Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.

Štát musí budovať bariéry proti dezinformáciám

Slovensko sa nebude prizerať, ako ktokoľvek spochybňuje kľúčové záujmy krajiny prostredníctvom falošných správ. Nemieni byť ľahostajné voči propagande, dezinformáciám či úplným klamstvám, čo všetko súvisí s hrozbou nárastu extrémizmu. Štát pomenúva riziká v návrhoch dvoch nových dokumentov, ktoré má denník Pravda k dispozícii. Ide o Bezpečnostnú stratégiu SR a Obrannú stratégiu SR. Po schválení vládou by ich parlament mal odsúhlasiť na jeseň.

Oba dokumenty označujú zmienené javy za vážne ohrozovanie Slovenska. Obranná stratégia upozorňuje, že sa zvyšuje intenzita a nebezpečnosť strategickej propagandy vrátane dezinformačných aktivít z vonkajšieho aj vnútorného prostredia, podporovaných činnosťou extrémistických skupín a hnutí.

„Môžu polarizovať spoločnosť, oslabiť dôveru občanov v demokratický a právny štát a ich vôľu brániť ho a tiež spochybniť význam členstva v NATO a EÚ,“ uvádza sa v pripravovanom texte z ministerstva obrany.

Bezpečnostná stratégia podobne varuje pred narastajúcou podporou extrémizmu, čo súvisí so spochybňovaním demokratického systému a medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenskom členom.

„Bezpečnostná hrozba extrémizmu je spojená aj s postupným prienikom osôb z extrémistickej scény do oficiálneho politického a verejného života, ako aj so snahou o vstup do bezpečnostných zložiek,“ zdôrazňuje chystaný dokument z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tento rezort poukazuje na to, že extrémistické sily využívajú možnosť účinnej a zdrojovo nenáročnej propagandy prostredníctvom sociálnych sietí.

Dezinformácie sa šíria nielen priamo zvnútra krajiny, ale aj s prispením zahraničných aktérov. Z rizík je jasné, že štát musí proti nim začať budovať bariéry. Napríklad rezort diplomacie spúšťa projekt komunikácie zahraničnopoli­tických tém.

„Bolo by dobré, aby rovnakú vážnosť týmto hrozbám prikladalo ministerstvo vnútra. Toto je zložka, ktorá ma starosti vnútornú bezpečnosť štátu. Stojí za zváženie, či by bolo vhodné vytvoriť nejaký koordinačný mechanizmus, orgán či štruktúru, ktorý by sa týmto témam venoval zo širšieho hľadiska,“ poznamenal Daniel Milo, analytik Globsec Policy Institute a bývalý koordinátor politík proti extrémizmu na ministerstve vnútra.

Milo podčiarkol, že základný krok je uvedomenie si a priznanie hrozby, preto oceňuje, že v stratégiách sa poukazuje na dezinformácie a propagandu. “Rovnako je dôležité, že je tam oblasť hybridných hrozieb, čo je po prvý raz,“ doplnil.

Postoj k EÚ a NATO

Šírenie prekrútených informácií či výmyslov sa zjavne podpisuje pod oslabujúcu sa podporu občanov pre členstvo v EÚ a NATO. Potvrdil to prieskum, ktorý si dal vypracovať inštitút Globsec. Skúmal názory ľudí v siedmich stredoeurópskych štátoch. „Súčasťou Západu si želá byť najmenej opýtaných na Slovensku: 21 percent,“ uvádza sa v správe. Naopak, najviac ich je v Chorvátsku (56 %).

Takmer na chvoste sa Slovensko ocitlo aj v prípade vzťahu k EÚ. Neprevažujú síce odporcovia únie, ale v porovnaní s väčšinou ostatných krajín nejde o príjemné zistenie. „Za zotrvanie v únii je 59 percent opýtaných,“ informoval Globsec.

Najhoršie vyšlo Česko, kde je za členstvo v EÚ len 41 percent oslovených. Naopak, kladný vzťah k únii v Rumunsku, Poľsku a Maďarsku sa pohybuje okolo 80 %, v Bulharsku je to 72 % a v Chorvátsku 70 %.

Som presvedčený, že Slovensko v EÚ a NATO je oveľa silnejším, sebavedomejším príbehom ako scenár izolovanej, ustráchanej krajiny na okraji diania.

