Koniec roku 2016 priniesol viacero udalostí, ktoré ilustrujú posun Ruska do jeho terminálneho štádia. Tak ako v medicíne, aj pri chorobách štátov a národov je ťažké stanoviť, ako dlho bude trvať agónia, ale príznaky terminálnej fázy sú očividné.
Na Vianoce 2016 sa zrútil do Čierneho mora neďaleko Soči Tupolev 154 ruského ministerstva obrany. Zahynulo 92 ruských vojakov – 8 letcov a 84 pešiakov hybridnej vojny, propagandistov z armádneho speváckeho súboru a z vládnych médií. Hybridné komando bolo na ceste do ruín Aleppa, kde malo osláviť dobytie „sýrskeho Stalingradu“ a poskytnúť chudobnejúcim mužikom pri televízoroch a globálnej trollosfére dúšok novoročného pocitu sily a dôležitosti. Podobné číslo predviedla propaganda s nemalým úspechom v ruinách Palmýry v máji 2016. Tentoraz to nevyšlo. Medzičasom islamisti znovu dobili aj Palmýru a získali tam veľké sklady ruských zbraní.
Čo spôsobilo pád lietadla s agitačno- propagačnou úderkou sa s istotou nedozvieme. V hre sú v zásade dve verzie, ale nech je pravdou ktorákoľvek, o stave a perspektívach ruského impéria na prahu stého výročia boľševickej revolúcie hovoria podobne.
Oficiálna verzia je, že sa lietadlo zrútilo pre technické zlyhanie. Tu 154 podľa štatistík skutočne patrí medzi najnebezpečnejšie lietadlá na svete, medzi obete mierne odlišnej verzie Tu 154 patril v roku 2010 aj poľský prezident Lech Kaczynski a 95 ďalších Poliakov. Havária starého lietadla pre technické zlyhanie je celkom možná. To, že ruská armáda stále musí lietať na starých a nebezpečných lietadlách je ale pre pýchu Ruska zlá správa. Len pár dní predtým havaroval vojenský IL 18 v mestečku Tiksi v Jakutsku – trup sa rozpadol na tri časti a vážne zranenia utrpelo 34 vojakov na palube. Túto haváriu verejnosť na Západe ani nezaregistrovala.
Druhá verzia pádu letu do Sýrie – Moskvou vehementne popieraná – je výbuch na palube. Jej protagonisti tvrdia, že výbuchu vo vzduchu zodpovedá viacero skutočností, zvlášť veľký rozptyl trosiek a zvyškov tiel v mori. Mark Solonin, ruský historik a pôvodným povolaním letecký inžinier, porovnal mnoho prípadov dopadu lietadiel na vodu (viď heslo water landing na wikipedii) z podobnej výšky a pri podobnej rýchlosti a ponechal otázku otvorenú. Pokiaľ šlo skutočne o výbuch, otázka je, čo vybuchlo. Bomba, ktorú sa podarilo na palubu lietadla niekomu prepašovať? Alebo bol náklad lietadla vyťažený starou muníciou pre ďalšie bombardovanie Sýrie a nejaký granát vybuchol nešťastnou náhodou? Tu 154 má až dva krát dlhší dolet ako treba na let z Moskvy do Sýrie: ak potreboval v Soči dopĺňať palivo, musel byť veľmi zaťažený, ak nie preťažený.
Pád Tupoleva ukradol pozornosť od paralelnej tragédie. 19. decembra sa začali šíriť informácie o masovej otrave chudoby alkoholom v Irkutsku. Otravy alkoholom a jeho náhražkami sú v Rusku dennodennou záležitosťou, správy o otrave v Irkutsku prenikli do médií kvôli svojmu rozsahu. Prvé hovorili o 18 mŕtvych, neskôr o 49 a keď sa kauza vytratila z médií, bolo číslo obetí 77 a čakalo sa na smrť ešte 10 až 20 ďalších ľudí v nemocniciach.
