Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.

Žijeme dobu slobody a príležitostí

Takto som sa začal zaujímať o dianie na Slovensku: odišiel som.

Odkedy sme sa, po dekádach uzavretosti, otvorili svetu, mnohí Slováci odišli zo Slovenska. Niektorí za lepším životom, niektorí za dobrodružstvom a niektorí za prácou či vzdelaním. Niektorí sa vrátili, iní zostali, pretože mohli. V tomto článku hovorím o tom, že globalizácia priniesla nové možnosti, a preto je obohacujúce odcestovať, rovnako ako prijímať ľudí z iných kultúr. 

Vďaka globalizácii dokážeme relatívne bez problémov a veľkých výdavkov cestovať, spoznávať nové kultúry a učiť sa. Dnes je to možné a ja som presvedčený, že sa to oplatí. Nie je však odchod zo Slovenska opakom patriotizmu? Ja si myslím, že nie. Patriotizmus nevnímam ako národnú hrdosť – nemôžem byť predsa hrdý na niečo, čo som nijako neovplyvnil. 

Pre mňa je patriotizmus skôr radosťou z toho, že mám niekde na svete, vďaka rodičom a priateľom, svoj domov. Miesto, kam sa môžem vrátiť a ktoré je koniec-koncov príjemným miestom na život. Slovensko stále nie je ideálnou liberálnou demokraciou, ale za posledných 28 rokov sme spravili výrazný posun vpred. To vidno, keď človek cestuje napríklad na východ Európy alebo do rozvojových krajín. Patriotizmus je pre mňa ale tiež radosť z malých vecí, ako halušky, Horalka alebo túra v Tatrách.

Vidieť svet a rozšíriť si obzory je preto do istej miery podmienkou patriotizmu. Vedieť si vážiť dobré veci a odmietať tie zlé je možné, iba ak poznáme alternatívy. Také naozajstné, nie také konšpiračné. To sa, samozrejme, dá aj zo Slovenska, ale mám za to, že sa to len ťažko dá porovnať so skúsenosťou z prvej ruky.

Ja sám som študoval a cestoval po rôznych európskych krajinách, stretol som odlišných ľudí a pracoval na mnohých pozíciách. Mám kamarátov z každého veľkého náboženstva a zo všetkých kontinentov. Na Slovensko som sa vrátil obohatený a s omnoho väčším rešpektom k dobrým veciam, ktoré tu máme. Vrátil som sa však aj s chuťou zlepšovať tie, ktoré by mohli byť lepšie. 

Uznávam, že globalizácia môže pre niekoho znieť strašidelne. Rýchlo meniaci sa svet mnohým narúša komfortnú zónu a príjemný stereotyp. Zmenám sa treba prispôsobovať, a to vyžaduje námahu.

Je preto pochopiteľné, že niektorí oportunistickejší politici sa chopili šance a začali opakovať emocionálne nabitý a myšlienkovo uzavretý naratív, že globalizácia je zlo, ktoré ničí európske hodnoty. Marine Le Pen, rovnako ako mnoho slovenských populistov, patrí medzi fanúšikov tohto trendu. Le Pen tento rok vyhlásila, že “divoká globalizácia priniesla výhody pre niektorých, ale bola katastrofou pre väčšinu [Francúzov].” Štatisticky však globalizácia mala na Európu, a teda aj Francúzsko, pozitívny dopad. Ekonomický rast, Schengenský priestor alebo medzinárodná spolupráca priniesli pre väčšinu Európanov omnoho viac výhod. 

Byť patriotom neznamená nekriticky odmietať globalizáciu, iné kultúry a opakovať národné mýty. Na to sú nacionalisti. Patriot je človek, ktorý si dokáže vážiť dobré veci na svojej vlasti, práve preto, že pozná aj iné príklady. Preto si myslím, že odchádzať do zahraničia nie je v rozpore s patriotizmom, ale skôr prínosom k jeho rozvoju. Samozrejme, niektorí Slováci, ktorí odišli, na Slovensko zanevreli, iní sa stali svetoobčanmi a len niektorí sa stali patriotmi. Všetci bez rozdielu však boli migrantmi.

Ako spomína náš americký priateľ William Gardner, boli to imigranti, ktorí vybudovali Ameriku a spravili z nej svetovú veľmoc. Vybudovali ju tí prisťahovalci, ktorí v Európe nasadli na loď a priplávali hľadať Americký sen. Vybudovali ju aj tí, ktorí ho našli a priložili ruku k dielu, k vytváraniu slobodnej americkej spoločnosti.

Prosperita totiž funguje ako cyklus. Americká spoločnosť, práve svojou rôznorodosťou, dokázala napredovať rýchlejšie ako francúzska alebo britská a umožňovať širšiemu spektru ľudí, aby sa uplatnili. Presne táto rozmanitosť bola dôležitou podmienkou na zmenu myslenia a ekonomický a sociálny progres. Amerika nie je utopistickým liberálnym rajom, od toho má ďaleko a toto nie je óda na ňu. Amerika je len miestom, kde bolo možné žiť slobodne, dobre, a to všetko vďaka otvorenosti jej spoločnosti v akceptovaní rozdielov. To sa však v poslednej dobe mení a aj Amerika, hoci vybudovaná imigrantmi, sa čoraz viac polarizuje.

Xenofóbia a nacionalizmus – alebo nádej v akýsi mýtický národný štát – sa však v tejto dobe začínajú prebúdzať v Európe rovnako, ako sa prebúdzajú v Amerike. Preto je teraz namieste podporiť rozdielnosť. Odísť do zahraničia a stať sa súčasťou iného prostredia je veľmi obohacujúce. Rovnako je ale obohacujúce aj akceptovanie rozdielov medzi sebou.

Slovo imigrant má negatívnu konotáciu, no nemuselo a nemalo by ju mať. Keď sa ekonomickí migranti zo strednej a východnej Európy po páde Železnej opony vo veľkých množstvách nahrnuli do západných krajín, liberálna západná Európa im dávala nádej v lepší život pre seba a svojich blízkych. Rovnako aj ľudia z iných kultúr, ktorí prišli na Slovensko, túto krajinu obohatili. Ibi Maiga alebo Tom Nicholson sa ponúkajú ako dva z mnohých príkladov. A presne to by sme mali oslavovať. Slobodu a možnosti.

Sme slobodní, môžeme odísť a hľadať úspech kdekoľvek na svete. Potom sa môžeme kedykoľvek vrátiť na rodnú hrudu a nebyť Slovákmi v zahraničí, ale Slovákmi, ktorí videli svet a vrátili sa, aby niečo zmenili. Spraviť Slovensko ešte lepším miestom na život, než teraz je.

 

Autor textu a fotokoláže: Martin Brezina