Kufrík od Solncevovcov: má Putin na maďarského lídra kompromitujúce video?

Anastasia Kirilenko

2. februára 2017.

Vladimir Putin je dnes na oficiálnej návšteve Maďarska, kde sa stretne s premiérom Viktorom Orbánom, jedným z najvernejších európskych spojencov Kremľa. Ako sa dozvedel portál The Insider, jedným z dôvodov lojality môže byť kompromitujúce video na Orbána, ktoré v polovici 90. rokov získal zločinec Semjon Mogilevič. Zatiaľ čo rusko-maďarské priateľstvo sa upevňuje, peniaze zo spoločných zmlúv odtekajú na nepriehľadné zahraničné účty.

Keď bol predseda Fideszu Viktor Orbán v roku 1998 prvýkrát zvolený za premiéra, na rozdiel od svojich predchodcov sa vyhýbal návštevám Moskvy a často kritizoval Rusko, najmä po nástupe Vladimira Putina k moci. Napríklad v roku 2007 Orbán (vtedy ako predseda najväčšej opozičnej strany) ostro kritizoval vládu za to, že je „slepá“ voči „rastúcemu vplyvu“ Ruska na Maďarsko prostredníctvom jeho energetických gigantov, a navrhol jej, aby sa zamerala na Európu.

„Tá mladá generácia, ktorá nás podporuje, nesmie dovoliť, aby sa Maďarsko stalo najzábavnejšou chatrčou Gazpromu!“ – vyhlásil Orbán, pričom sa odvolával na sovietsky vtip o tom, že Maďarsko je najveselšia chatrč v socialistickom tábore. V roku 2008 pokračoval v kritike Kremľa a ostatné európske vlády označil za „Putinove bábky“ a podporu projektu South Stream zo strany predchádzajúceho predsedu vlády za národnú zradu.

Potom sa v roku 2009 všetko náhle dramaticky zmenilo. V novembri Orbán nečakane prišiel na kongres Jednotného Ruska v Petrohrade, kde sa stretol s Putinom. Prestal kritizovať Putina a Rusko úplne a keď sa o rok neskôr stal maďarským premiérom, preslávil sa ako jeden z hlavných Putinových apologétov v Európe. Čo sa teda stalo s Orbánom počas tohto obdobia? Možno ho ovplyvnila udalosť, ktorá na prvý pohľad nemá s Maďarskom nič spoločné – zatknutie zločinca Semjona Mogileviča v Moskve.

Kufrík plný peňazí

V skutočnosti sa tento príbeh začal oveľa skôr, už v polovici 90. rokov. Preslávil sa vďaka nemeckému novinárovi Jurgenovi Rothovi, ktorému sa podarilo hovoriť s podnikateľom Dietmarom Clodom (ktorého odhalenia sa dostali do nedávno vydanej knihy Jurgena Rotha „Špinavá demokracia“). Clodo je nemecký občan, ktorý bol v mladosti členom RAF (Frakcia Červenej armády), ktorá vykonávala teroristické útoky na území Nemecka. Je tiež zakladateľom bezpečnostnej spoločnosti SAS, ktorá poskytuje služby v oblasti inkasa hotovosti a bezpečnosti v Nemecku, Francúzsku a Rusku. V 90. rokoch žil Clodo v Budapešti a bol vedúcim sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory. Clodo si odsedel 8,5 roka v maďarskom väzení za výrobu bomby (sám tvrdí, že je nevinný) a v roku 2005 bol prepustený. Zvyšok trestu si mal odsedieť v Nemecku, kam bol vydaný, ale vo svojej domovskej krajine bol prepustený z väzby. Pripisujú sa mu aj väzby na rôzne spravodajské agentúry. A s Mogilevičom ho údajne zoznámil synovec Sergeja Michajlova (známy ako Michas, Solncevská mafia), s ktorým sa zasa stretol v Afganistane.

Toto sa dozviete z písomného svedectva (tzv. čestného vyhlásenia), ktoré podpísal Dietmar Clodo (k dispozícii na stránke The Insider):

„V deväťdesiatych rokoch som žil v Budapešti, kde som pôsobil ako konzultant a majiteľ súkromnej bezpečnostnej spoločnosti SAS. V Budapešti som sa stretol so známym podnikateľom Semjonom Mogilevičom. Vznikol medzi nami vzťah dôvery, čiastočne aj preto, že sme obaja boli Židia.

Vďaka tomuto dôvernému vzťahu ma v polovici 90. rokov, teda v rokoch 1993 až 1996, poveril, aby som dával peniaze rôznym ľuďom. Jedným z nich bol muž menom Sándor Pinter <bývalý minister vnútra Maďarska – The Insider>.