Na rozdiel od prominentných propagandistov v lietadle z Moskvy, šlo v Irkutsku o bežných chudákov žijúcich na Sibíri. Vladimír Basmanov v analýze irkutskej tragédie uviedol, že okolo tretiny obetí tvorili ženy, medzi nimi aj zdravotná sestra a učiteľka v materskej škôlke. Len jeden z mŕtvych bol bezdomovec. Otravy alkoholom sa stávajú aj vo vyspelých krajinách: ešte máme v pamäti jeseň 2012, keď v dôsledku pitia pančovaného alkoholu zomrelo v Česku okolo 40 ľudí. V Irkutsku ale ľudia zahynuli z čohosi úplne iného. Otrávili sa pitím voňaviek, prísad do kúpeľa a chemikálií na čistenie skla so 70 až 90%-nou koncentráciou alkoholu. Tie užíva ako lacnú náhradu za vodku okolo 10 až 12 miliónov Rusov a pokrývajú asi 20% spotreby alkoholu v krajine. 100 mililitrová fľaštička takejto kvapaliny stojí 15 až 30 rubľov, a opije vás rovnako, ako fľaša lacnej vodky za 250 až 300 rubľov, teda cca 4 eurá.
Všetci zainteresovaní v Rusku samozrejme vedia, na čo v skutočnosti chemikálie s vysokou koncentráciou alkoholu slúžia, ale biznis je biznis, takže v niektorých samoobsluhách sú police s vodkou umiestňované hneď vedľa políc s kúpeľňovou kozmetikou. A aby bola cena ešte nižšia, koncentráty sa často balia do plastových fľaštičiek. Známe ruské príslovie hovorí, že Rusko je veľké a ľudí je aj tak veľa. Cynici dodávajú, že na obsluhu trúb stačia 2% ruského obyvateľstva – zvyšok je vraj zbytočný.
Hoci masová otrava sústredila pozornosť na Irkutsk, podľa Basmanova na podobné otravy denne umiera v Rusku asi 38 ľudí: za mesiac viac ako tisíc, za rok 14 000 ľudí, celé mestečko. Mrú ako muchy, ale akútne otravy sú len vrchol ľadovca. Okrem prímesí metylalkoholu Rusov zabíjajú a chronicky intoxikujú aj ďalšie chemické látky pridané pre vôňu či farbu. Prečo to pijú? Podľa štatistického úradu Rosstat má viac ako 40% Rusov vážne ťažkosti so zabezpečením potravín a šatstva, iní experti odhadujú, že strava 50 až 70% obyvateľstva Ruska nespĺňa výživové normy. Šetriť musia dokonca aj na vodke, ruskom „tekutom chlebe“. Basmanov cituje ruského psychiatra „ Pred 15 rokmi sme mali priemerný vek alkoholikov 45 – 55 rokov. Trvalo okolo 20 rokov od začiatku pitia, kým sa alkoholizmus naplno rozvinul. Dnes je priemerný vek alkoholikov čo liečime v našej liečebni okolo 25-30 rokov. Nahrážky alkoholu ničia ľudí oveľa rýchlejšie“.
Ruské lietadlá padajú, obyvatelia Ruska mrú ako muchy na alkohol a iné otravy, Sibír sa vyľudňuje a rýchlo ju napĺňajú čínski migranti, etnickí Rusi ubúdajú aj inde a nahrádzajú ich príslušníci moslimských menšín – už dnes má Rusko podstatne vyšší podiel moslimov ako Francúzsko či Nemecko. Ekonomika aj armáda Ruska totálne závisia od toho, koľko ropy a plynu od neho každý rok kupuje EÚ.
Rusko je impérium v pokročilej fáze rozpadu. To, čo z neho robí strašiaka Európy nie je jeho sila, ale naša vlastná slabosť. Tá najväčšia a najzhubnejšia slabosť Európy je náš nezáujem radikálne znížiť dovoz ruskej ropy a plynu. Dobrá správa je, že ani v prípade sformovania osi Houston – Moskva (- Teherán) a spojenectva medzi Trumpom a podplukovníkom KGB, Európa nie je bezmocná. Bezmocnou sa stane len ak sa bude ďalej potácať bez vízie a bez lídrov, ktorí by ju Európanom ponúkli.
Autor: Juraj Mesík. Celý text si môžete prečítať v denníku SME.
