O máloktorom národe na svete majú Slováci aj Česi toľko skreslených a pritom priam zabetónovaných predstáv ako o Rusoch a Rusku. Nedá sa tomu čudovať: náš školský systém po celé generácie od malička vtĺka do hláv žiakov a žiačiek Kollárove volanie po „prichýlení k tomu tam se dubisku“ zo Slávy dcéry, či Štúrove predstavy o Slovanoch ako o jednej šťastnej rodine národov – teda predstavy z 19. storočia, navyše z hláv ľudí, ktorí v Rusku nikdy neboli a objektívne o ňom vedeli len veľmi málo.
Po roku 1945, keď sa Československo dostalo do ruského područia a zvlášť po roku 1968, keď našu krajinu na viac ako dve desaťročia vojensky okupovali ruské armády, boli tieto predstavy a stereotypy ďalej umocňované povinnou výukou ruštiny a systematickým predkladaním Rusov a Ruska ako centra pokroku a civilizácie, hrdinského osloboditeľa spod sociálneho útlaku a avantgardu žiarivej budúcnosti ľudstva. Tento obraz dotvárali – a dodnes neustále dotvárajú – ruské propagandistické filmy vysielané ostošesť našimi verejnoprávnymi televíziami.
Na vytriezvenie z ilúzií o slovanskej vzájomnosti by mali stačiť základné poznatky z dejín slovanských národov: dočítali by sme sa v nich o množstve vojen a násilia napríklad medzi Poliakmi a Rusmi, alebo Chorvátmi a Srbmi – vrátane masového vyvražďovania Slovanov Slovanmi v Katyni, v koncentračnom tábore Jasenovac alebo celkom nedávno pri obliehaní Sarajeva a vyvraždení Srebrenice. Prevažne idylické vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nie sú skutočným obrazom vzťahov medzi slovanskými národmi.
Rusko bolo po dlhé desaťročia pre cudzincov skoro uzatvorená krajina, do ktorej sa dostalo len veľmi málo ľudí – a aj to málo videlo skoro výlučne len Moskvu a Petrohrad, výkladné skrine Ruska. Aj dnes je Rusko pre bežných európskych turistov len málo príťažlivá turistická destinácia. Paradoxne práve fakt, že veľká väčšina Slovákov, Čechov a iných Európanov v Rusku nikdy nebola, umožňuje prežívanie nereálnych a často naivných predstáv o Rusku a Rusoch, ktoré nám natlačil do hláv náš školský systém. Priepastné rozdiely, ktoré dnes existujú medzi životom vo vyspelej Európe a v Rusku si mnoho ľudí vôbec neuvedomuje a, ako naznačujú niektoré prieskumy verejnej mienky, existujú aj menšiny, ktoré si dokonca myslia, že by sa im v Rusku respektíve v ruských životných podmienkach darilo a páčilo lepšie ako v „tej strašnej zahnívajúcej Európe“, v ktorej sú nútení žiť. Skôr ako vyhlásime ruského slona za náš vzor a cieľ, je preto užitočné zoznámiť sa so zásadnými faktami a ešte popremýšľať
Lepšie je žiť dlho a zdravý, ako krátko a chorý
Slováci a aj všetci ostatní Európania považujú za jednu z úplne najväčších hodnôt zdravie a samozrejme život sám. Porovnajme teda očakávanú dobu života ľudí v Rusku, u nás a inde v EÚ –Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie za rok 2015 uverejnené v roku 2016.
| Spolu | Ženy | Muži | ||
| Španielsko | (4. vo svete, najviac v EÚ) | 82.8 | 85.5 | 80.1 |
| Česko | (33. vo svete) | 78.8 | 81.7 | 75.9 |
| Slovensko | (46. vo svete) | 76.7 | 80.2 | 72.9 |
| Rusko | (110. vo svete) | 70.5 | 76.3 | 64.7 |
Obyvatelia Ruska dnes žijú v priemere o 8 rokov kratšie ako Česi a o 6 rokov kratšie ako Slováci. Ruskí muži žijú dokonca o 11 rokov kratšie ako českí a o 8 rokov kratšie ako slovenskí muži – žijú rovnako dlho, ako muži v Mongolsku, Gabone, Senegale alebo v Barme.
Ako ľahko prídete o dieťa?
Porodiť a vychovať deti je jedna z najdôležitejších a najradostnejších vecí ľudského života. Napriek tomu sa ľudia niekedy rozhodujú pre prerušenie tehotenstva a časť detí, ktoré sa narodia zomrie – najčastejšie sa tak stáva počas prvého roka života. Údaje o počte umelých prerušení tehotenstva a úmrtnosti batoliat nám dávajú dôležité informácie o spoločnosti, hodnotách, ktoré vyznáva a kvalite zdravotnej starostlivosti o tých najzraniteľnejších.
