skôr ako zisková súkromná spoločnosť, než ako nezisková vzdelávacia inštitúcia. Z tohto dôvodu je v záujme univerzít prijať všetkých, bez ohľadu na ich akademický úspech alebo potenciál. Robia tak namiesto toho, aby poskytovali náročné a dobre nastavené vzdelávanie, najmä s ohľadom na nové zákony na úrovni amerických štátov, ktoré viažu univerzitné financovanie na počet absolventov. Súhlasím s Janou, že pominuli časy, kedy platilo, že človek s vysokoškolským diplomom má ľahší prístup na trh práce.
Ak je financovanie školy zo strany štátu podmienené tým, či študent absolvuje školu, potom škola urobí čokoľvek, aby zabezpečila absolvovanie čo najväčšieho počtu študentov bez ohľadu na to, či títo študenti sú alebo nie sú skutočne kvalifikovaní pre prácu, ktorú hľadajú. Napríklad ja mám vo svojom tíme zamestnanca, ktorý je poväčšine úplne neschopný napísať zmysluplnú vetu. Občas sa zamýšľam nad tým, ako mohol absolvovať základnú školu, nieto ešte univerzitu!
Po tretie, v Amerike existujú celé priemyselné odvetvia ponúkajúce vysoko platené pracovné miesta, ktoré sa ale neplnia, pretože študenti už nemajú záujem o tieto odborné pracovné pozície. Ide o pracovné miesta, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie, ale odbornú školu. Študenti môžu po šiestich mesiacoch vyjsť zo školy a začať zarábať 30 a viac dolárov za hodinu, v závislosti od odboru, ktorý si zvolili.
V Amerike sa musíme viac zamerať na študijné poradenstvo. Musíme študentov lepšie informovať o rôznych možnostiach kariéry a nasmerovať ich do oblastí, ktoré zodpovedajú ich zručnostiam a trhu práce, a nie presviedčať ich o tom, že vysokoškolské vzdelanie je prínosné pre všetkých.
Text: William Gardner. Kresba: Kristína Rusňáková