Fakty o judaizme
Prvé literárne zmienky o judaizme sú z 15 stor. pred naším letopočtom. Sformoval sa ako vymedzenie sa voči kanaánskym náboženským kultom v oblasti Sinajského polostrova.
Kresťanstvo sa začalo formovať ako skupina v rámci judaizmu v 1. stor. nášho letopočtu a oddelilo sa od judaizmu v priebehu 2. stor.
Islam sa začal formovať na začiatku 7. stor. v prostredí na pomedzí judaizmu, kresťanstva a pôvodných polyteistických náboženstiev na Arabskom polostrove.
(Údaje z roku 2012)
Celková populácia Zeme: 7,2 miliardy
Počet vyznávačov judaizmu: 14 mil (0,2%)
Počet vyznávačov kresťanstva: 2,2 mlrd (31,5%)
Počet vyznávačov islamu: 1,6 mlrd (22,3%)
(Údaje z roku 2011)
Populácia Slovenska: 5,4 milióna
Počet vyznávačov judaizmu: 2 tis (0,04%)
Počet vyznávačov kresťanstva: 4,1 mil (76%)
Počet vyznávačov islamu: 2 tis (0,04%)[1]
Judaizmus nie je jednoliate hierarchicky organizované náboženstvo. Má množstvo rozličných tradícií. Najrozšírenejšie sú:
ortodoxný judaizmus, ktorý sa usiluje o prísne dodržiavanie zákonov a etiky podľa posvätných textov Tóry;
konzervatívny judaizmus uplatňuje historický a kritický prístup k posvätným textom a pri zachovaní vernosti obsahu sa usiluje o ich primerané aplikovanie v súčasnosti;
reformný judaizmus zdôrazňuje etické aspekty náboženstva viac, než ceremoniálne a vychádza z toho, že Božie zjavenie neskončilo udalosťou na Sínaji.
Obracia sa judaizmus, kresťanstvo a islam k tomu istému Bohu?
Keď sa stretnú rabín, farár a imám, len ťažko sa zhodnú na tom ako ich náboženstvá definujú Boha. Predstava, že každé z týchto troch náboženstiev sa obracia k inému Bohu je hlboko zakorenená. Zároveň je dôvodom, ktorý stojí na pozadí väčšiny problémov medzi týmito tromi náboženstvami.
Pohľad na posvätné texty každého z týchto troch náboženstiev však ukazuje, že všetky sa odvolávajú na to isté zjavenie Boha. Spájajúcim prvkom je príbeh o Abrahámovi. Faktom však zostáva, že všetky tri náboženstvá rozvíjali svoje myšlienky a predstavy o Bohu v oddelených tradíciách a v polemických vymedzeniach sa navzájom voči sebe.
Otázkou teda zostáva, ktoré z týchto troch náboženstiev zachováva a rozvíja pravdivý obraz Boha. Nárok na pravdu a dialóg náboženstiev úzko súvisia. Ak má byť vzájomné stretnutie judaizmu, kresťanstva a islamu konštruktívne, nemôže obísť túto otázku. Skúsenosť istoty viery v pravdivú predstavu o Bohu je určujúcou skúsenosťou vyznávačov každého z týchto troch náboženstiev. Preto pri vzájomných stretnutiach a vo vzájomných vzťahoch zohráva kľúčovú úlohu.
Náboženská terminológia pracuje s pojmom „zjavenie Boha“. Tento pojem však vo svojej podstate nie je objektívne overiteľným faktom. Je to skúsenosť, o ktorej hovorí ten, kto ju prežil a podáva ju ďalej. S jeho skúsenosťou sa potom stotožňujú a svojimi skúsenosťami ju potvrdzujú ďalší jednotlivci. Tak vzniká nárok náboženských spoločenstiev na pravdivý obraz Boha. Do medzináboženského dialógu musíme vstupovať s vedomím tohto nároku ako aj s vedomím toho, že vychádza zo syntézy viacerých subjektívnych nárokov.
Posvätné texty všetkých troch náboženstiev obsahujú množstvo rozprávaní o rozhovoroch človeka s Bohom. Samotné konštitutívne texty jednotlivých náboženstiev teda predstavujú náboženskú skúsenosť ako skúsenosť človeka s transcendentným partnerom, ktorého pomenúva ako Boh.
Kľúčový koncept všetkých troch náboženstiev je zmluva. Boh a človek vstupujú do zmluvného vzťahu, ktorý vo svojej podstate predpokladá dialóg. Zmluvný vzťah je dialogický vzťah. Judaizmus, kresťanstvo a islam majú spoločnú predstavu o tom, že Boh, o ktorom hovoria a vieru v ktorého vyznávajú je bytosťou, ktorú ľudská myseľ nedokáže obsiahnuť a poznať vyčerpávajúcim spôsobom. Každý vie o Bohu len to, čo mu Boh o sebe zjavil. Táto miera zjavenia je odhalená a obsiahnutá v textoch, ktoré vyjadrujú zmluvný vzťah spoločenstva veriacich s Bohom. Aj keď sa môže vo viacerých parametroch odlišovať, ide vždy o zmluvný vzťah toho istého Boha s rôznymi spoločenstvami ľudí v rôznych obdobiach dejín.
Ovládajú Židia svet?
