Nesmieme dovoliť, aby sa univerzálne hodnoty rozpadli v poryve nálad a trendov, ktoré je možné na internete vytvárať na počkanie.
Komunikácia na sociálnych sieťach tvorí podstatnú časť našich každodenných konverzácií. Až tretina ľudskej populácie využíva každodenne na komunikáciu a vyhľadávanie informácii internet a sociálne siete.
Čo si však miliardy užívateľov často neuvedomujú, sú nezvratné zmeny ľudskej komunikácie spôsobené kyber efektom. Útek pred touto zmenou nie je možný a technológie, ktoré zmenili spoločnosť v priebehu posledných pár rokov, sa nedajú ignorovať. Preto je lepšie sa s týmito zmenami a ich pôvodom oboznámiť, a tak sa vedieť včas vyvarovať ich negatívnym vplyvom.
Sme obeťou impulzívneho konania
Tak ako v bežnom živote, tak aj na internete je človek často pod vplyvom okolností, ktoré v ňom spúšťajú kompulzívne a impulzívne správanie. Oba psychologické fenomény majú jedno spoločné – väčšina ľudí ich nevie ovládať a naučiť sa im predchádzať si vyžaduje veľa cviku a úsilia.
Kým kompulzívne správanie núti človeka k opakovaniu návykovej činnosti (gambling), impulzívne správanie vedie k afektovaným, skratovým a nekontrolovateľným reakciám. Aj preto sú online diskusie plné neuvážených slov, vypätých emócií a hádok.
Vyššia miera rozšírenia impulzívneho konania na internete je spôsobená tým, že kým v realite máme dostatok času a vnemov vyhodnotiť prijímané informácie, na internete sa tento čas radikálne skracuje. Rýchlosť, s akou môžeme reagovať, niekoľkonásobne presahuje naše interakcie z každodenného života, na ktoré bol človek evolučne pripravený po desiatky tisícov rokov.
Komunikácia na internete nám neumožňuje vyhodnocovať také dôležité sprievodné dorozumievacie prostriedky reči, ako je mimika, gestikulácia, intonácia hlasu a podobne. V ponuke je iba obrovská zásoba emotikonov, ktoré zďaleka nenesú podobnú výpovednú hodnotu ako komunikácia tvárou v tvár.
Vždy je lepšie si po sebe svoje slová aspoň raz prečítať, a predísť tak zbytočnej hádke. A hlavne veci neberte osobne. Chyba totiž nie je v našej osobnosti alebo zámeroch, ale v mozgu, ktorý nemá šancu sa evolučne prispôsobiť novým komunikačným technológiám.
Uzatváranie sa do názorových bublín
Internet bol kedysi priestorom bez hraníc. Dnes po období Web 2.0 je úplné iným miestom. Ríše sociálnych sietí sa dajú nazvať samostatnými internetmi. V takto rozdelenom priestore je väčšina užívateľov odkázaná na zobrazovanie obsahu v newsfeede sociálnych sietí, ktoré používajú namiesto prehliadača.
O zobrazovanom obsahu rozhodujú algoritmy a naši priatelia. Aj vďaka testovacej prevádzke funkcie Prieskumník na facebooku je tento jav o niečo silnejší. Aby ľudia nahliadli aj za oponu obsahu, ktorý im vybrala sociálna sieť, je ešte menej pravdepodobné. Takéto prostredie vytvára predpoklad, že užívatelia internetu zostanú blúdiť v opakujúcom sa okruhu postojov, ktoré si už stihli vypestovať a opakovane potvrdzovať vo svojej komunite. Upevnia sa vo svojom presvedčení a ešte viac sa uzavrú pred akceptovaním iných názorov.
Takto sa oslabuje možnosť dialógu, empatie, učeniu sa od druhých, a to prispieva k polarizácii spoločnosti.
