Chcel som sa pri príležitosti otvorenia nového sídla NATO nostalgicky obzrieť za podnájmami, ktorými musela prejsť naša misia v Bruseli. Stali sme sa obeťou úspechu Severoatlantickej aliancie, mohli však pri výbere starého sídla tušiť, že sa počet jej členov zdvojnásobí?!
Najmä posledné provizórium pristavané pre nováčikov bolo zdrojom večných vtipov („jediná unimobunka viditeľná z Mesiaca“) – presťahovanie do nového sídla definitívne zotrie rozdiely medzi starými a novými členmi, symbolicky uzavrie obdobie slovenského dozrievania v aliancii.
Horkýže! Pred týždňom nabitým udalosťami (samit NATO s novými prezidentmi a strihanie pásky v Bruseli, konferencia GLOBSEC v Bratislave) nám ĽS NS cez Moskvu sľubuje, že Slovensko bude prvým členom, ktorý NATO opustí.
I zvesť takúto nesie nám ruský denník Izvestija: funkcionári ĽS NS už vyzberali móóóre podpisov za referendum, v Bratislave sa zišla sila národa, do toho notuje uznávaný tuzemský odborník.
Spomienky teda musia ustúpiť dobrému slovu zberačom (podpisov) súcim na slovo. Čo ak naozaj sťahovanie stratilo zmysel a pár mesiacov už môžeme ostať aj vetrať a svietiť v unimobunke?! Milí zberači, popredku. Bezpečnostná politika, to nie je ako doriadiť nejakú župu, čo vám padla do rozkroku.
Ale chcem tak láskavo – vlastne ste nás potešili. Nevidím na politickej scéne, po zarmucujúcom konci KSS, stranu vhodnejšiu (teda, aspoň pre nás) na nastolenie tohto pálčivého problému Slovenska, stranu oprávnenejšiu siahnuť po referende ako nástroji priamej demokracie – preukázali ste odbornosť pri spravovaní vecí verejných (na vašej župe panuje priam rodinná atmosféra), ste do posledného muža okovaní demokrati (kultúrna obec vášho „protentokrátu“ mi dá za pravdu).
Tešíme sa. Pripomenuli ste mojej generácii, že načim vrátiť sa ku koreňom. Po tom, čo sme republiku napriek chorobám rastu dostali do slušnej spoločnosti, sme sa rozptyľovali detailmi – ako zaručiť, aby ju už nik neobsadil, a ako dať Slovákom najsilnejšiu menu a pas sveta.
Teraz sa opäť zabávame taľafatkami – príspevkom k naplneniu zásady „jeden za všetkých, všetci za jedného“, tentokrát kvôli Baltom, a čo táto republika musí urobiť, aby stíhala, keď EÚ zaradí najvyšší rýchlostný stupeň.
A vy točíte o vystúpení z NATO. A my sa tešíme, fakt – bol najvyšší čas opäť sa zahĺbiť do pokojného rozhovoru so Slovenskom o Slovensku, nerovný myšlienkový zápas s vami bude naším bonusom; veď viacerých z nás už dlhšie svrbeli perá (verím, že aspoň tejto metafore porozumiete správne).
Dialóg, v tom sme silní. Keď sme sa naposledy povenovali téme podpory pre vstup do NATO, získali sme preň dve tretiny našincov. Ak sa už do niečoho pustíme – a my sme práve začali, prečítajte si na inom mieste – sme čertovsky dobrí! Sme v najlepšom veku, ešte nás neopustil inštinkt lovca, túto krajinu vám nevydáme „ani vo vzduchu, ani na zemi, ani v uliciach“, ako klasik odkázal vašim predchodcom.
Na úvod sa prizrieme, ako sa od roku 2004, od nášho vstupu do NATO, darilo v poli – v Donbase, na Kryme, v Čiernej Hore – upevniť myšlienku slavjanskej vzájomnosti, o bratstve ani nehovoriac. Predreferendová kampaň – teda, ak sa vám podarí dopočítať do tých 350-tisíc podpisov – to vám je hotové peklo.
To sa neodbavuje v klozete, skrytý za obrazovkou (vraj fejsbúk už nie je kóšer a kamsi migrujete – viem, ste odborníci na migráciu; verím len, že ostanete v kontakte). Zlá správa – kým vstúpime do ostrej fázy kampane (tú odpálime v auguste 2018, na 50. výročie zrady, okupácie a potupy), aj pre najotrlejších Slovákov prestane byť znakom dobrej výchovy čítať vaše webové truľovanie.
Tešíme sa na ten festival inakosti, keď aj s partiou vyleziete na svetlo sveta, medzi ľudí – zelení mužíci pasúci stádočko oviec protifašistického frontu (čiernych, s červenými biľagmi), gardistická symbolika vedľa georgijevských stužiek, konzervatívci na konci telesných (a iných) síl podopieraní nenapraviteľnými marxistami na obdiv vystavujúcimi subtílny intelekt.
Tešíme sa na ďalšie mítingy, ktoré, ako v Izvestijach verného čitateľa informuje Zberač č. 0,6 (na celé percento v prezidentských voľbách nevydalo), už zachvátili Slovensko. Nemal ten ostatný na Hviezdoslavovom menšiu účasť než rodičovské združenie na neďalekej ZŠ Matky Alexie?
Da, da a dada: Nám to námestie prinieslo slobodu a vám neodňateľné právo pravidelne nás obveseľovať. Tešíme sa, že nám v kampani naservírujete aj onakvejších expertov, nielen toho, s ktorým sa vďaka Izvestijam masové ruské čitateľstvo zoznámilo skôr, než jeho rozhľad od Vladivostoku po Lhasu ocenila dedovizeň.
A pozvete opäť aj zarubežných prednášateľov? Chúdence mladí z dedinských vysokých škôl nízkej úrovne, už dávno nevideli živého profesora. Neviem, či som to spomenul, ale tešíme sa na vás. Na záver si zopakujeme tri body:
- Vy ste zberači – my sme lovci. 2. Za vami sú ruské Izvestija – za nami je sebavedomé Slovensko. 3. Vy chodíte namosúrení – nás potešia aj maličkosti (ako je tá vaša úroda podpisov).
Autor: Igor Slobodník. Dovidenia v kampani, priatelia! Text vyšiel v denníku Pravda.
