Dezinformačná kampaň na Slovensku sa zameriava hlavne na dve oblasti, upozorňuje Monika Masariková zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. „Prvou je spochybňovanie západných hodnôt a nášho členstva v EÚ a v NATO. Druhou je podpora myšlienok extrémistických skupín, keď dochádza k šíreniu nenávisti namierenej voči menšinám – národnostným, náboženským, sexuálnym či iným,“ povedala v rozhovore pre Pravdu Masariková, ktorá je zároveň šéfredaktorka portálu Antipropaganda. Predtým pôsobila na ministerstve vnútra, kde sa venovala projektom v oblasti vnútornej bezpečnosti.
Ako by mal štát postupovať proti dezinformáciám a propagande?
Môže robiť veci v oblasti prevencie a priamo rýchlo reagovať na objavujúce sa dezinformácie.
Pod prevenciou myslím napríklad zmenu v prístupe k vzdelávaniu. Treba sa zamerať na to, aby sa školáci neučili iba naspamäť učebné texty, ale aby s nimi učitelia viac diskutovali, aby u nich vzbudili hlbší záujem o spoločensky dôležité témy, aby ich naučili odhaliť skreslené informácie či lži.
Pri prevencii treba tiež posilniť strategickú komunikáciu ministerstiev, ktoré by mali priebežne informovať, čomu sa venujú, aby nenechali priestor na vznik dezinformácií. Správne napríklad prednedávnom postupovalo ministerstvo obrany.
V čom?
S primeraným predstihom informovalo o chystanom prechode amerického konvoja na cvičenie NATO cez územie Slovenska. Zabránilo tak možným špekuláciám či až konšpiráciám o pozadí tohto presunu. Je tiež dobré, že rezort diplomacie spúšťa projekt komunikácie zahraničnopolitických tém. Naopak, v oblasti hybridných hrozieb by mohlo robiť viac ministerstvo vnútra.
Ako je na tom Slovensko napríklad v porovnaní s Českom v boji proti dezinformáciám?
Zaostávame za ním. V Prahe začiatkom tohto roku zriadili Centrum pre boj proti hybridným hrozbám, medzi ktoré patria aj dezinformácie. Stredisko má približne 20-členný tím, ktorý na internete vyhľadáva falošné správy a vyvracia ich prostredníctvom svojich komunikačných kanálov. Monitorujú konšpiračné servery a prijímajú protiopatrenia. Z Českej republiky by si mohla vziať príklad naša novovzniknutá Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá by mohla mať viac kompetencií aj v oblasti boja s dezinformáciami a propagandou.
Ktoré skupiny ľudí sú najviac zraniteľné v dezinformačných kampaniach?
Všetci tí, ktorí sú zahltení správami a majú málo času alebo snahy si informácie overovať. Obzvlášť však mladí, pretože tí trávia viac času na internete, odkiaľ sa na nich valí veľa správ, pričom ťažko rozlišujú, či sú pravdivé, alebo prekrútené, či dokonca vymyslené. Ukazuje sa pritom, že mladá generácia je náchylnejšia uveriť propagande extrémistických skupín. Potvrdilo sa to pri posledných parlamentných voľbách, keď vysvitlo, že najväčšiu podporu medzi voličmi vo veku 18 – 24 rokov mala strana Kotleba – ĽS NS.
Zvlášť mladí veria svojim idolom – spevákom, hercom, športovcom. Zrejme by pomohlo, keby sa hlasno ozvali proti dezinformáciám.
Určite áno. Objavili sa už prvé lastovičky medzi stand-up komikmi a youtubermi, ale uznávam, že zatiaľ je to málo. Čo však na Slovensku funguje veľmi dobre, sú rôzne kontá na sociálnych sieťach, ktoré bojujú s nenávisťou a dezinformáciami humorom a zosmiešňovaním a majú pomerne veľký zásah. Toto je dobrý spôsob, ako zaujať.
Na aké témy je najviac zameraná dezinformačná kampaň na Slovensku?
Hlavné oblasti sú dve. Prvou je spochybňovanie západných hodnôt a nášho členstva v EÚ a v NATO. Konšpiračné portály sa snažia presvedčiť ľudí, že ide o organizácie, ktoré diktujú Slovensku, čo musí robiť a ktoré zároveň presadzujú agresívnu zahraničnú politiku.
Druhou je podpora myšlienok extrémistických skupín, keď dochádza k šíreniu nenávisti namierenej voči menšinám – národnostným, náboženským, sexuálnym či iným.
Môžete uviesť príklady falošných správ?
Bohužiaľ, je ich veľa. A aj takých, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku a politické dianie na Slovensku. V minulom roku bola napríklad najviac zdieľanou správou na Facebooku o Kotlebovi tá, že jeho vlaková hliadka zachránila vo vlaku dievča pred znásilnením. Vedenie železníc aj polícia to popreli, napriek tomu sa tento výmysel šíril obrovskou rýchlosťou. A mnohí tomu dokonca veria doteraz.
Spomeniem aj príklad z Česka, kde sa rozšírilo klamstvo, ktoré prebrali mnohé slovenské weby. Videozáznam z bezpečnostnej kamery v Prahe mal ukázať utečencov pri pokuse o sexuálne zneužitie dievčaťa. V skutočnosti si medzi sebou vybavovali účty českí díleri drog.
Výmyslov je naozaj priveľa. Z tých menej vážnych, pri ktorých sa dá len pousmiať, spomeniem nedávny výmysel, ktorý vyzýval Slovákov cestujúcich do Chorvátska, aby nekupovali pomaranče s červenými škvrnami. Niekto mal do nich vstreknúť krv nakazenú vírusom HIV.
Miroslav Čaplovič
Rozhovor vyšiel v denníku Pravda.
