Politické elity v pravom zmysle slova už na Slovensku neexistujú. Lebo ak máme nazývať elitou to, čo sedí v parlamente, sme v ťažkom omyle, tvrdí expert na extrémizmus Radovan Bránik.
Po posledných župných voľbách verejnosť zostala v šoku a politici sa predháňali v silných vyhláseniach. Scenár sa opakoval pri voľbách do parlamentu a dnes sa Marian Kotleba môže opäť stať županom. V spoločnosti sa teda nič nezmenilo?
Problém má dve roviny. Jedna spočíva v tom, že sa netýka len Slovenska, ale tiež Nemecka či Francúzska. Na Gaussovej krivke máte vždy dva extrémy a stred, čo je úplne normálne a nevnímal by som to ako nejaké zlyhanie. Extrémizmus označovaný za pravicový však u nás skokovo narástol. Prieskumy ukazujú, že Kotleba je schopný mobilizovať aj časť doterajších opakovaných nevoličov.
Druhá rovina?
Tá je rovnako dôležitá. Politický systém je nastavený tak, že či už za Mečiara, Fica, alebo Dzurindu si strany vždy našli cestu, ako zo štátnych peňazí získať benefity pre svojich kamarátov. Postupne sa úplne odtrhli od svojho voličstva. Prestali počúvať jeho reálne potreby a čoraz viac sa tak otvárali nožnice medzi aktuálnou politickou reprezentáciou a bežným občanom. Postupne sa otvoril priestor, ktorý Kotleba obsadil.
V tom sa dajú hľadať príčiny jeho širokého záberu?
Politické elity v pravom slova zmysle už na Slovensku neexistujú. Lebo ak máme nazývať elitou to, čo sedí v parlamente, sme v ťažkom omyle. Chýbajú tam štandardné strany európskeho typu. Smer je podnikateľským združením, nájdeme tam anomálie typu SNS, Kollára, ĽSNS, alebo OĽaNO, čo je podivná zmes solídnych ľudí a hlučných bláznov. Dostávame tak obraz politickej kultúry na Slovensku – zdegenerovaná vrstva neschopná zastupovať veľkú časť voličov. Na to už nestačí len nadávať na Kotlebu a tváriť sa, že on je ten nepriateľ, ktorého treba zničiť.
Čím si ten priestor „vyslúžil“?
Reprezentuje obyčajného človeka. Bežný politik má prirodzenú tendenciu ísť vyššie a vyššie, a tým sa, samozrejme, vzďaľuje tomu priestoru, z ktorého vzišiel. On, naopak, úplne vedome, úmyselne a systematicky pracuje na tom, aby ostal veľmi podobný svojim priaznivcom. Nerád to hovorím, ale dnes je autentickým politickým reprezentantom bežného človeka aj s jeho jemne formulovanými xenofóbnymi postojmi.
Svoju rétoriku však výrazne zjemnil.
Už neposiela cigánov do plynu, už si niektoré veci jednoducho nedovolí. Prešiel na žarty typu pekný biely deň, ohlási zavedenie plynu do domu v Banskej Bystrici a zožne potlesk. Už si dáva pozor, aby to neprepískol. Na podobné „fóriky“ sme zvyknutí všetci. Tiež ich občas používam a robia to aj mnohí Kotlebovi kritici.
Nie je ĽSNS vcelku pestovaným terčom, umožňujúci stranám ukazovať – aha, je tu niekto horší?
Robert Fico oportunisticky hrá na kartu – nie sme síce najlepší, ale je tu niekto horší. Nebyť ĽSNS v parlamente, premiér by nikdy nedostal príležitosť zostaviť takúto anomálnu vládu. Keby vám niekto mesiac pred voľbami povedal, že vznikne zostava Fico – Bugár – Danko – Procházka, schuti sa zasmejete.
Kolaboruje ĽSNS s vládnou koalíciou?
Neraz pomohla prekaziť prerokúvania najbrutálnejších káuz Smeru. Poslanci ĽSNS zostávali sedieť na výboroch, aby zabezpečili ich uznášaniaschopnosť, alebo z nich, naopak, odišli, keď bolo treba. Vždy vedeli zostať alebo odísť v pravej chvíli. To sa inak ako spoluprácou nazvať nedá. Netvrdím, že Fico túžil mať kotlebovcov parlamente. No ak ich tam už má, tak sa z toho snaží vytrieskať maximum.
Kotleba sa od svojich začiatkov definuje ako neštandardný politik. Zmenil sa však na úplne tuctového, ktorému nie je cudzie rodinkárstvo, obsadzovanie funkcií svojimi ľuďmi či korupcia. Tento rozpor jeho fanúšikovia dosiaľ nepostrehli?
On si kúpi dom a obkecá to, lebo veď Fico býva v Bonaparte. Kúpi si auto, ale veď iný politik má ešte drahšie a väčšie. Korupcia ľuďom prekáža, ale nie do takej miery, aby ich odvrátila od hlúpej voľby. Bohužiaľ, veria pomätenému naratívu, že hlasovaním za Kotlebu potrestajú zlých politikov. Potrestajú len samých seba, ale to jeho voličom nevysvetlíte.
Ani to, že svojou voľbou vlastne legitimizujú svoje sympatie k fašizmu?
Odvšadiaľ sa na nich valia zlé správy a zrazu prichádza nejaký mýtický čistič nesúci v sebe istú uhrančivosť a prísľub jednoduchých riešení. Kotleba sa v identifikácii problémov Slovenska často nemýli, ale to sa nemýli skoro nikto. Akurát jeho riešenia nefungujú. Neprinášajú nič nové ani lepšie, naopak.
Ak sa stal tuctovým politikom, čo môže spôsobiť volanie po tých naozaj antisystémových?
Médiá zatiaľ podceňujú priestor napravo od Kotlebu. Nožnice sa však roztvárajú ešte viac a najhorším scenárom pre krajinu nebude sklamanie z Fica, ale z Kotlebu. Predstavte si, keď to jedného dňa jeho voličom dôjde. Tak ako na to prišli pri Mečiarovi, ako na to pomaly prichádzajú pri Ficovi. Čo sa potom stane s touto krajinou?
Autor: Ján Karásek. Foto: Tomáš Rafa
Článok vyšiel v Hospodárskych novinách.