Mário Nicolini, zakladateľ Euroatlantického centra

Extrémisti spájaní s obdivom fašizmu sa zameriavajú na agendu proti EÚ a NATO už nielen v mediálnom priestore. Kotlebovci začali zbierať podpisy za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z oboch organizácií. Robia to napriek tomu, že účasť v aliancii je považovaná za najlepšiu záruku bezpečnosti.

Členstvo v únii prináša hlavne ekonomické výhody vrátane priamych finančných. Premiér Robert Fico pritom čoraz viac pripomína, že zväzok s EÚ je životne dôležitý a zdôrazňuje, že treba byť v jadre únie.

Analytik Mário Nicolini, ktorý je zakladateľ Euroatlantického centra, prízvukuje, že oba zväzky sú pre krajinu výnimočne osožné. „Som presvedčený, že Slovensko v EÚ a NATO je oveľa silnejším, sebavedomejším príbehom ako scenár izolovanej, ustráchanej krajiny na okraji diania, kam by sme nutne dospeli, ak by sme načúvali demagógom, ktorí sa dnes oháňajú neutralitou či dokonca Bohom a národom,“ upozornil Nicolini, ktorý robil poradcu na ministerstve obrany.

Zameranie na mládež

Slabá podpora súvisiaca s NATO na Slovensku znepokojuje centrálu aliancie. „Urobili sme si prieskum v 16 z 28 členských štátov. Slovensko dopadlo veľmi zle,“ povedal nemenovaný zdroj z Bruselu. “Ide o širší problém, pretože zvlášť mladí ľudia – odhliadnuc od toho, čo hovorí Rusko – strácajú podporu pre NATO.

Prestáva im byť sympatické, jednoducho sa stretávame s nastupujúcou generáciou, ktorej je členstvo v aliancii či už ľahostajné, alebo ho dokonca považuje za príťaž,” doplnil.

Je to hlavný dôvod, prečo sa Slovensko spolu s ďalšími štyrmi krajinami zapojí do komunikačnej stratégie NATO. Financovať ju bude aliancia, podobu kampane si určí každý štát. Z interného návrhu rezortu diplomacie, ktorý má denník Pravda k dispozícii, vyplýva, že pôjde o štyri body.

„Od septembra do decembra 2017 sa uskutoční séria debát na stredných školách v okresných mestách. Naši diplomati a ďalší experti budú debatovať o význame NATO pre Slovensko,“ uvádza sa v dokumente.

Toto ministerstvo spolu s rezortom obrany pripraví aj exkurzie pre stredoškolákov do svojich sídel. Treťou oblasťou je internet – na Facebooku sa plánuje odľahčená kampaň, do ktorej sa majú zapojiť aj populárni ľudia, ako sú herci a speváci. Štvrtý bod je účasť predstaviteľov NATO na diskusiách so študentmi na Slovensku.

Rôzne kanály

Šírenie dezinformácií s cieľom zasiahnuť štátne a spoločenské štruktúry nie je v jednotlivých krajinách rovnaké. ” V Česku je vysoká miera euroskepticizmu, ale viac ľudí tam podporuje NATO ako na Slovensku,“ poznamenal Milo s tým, že sa tomu prispôsobujú tí, čo šíria dezinformácie.

V prípade Slovenska to vyzerá tak, že sa menej kritizuje únia a, naopak, dôraz sa dáva proti aliancii.

“Dezinfomácie šíria rôzne kanály. Nie je to jeden subjekt. Je až paradoxné pozorovať, aké rôzne osoby s odlišným ideologickým pozadím sa pritom spájajú. Pozrime sa na zloženie účastníkov protestov proti NATO. Vidíme tam bok po boku komunistov, expremiéra Jána Čarnogurského a Slovenské hnutie obrody,“ podotkol Milo s tým, že ich spája nekritický vzťah k ruskej politike.

Dosahy dezinformácií sú viditeľné. “Príklad je, ako masovo sa šírilo video o prejazde amerického vojenského konvoja s kontextom, že sa tu pripravuje tretia svetová vojna, okupácia Slovenska. A potom sa tým zaoberali aj tradičné médiá. Je to dôkaz, aký veľký dosah môžu mať dezinformácie,“ upozornil Milo.

 

Autori: Andrej Matišák, Miroslav Čaplovič

Článok vyšiel v denníku Pravda.