Čo je v tejto situácii najhoršie, je podľahnúť nutkaniu odstraňovať z radov svojich priateľov posledné kontakty, ktoré do našej názorovej bubliny vnášajú iný názor alebo postoj. Preto je dôležité pamätať, ako dôležitý je dialóg, argumentácia a snaha o pochopenie druhej strany.
Výnimkou sú azda iba prejavy od ľudí, ktorí neprejavia kúsok tolerancie. Ale aj v takom prípade je dobré takéto prejavy neignorovať a nelámať nad ich autormi palicu. Predsa priatelia sú tu na to, aby budovali mosty a hľadali k sebe cestu v dobrom aj v zlom.
Úplne inou kategóriou sú evidentní trollovia, falošné identity, ktoré sa vyžívajú v šírení toxických prejavov na internete. V ich prípade je diskusia naozaj najčastejšie iba stratou času a energie. Okrem toho, že takéto účty treba vypoklonkovať zo slušnej diskusie, je správne ich aj nahlasovať (falošné účty porušujú interné pravidlá FB). Je to jediný spôsob, ako zmierniť ich toxický vplyv na spoločnosť. Ako povedal Karl Popper, pre zachovanie tolerancie je nutné netolerovať netolerantných.
Adoptovanie newspeaku
Určite ste si všimli, že na internete sa objavujú nové výrazy, ktoré po čase presiahnu hranice virtuálneho priestoru a stávajú sa súčasťou nášho slovníka aj v bežnom živote. Ako ukážku uvediem newspeak „slniečkar“. Ako iste viete, ide o relatívne nové (rozšírenie cca 2013) hanlivé označenie, ktoré na Slovensku a v Čechách ešte pred pár rokmi nik nepoznal. Dnes ide o rozšírený výraz, ktorý polarizuje spoločnosť. Toto slovo je pre niekoho hroznou nadávkou označujúcou vlastizradcu, pre iného o postoj prirodzeného humanizmu.
Používanie newspeaku ako „slniečkar“ má za cieľ otočiť význam hodnôt, ktoré sa odnepamäti vštepovali už malým deťom a niesli v sebe univerzálne a pozitívne spoločenské hodnoty – pravdovravnosť, rešpektovanie zákonov, dobrotivosť a spolužitie bez predsudkov.
Iba zopár rokov dozadu platilo, že toto pozitívne hodnotové ukotvenie bolo v spoločnosti nespochybniteľné. Nik by predsa neprotestoval, ak by sa niekto rozhodol pomôcť človeku v núdzi. A už vôbec by nehrozilo, aby takého dobrodinca ľudia na počkanie urážali. No aj vďaka efektívnemu rozšíreniu newspeaku a nových naratívov po internete je samozrejmosťou presný opak. Časť spoločnosti si rýchlo osvojila absurdnú koncepciu, kde je dobro zlom a pravda lžou.
Doceňme následky vlastného konania
Preto je dobré čítať a počúvať okrem zdrojov na internete aj knihy, videá a audionahrávky z obdobia nedávnej minulosti, aby sme si zachovali historickú pamäť. Nesmieme dovoliť, aby sa univerzálne hodnoty rozpadli v poryve nálad a trendov, ktoré je možné na internete vytvárať na počkanie. Inak sa stane, že tým obávaným kolapsom nebude vyblúznená invázia miliónov ľudí z iného konca sveta, ktorou dnes straší kadekto na internete, ale nahradenie storočných vedomostí instantnými výrazmi a nepravdami, ktoré obrátia našu kultúru a spoločnosť naruby.
Na internete vytvárame prostredie, ktoré formuje našu spoločnosť. Rovnako tak sme zodpovední za svoje prejavy, či už pred zákonom alebo v takej obyčajnej veci, akou je ochrana vlastného dobrého mena. Skrátka, každá akcia vedie k reakcii. Preto si pripomeňme, že na internete je naše správanie rovnako vážne ako v reálnom živote.
Autor: Tomáš Kriššák. Foto: Gabriel Kuchta/SME.
Komentár vyšiel v denníku SME.