Často sa stretávame s tvrdeniami, že Židia sú nadmieru bohatí a ovládajú svet. Tieto stereotypné predstavy mnohokrát v dejinách využili populistickí politici, aby zmobilizovali masy ľudí a podnietili v nich nenávisť voči Židom. Vo väčšine prípadov išlo o prenesenie viny za zlú ekonomickú situáciu v krajine na domnelých vinníkov.
Teória o snahe Židov ovládnuť svet, ekonomiku, médiá pochádza hlavne z Protokolov sionských mudrcov. Táto kniha je však dlho dokázaným výmyslom a podvodom. Vo svojich rôznych podobách sa jej myšlienky objavujú doteraz.
Ťažko sa vyvracia niečo, čo neexistuje. Ale je veľmi ťažké si predstaviť, že skupina ľudí, či jednotlivec, ovláda svet bez toho, aby sa objavili nejaké jasné dôkazy, prepojenia. Už vyše 100 rokov ide iba o dohady a konšpirácie.
Tak, ako medzi inými národmi, aj medzi Židmi sú ľudia bohatí aj chudobní. V Izraeli žije viac ako 20 % obyvateľov pod hranicou chudoby, resp. 12% Izraelčanov židovského pôvodu. Medzi (ultra)ortodoxnými židmi (haredim) je to takmer 50%. 20% židovských obyvateľov New Yorku taktiež žijú v chudobe.
Samozrejme, je veľa bohatých Židov, tak ako sú bohatí Slováci, Číňania, Angličania, Rusi, kresťania alebo moslimovia.
V minulosti mali Židia zakázané vlastniť pôdu a robiť manuálnu prácu. Väčšinou sa preto venovali financiám a obchodu. Čo bolo nevýhodou, sa neskôr stalo výhodou. V súčasnosti ale Židia robia rovnaké povolania ako majoritné obyvateľstvo a nedá sa povedať, ktoré prevažuje. Nehovoriac o Izraeli. Ak by sa tam mali Židia venovať iba obchodovaniu, taký štát by nemohol fungovať. Treba ale povedať, že v židovských rodinách sa od malého veku kladie dôraz na vzdelanie, a teda mávajú Židia často vyššie kvalifikáciu, ale nie je to absolútnym pravidlom.
Židia nie sú homogénna skupina a preto sa na Židov nedá zovšeobecniť vôbec nič. Židia sú veriaci aj úplne sekulárni. Mnohí sa fungovania židovskej komunity vôbec nezúčastňujú. Existujú tri hlavné prúdy náboženské prúdy: ortodoxný, konzervatívny a reformný. Tie sa ďalej delia na ďalšie podskupiny, z čoho pramenia rozličné názory v rámci judaizmu. Ťažko hovoriť o snahe Židov ovládať svet, o akýchsi podvratných židovských záujmoch, ak sa častokrát nevieme dohodnúť medzi sebou. Ako sa hovorí, 2 Židia majú 5 názorov.
Čo mám robiť, keď iní urážajú moje náboženstvo?
Mnohí ľudia radi jednoducho provokujú a podpichujú iných. Proti tomu sa ťažko niečo dá podniknúť. Pre mnohých ľudí je však odlišná náboženská viera alebo odlišná kultúra s inými sviatkami, inými spôsobmi konania, inými hodnotami ťažko pochopiteľná. Preto pred ňou majú strach a svoj strach a neistotu prejavujú výsmechom a urážkami.
Takéto konanie je pochopiteľné a možno ho vysvetliť. Nemožno ho však ospravedlniť, pretože je to zraňujúce konanie, ktoré zásadným spôsobom narúša medziľudské vzťahy a zakladá predpoklady na uzatváranie sa jednotlivých náboženských a kultúrnych komunít do seba. Pretrvávanie takéhoto stavu kultivuje odpor znevažovanej komunity voči svojmu okoliu a v konečnom dôsledku vedie k jej radikalizovaniu. Tento radikalizmus môže mať spočiatku podobu tichého odporu a rezignácie na budovanie zdravých vzťahov medzi jednotlivými spoločenstvami. Neskôr však môže vyústiť do zúfalých aktov násilia v podobe terorizmu.
Najlepším spôsobom na predchádzanie takéhoto radikalizovania náboženských komunít je úprimný záujem o poznanie náboženskej viery iných. Vyžaduje to na jednej strane schopnosť pýtať sa bez predsudkov a ochotu vzdať sa stereotypných predstáv. Na druhej strane to vyžaduje ochotu odpovedať na otázky zrozumiteľným spôsobom a ochotu počúvať a trpezlivo pokračovať vo vysvetľovaní, ak máme pocit, že druhá strana nám stále nerozumie.
Nadovšetko je však potrebná základná úcta k iným, ktorá je vyjadrená zlatom pravidle všetkých troch náboženstiev odvodzujúcich svoj pôvod od Abraháma. Toto pravidlo znie:
Čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im.
[1] Ide o údaj zo sčítania obyvateľstva v roku 2011, ktorý zachytáva len obyvateľov s trvalým pobytom. Podľa odhadu Islamskej nadácie na Slovensku je celkový počet moslimov žijúcich na Slovensku cca 5 000 (vrátane ľudí s prechodným pobytom, vízami, doplnkovou ochranou, azylom, atď…). Zatiaľ asi najpresnejší odhad možno nájsť v publikácii: Radoslav Štefančík, Jozef Lenč – Mladí migranti v slovenskej spoločnosti, 2012, s. 158-159: http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/mladi-migranti.pdf
Kresba: Mikuláš Sliacky