Vtedy som o ňom vedel len to, že je to nejaký veľký policajný šéf a, samozrejme, že pracuje pre pána Mogileviča. Oficiálne som sa s ním zoznámil neskôr, keď odišiel od polície. Bolo to v roku 1996/97. Semjon Mogilevič ma požiadal, aby som mu dal peniaze, čo som aj urobil. Bolo mi jasné, že ide o vplyvných ľudí. Sándor Pinter bol vtedy pre mňa len jedným z mnohých skorumpovaných jednotlivcov, ktorým som odovzdával obálky v mene Mogileviča. Spolu s ostatnými som ho hostil vo svojom dome na Meggy Utca (Višňová ulica) 19 v 3. budapeštianskom obvode. Peniaze brali v obálkach. Každých z nich bolo 10 000 nemeckých mariek. To trvalo až do roku 1996 a neskôr sa tieto transakcie uskutočňovali prostredníctvom niekoho iného. Raz na jar 1994, krátko pred parlamentnými voľbami, mi Mogilevičov tlmočník priniesol kufrík, v ktorom bol asi milión mariek.

Bol určený pre mladého muža. Ale tento mladý muž nechcel vstúpiť do môjho domu. Povedal som mu: „Pozri. Mám plný kufor tých krvavých peňazí. A ja s tým kufrom na ulicu nevyjdem. Takže ak odmietnete, odovzdám to pánovi Mogilevičovi a nech si vezme kufor s miliónmi so sebou. Je mi to jedno.“ Prišiel za mnou spolu s ďalším starším pánom a ja som priniesol kufor s peniazmi. Kto to bol, ma vtedy nezaujímalo. Až po parlamentných voľbách som si uvedomil, že ten mladý muž je Viktor Orbán z Fideszu. Mogilevič to označil za „kľúčový príspevok k volebnej kampani“. Medzi ďalších, ktorí pravidelne poberali peniaze, patrili Tonhauser László vtedajší šéf oddelenia organizovaného zločinu budapeštianskej polície, Sándor István, bývalý vysoký policajný vyšetrovateľ, a Just László, vplyvný muž v médiách.

Hlavným dôvodom, prečo som musel odovzdať peniaze, bolo to, že som nemal nič spoločné s Rusmi a ako predsedu medzinárodnej sekcie nezávislej Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory ma brali celkom vážne. Pod trestom krivej prísahy vyhlasujem, že som povedal pravdu.“

Dietmar Clodo tiež poskytol rozhovor rakúskej televízii ORF, v ktorom uviedol, že v 90. rokoch Sandor Pinter prijímal od Mogileviča 10 000 nemeckých mariek mesačne, aby „maďarská polícia zatvárala oči pred jeho machináciami s Ukrajinou a Ruskom“, pričom hlavná kancelária tohto zločinca bola v Budapešti.

Maďarský politik a bývalý maďarský minister školstva Bálint Magyar, autor široko publikovanej knihy odhaľujúcej korupčné schémy v postkomunistickom Maďarsku, pre The Insider uviedol, že Pinterovo prepojenie na Dietmara Cloda bolo známe už skôr: „Tieto prepojenia sme tušili už v 90. rokoch. V roku 1998 slobodní demokrati dokonca usporiadali tlačovú konferenciu o Pinterových korupčných väzbách s Dietmarom Clodom.

Samotní maďarskí politici a príslušníci orgánov činných v trestnom konaní popierajú akúkoľvek známosť s Dietmarom Clodom. Sándor Pintér napríklad v roku 1999 povedal maďarskej tlači, že bol na obchodných rokovaniach, kde bola sekretárkou manželka Dietmara Cloda, ale bola to náhoda. Počul o ňom, ale osobne ho nepoznal. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács tiež odmietol komentovať tieto korupčné prepojenia pre The Insider.

Clodove obvinenia sa dajú ľahko ignorovať, pretože je to človek s mierne povedané, poškvrnenou povesťou. Iná vec je, keď sú obvinenia zdokumentované. A Mogilevič je presne ten typ človeka, ktorý to môže potvrdiť. Skutočný dôvod, prečo sa obálky museli odovzdávať maďarským politikom u Cloda doma a nie na ulici, nebol ten, že by sa obával, že peniaze budú v bezpečí. Proces odovzdávania peňazí v Clodovom dome bol „pre istotu“ natočený skrytou kamerou a nahrávky boli odovzdané Mogilevičovi.