Údaje o počte potratov v jednotlivých krajinách monitoruje napríklad nábožensky inšpirovaná Celosvetová správa o potratoch (Wordwide Abortion Report). Jej aktuálne vydanie z roku 2017 uvádza nasledovné percentá tehotenstiev, ktoré v rokoch 2014 a 2015 skončili legálnym prerušením:
| Slovensko | 10.76% |
| Česko | 12.08% |
| Rusko | 37.28% |
V Rusku teda končí umelým potratom viac ako trojnásobne viac tehotenstiev, ako na Slovensku alebo v Česku. Spomínaná správa uvádza len 6 malých krajín, v ktorých je vyššie percento potratov ako v Rusku. Prečo sa Rusky masovo rozhodujú pre potraty vedia najlepšie ony samé.
Iná situácia ako prerušenie tehotenstva je predčasná smrť dieťaťa. Podľa údajov Populačnej divízie OSN, zomrelo do jedného roka života z 1 tisíca narodených v období 2010 – 2015 ročne toľkoto detí:
| Fínsko (4. vo svete, najnižšia v EÚ) | 2.26 |
| Česko | 2.46 |
| Slovensko | 4.91 |
| Rusko | 8.25 |
Šanca, že vaše vytúžené novorodené dieťa predčasne zomrie, je v Rusku trojnásobne vyššia ako v Česku a 1.7-násobne vyššia ako na Slovensku.
Páči sa ti riziko, že ťa zavraždia?
Vraždy sú považované za najzávažnejšie zločiny, ich výskyt preto dobre odráža mieru násilia a kriminality v krajine. Vraždy a iné ťažké zločiny sleduje Úrad OSN pre drogy a zločiny (UNODC), z ktorého pochádzajú aj nasledovné čísla vyjadrujúce počet vrážd na 100 tisíc obyvateľov.
| Rakúsko | (12. vo svete, najmenej v EÚ) | 0.51 |
| Česko | (27. vo svete) | 0.75 |
| Slovensko | (34. vo svete) | 0.88 |
| Rusko | (182. vo svete) | 11.31 |
Podľa štatistík bolo v roku 2015 v Rusku zavraždených 16 232 ľudí. Viac ľudí zavraždili len v šiestich krajinách sveta – v Brazílii, Indii, Mexiku, Nigérii, Južnej Afrike a vo Venezuele. Šanca, že vás zavraždia je v Rusku 22 krát vyššia ako v Česku 13 krát vyššia ako na Slovensku.
Aká je šanca, že sa vy alebo vaši príbuzní alebo známi zavraždia sami?
Rozhodnutie človeka skončiť vlastný život odráža mnohé faktory – kultúrne, náboženské, zdravotné a iné – a tiež životný optimizmus a perspektívy. Výskyt samovrážd u obyvateľov krajín celého sveta sleduje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a podľa jej údajov v roku 2015 vypadalo porovnanie počtu samovrážd na 100 tisíc obyvateľov takto.
| Grécko (najnižšia samovražednosť v EÚ) | 3.2 |
| Slovensko | 9.9 |
| Česko | 10.1 |
| Rusko | 17.9 |
Len v 17 krajinách celého sveta sú ľudia viac náchylní spáchať samovraždu ako v Rusku. Prečo?
Máš rád pruhované mundúry a vysoké ploty?
O miere kriminality v spoločnosti dobre informuje počet ľudí sediacich vo väzniciach. Nižšie uvedené čísla o počte väzňov na 100 tisíc obyvateľov sú od Medzinárodného centra pre štúdium väzenstva (ICPS).
| Švédsko (28. vo svete, najmenej v EÚ) | 55 |
| Slovensko | 184 |
| Česko | 211 |
| Rusko | 450 |
Z mimoriadne vysokého počtu uväznených Rusov – 2.1 až 2.4 krát vyššieho ako u nás a 8-násobného oproti Švédsku – môžeme usudzovať na vysokú mieru kriminality alebo na vysokú pohotovosť vládnuceho režimu väzniť svojich obyvateľov, prípadne oboje. Či už je to ale dôsledok vysokej zločinnosti, alebo režimu, ktorý ľuďom rád berie slobodu, iba v siedmych krajinách sveta sedí vo väzeniach väčší podiel obyvateľstva ako v Rusku.
Rád platíš za zbrane a armádu? Obľubuješ militarizmus a násilie?
Ak krajina vydáva veľa peňazí na svoju armádu, celkom prirodzene jej menej zostáva na iné výdavky, napríklad na vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby, životné prostredie alebo infraštruktúru. Z hľadiska kvality života obyvateľov nie je dôležité absolútne množstvo peňazí, ktoré vydá na militarizáciu, ale ich podiel na celkových výdavkoch. Bohatá krajina môže na armádu vydať veľa peňazí, pritom to ale predstavuje len malé percento jej ekonomiky– naopak aj malá suma vydávaná chudobnou krajinou je draho zaplatená životnou úrovňou jej obyvateľov. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru dlhodobo sleduje výdavky štátov na zbrojenie a armádu – podľa jeho údajov na ne v roku 2016 vydali krajiny takýto podiel svojho HDP. Druhé číslo uvádza podiel výdavkov štátneho rozpočtu na armádu, rovnako v roku 2016.
| Česko | 1.0% HDP | 2,5% štátneho rozpočtu |
| Slovensko | 1.1% | 2.8% |
| Nemecko (najväčšia ekonomika EÚ) | 1.2% | 2.7% |
| Francúzsko (najsilnejšia armáda EÚ) | 2.3% | 4.0% |
| Rusko | 5.3% | 15,5% |
Pokiaľ máte radi zbrane, uniformy a pochodujúcich vojakov a teší vás, že na ne idú peniaze, ktoré by mohla spoločnosť vydávať na vzdelanie, zdravie alebo sociálne služby, je Rusko s 5-násobnými výdavkami na militarizmus rozhodne krajina vášho srdca.
