Čo môže hnať vpred sebavedomú krajinu, ktorá nie je síce stará, ale už ani mladá veľmi nie? Spoločnosť, ktorá je bohatá, ale zase si nemôže vyskakovať? Národ nespokojný s tým, ako sa veci hýbu, ale keď príde Deň D, tak si namiesto protestu skočíme na pivo a miesto volieb na záhradku?
Pre ďalší úspešný chod si musíme jasne zadefinovať veci, nad ktorými máme vplyv a ktoré idú mimo nás.
Veď načo sa rozčuľovať nad vecami, ktoré neviem ovplyvniť? Občas máme potrebu riešiť veci, ktoré sa nás netýkajú, na ktoré nemáme vplyv. Pritom denne sa stretávame s desiatkou vecí, ktoré ovplyvniť vieme. V tomto súhlasím s Williamom, ktorý hľadá inšpiráciu v ľuďoch okolo seba. Pozrime sa na naše blízke okolie, prírodu, vzťahy, sociálne štruktúry. Je všetko tak, ako má byť? Nemôžeme priložiť ruku k dielu v našom najbližšom okolí?
Netrápme sa veľkými vecami, keď to, čo nás denne mení, sú tie malé.
Nerýpme sa v minulosti. V lepšom prípade nás filmové predstavy našej vlastnej histórie brzdia v ceste vpred a v tom horšom nás robia zbytočne smutnými alebo nahnevanými. Netrápme sa príliš dlho tým, čo sme spravili. Koľkokrát si povieme, že by sme spravili veci inak, ak by sme boli bývali vedeli, ako ten človek zareaguje, alebo ako sa situácia vyvinie. Ale predpovedať reakciu od človeka, ktorého hoci aj dobre poznáme, je ťažké; predpovedať situáciu takmer nemožné.
Poučme sa z nepríjemných skúseností a požeňme sa ďalej dopredu. Doprajme si občasný hnev, ale keď už sme nahnevaní, tak aspoň nereagujme zbrklo. Neurážajme slabých a ani sa nevyvyšujme nad nikoho. Skúsme sa radšej zamyslieť, ako sa dá ľuďom pomôcť, aby boli silnejšími. Ľudia nie sú ľahké tvory, majú svoje predsudky, ktoré neovplyvníme. Dokonca nevieme ovplyvniť ani to, čo si o nás myslia. Sústreďme sa radšej na seba a na naše vnímanie. Na život máme len jeden pokus.
Čo by nás malo hnať dopredu? Veci, ktoré vieme ovplyvniť. A mali by sme s nimi začať hneď teraz.
Text: Dušan Fischer. Kresba: Kristína Rusňáková