Výdavky na armádu sú len jednou súčasťou celkovej militarizácie krajiny – iné sa týkajú napríklad výroby zbraní, zapojenia do ozbrojených konfliktov v zahraničí alebo výchovy mládeže k militarizmu – jej smutnou ukážkou sú „detské vojenské prehliadky“ poriadané v ruských mestách. Pre posúdenie celkovej miery militarizmu v krajinách Medzinárodné centrum pre konverziu v Bonne vytvorilo a od roku 1990 každý rok publikuje Globálny index militarizácie (Global Militarization Index). Spomedzi 152 hodnotených krajín v ňom Rusko v posledných 10 rokoch jediný raz chýbalo medzi piatimi najzmilitarizovanejšími krajinami sveta. Spomedzi krajín EÚ je najmenej militarizovaná Malta na 145 mieste rebríčka, Česká republika je na 107. mieste, Slovensko na 95.
Podobné výsledky prináša aj Svetový index mieru, ktorý hodnotí komplexne mieru násilnosti a agresivity jednotlivých spoločností a krajín. Zo 163 hodnotených krajín je v ňom v roku 2016 Rusko na 151. mieste – pri Pakistane a Kongu. Česko je – po Islande, Novom Zélande, Portugalsku, Rakúsku a Dánsku – šiesta najpokojnejšia krajina na svete. Slovensko je 26.
Aké vzdelanie je lepšie – priemerné alebo špičkové?
Kvalitu univerzitného vzdelania považujú Európania popri zdraví za najdôležitejší faktor predurčujúci budúcu úspešnosť svojich detí. Univerzity a vedecké pracoviská predurčujú nielen profesionálnu úspešnosť jednotlivca, ale aj celých krajín. Kvalitu univerzít vo svete preto systematicky a dlhodobo sledujú viaceré agentúry a zostavujú ich rebríčky. Jeden z najstarších a najrešpektovanejších rebríčkov je Akademický rebríček svetových univerzít (ARWU – Academic Ranking of World Universities) zostavovaný v Šanghaji, ktorý kladie veľký dôraz práve na vedeckú produkciu hodnotených univerzít. ARWU vydáva každoročne zoznam 500 najlepších univerzít sveta. Pozrime sa kde v ňom v roku 2016 stáli európske, americké, ruské a čínske univerzity.
| Top 50 | Top 100 | Top 500 | |
| Európa | 14 | 30 | 201 |
| USA | 31 | 50 | 137 |
| Rusko | 0 | 1 | 3 |
| Čína | 0 | 2 | 41 |
Pre spravodlivosť treba priznať, že medzi 500 najlepšími univerzitami sveta je len jedna česká – Karlova univerzita – a žiadna slovenská. Vďaka nášmu členstvu v EÚ a programom ako je napríklad Erazmus dnes ale slovenskí študenti môžu študovať vo viac ako dvoch stovkách špičkových univerzít po celej Európe – v nemčine napríklad na 38 nemeckých a 5 rakúskych, v angličtine na 37 britských a 3 írskych, vo francúzštine na 22 francúzskych alebo v taliančine na 19 talianskych univerzitách. Ponuka troch ruských univerzít je oproti možnostiam ktoré máme v Európe až smutne miniatúrna.
Mapa na záver: Bohatým čo najviac, chudobným omrvinky?
Ak áno, potom je Rusko krajinou Vašich snov. Mapka ukazuje podiel bohatstva v rukách 1% najbohatších obyvateľov v krajinách s najväčšími rozdielmi v majetku.
1% najbohatších Rusov vlastní v súčasnosti 74.6% celkového majetku – v rozvojovej Indii je to 58.4%, v Číne 43.8%. Podľa výskumu Credit Suisse v roku 2013 vlastnilo 93.7% dospelých Rusov majetok za menej ako 10.000 dolárov – rovnaký podiel nemajetných je aj v Zimbabwe, Keni, Indii či v Nigérii. Na Slovensku to bolo 19.8% dospelých. Na chudobnej strane spektra je v roku 2017 minimálna mzda Rusov podľa zákona 7800 rubľov – teda aktuálne 115 eur. Pre porovnanie na Slovensku je minimálna mzda 435 eur a veľmi podobná je aj v Česku, Poľsku či Maďarsku.
Veríš, že byť chudobný a chorý
je lepšie, ako byť bohatý a zdravý?
Potom je ruský slon tvoj slon
a Rusko tvoja zasľúbená zem!
Zdroje:
Majetok najbohatšieho 1% populácie
Autor: Juraj Mesík. Ilustroval: Mikuláš Sliacky.