Mogilevičova dohoda

Semjon Mogilevič sa v roku 1990 presťahoval do Budapešti, kde žil až do začiatku roka 2000 (300 metrov od ruskej ambasády). V období privatizácie získal rôznymi machináciami kontrolu nad zbrojárskou fabrikou v Maďarsku. Jeho hlavnou činnosťou bolo podľa FBI pranie špinavých peňazí pre Solncevsku mafiu.

Dnes je Mogilevič jedným z desiatich najhľadanejších zločincov FBI [pozn. prekladateľa: dnes v roku 2022 je opäť Mogilevič na Wanted liste FBI a USDoS]. FBI, talianska polícia a švajčiarske spravodajské služby po ňom pátrali od 90. rokov a v roku 2003 bol zaradený na zoznam hľadaných osôb Interpolu. Potom sa musel presťahovať z Budapešti na daču pri Moskve a nikdy neopustiť Rusko. Rozhovor o Mogilevičovi bol zachytený na známych nahrávkach majora SBU Melničenka z roku 2000: podľa Leonida Derkača Mogilevič v skutočnosti žil v Maďarsku, ale „momentálne sa stal susedom Gennadija Zjuganova na jeho dači pri Moskve“. V reakcii na prekvapenie Leonida Kučmu Derkač vysvetlil: „Nuž, s Putinom má dobré vzťahy už od Leningradu.“ Kučma poznamenal: „Nechcem sa dostať do problémov.“ Mogilevičova zložka však bola v roku 2005 záhadne zničená SBU.

Spočiatku nemal Mogilevič s obchodom v Moskve žiadne problémy. Podľa záznamov FBI z roku 1998 vlastnil hotel Baltschug Kempinski v tesnej blízkosti Kremľa. Hotel Baltschug je v súčasnosti v offshore vlastníctve a podľa Forbesu ho chce kúpiť slovenská spoločnosť. [pozn. prekladatela: dnes v roku 2022 Hotel skutočne vlastní slovenská spoločnosť: Best Hotel Properties a.s.]

Švajčiarska služba pre analýzu a prevenciu (DAP, v súčasnosti začlenená do Švajčiarskej spoločnej kontrarozviedky) zasa podozrievala Mogileviča zo spolčenia s ruskými tajnými službami. To uvádza správa spravodajskej agentúry z júna 2007.

„Už dlho existuje podozrenie, že mnohí predstavitelia OCG boli krytí štátnymi orgánmi, medzi nimi aj FSB. Týka sa to napríklad Semjona Mogileviča, jednej z najmocnejších postáv ruského organizovaného zločinu, po ktorom od roku 2003 pátra FBI za podvody a pranie špinavých peňazí a ktorého v Rusku nikto neznepokojuje. Údajne bol dokonca osobne prítomný na rusko-ukrajinských rokovaniach o plyne. Doteraz nebol nikto z vedúcich predstaviteľov OCG v Rusku postavený pred súd, čo sa dá len ťažko vysvetliť neúspešnosťou vyšetrovania. Naopak, ide o vysokú úroveň ochrany šéfov zločineckých organizácií.“

Mogilevič bol v Moskve zatknutý aj po napísaní tejto správy v roku 2008, ale nie na žiadosť FBI, ale v prípade Arbat Prestige pre podozrenie z daňových únikov.

Mogilevič strávil vo väzbe rok a pol a v júli 2009 bol prepustený na vlastnú žiadosť a prípad proti nemu bol čoskoro zastavený „pre nedostatok dôkazov“. Podľa Dietmara Kloda sa Mogilevič musel za prepustenie vzdať časti majetku a zároveň preukázal Kremľu láskavosť tým, že poskytol kompromitujúce dôkazy na Viktora Orbána.

„Na  ľútosť sa Orbán dnes stal bábkou, ktorá plní Putinove príkazy,“ povedal Clodo pre The Insider. Podnikateľ je presvedčený, že Mogilevič mohol odovzdať kompromitujúce nahrávky Nikolajovi Patruševovi výmenou za svoju slobodu. V každom prípade bol Orbán neočakávane pozvaný do Moskvy hneď po Mogilevičovom zatknutí a práve vtedy urobil Orbán prudký obrat vo svojom postoji.

Ako Solncevski obnovili pamätník potlačenia maďarského povstania

Jedným z dôkazov Orbánovho priateľstva s Putinom bolo obnovenie pamätníkov sovietskych vojakov v Budapešti, a to nielen tých, ktorí oslobodili krajinu od nacistických okupantov, ale aj tých, „ktorí zahynuli pri potlačení maďarského povstania v roku 1956. Za prosovietskeho režimu v Maďarsku sa udalosti z roku 1956 nazývali „povstanie“, zatiaľ čo po páde komunistického režimu sa nazývali „revolúcia 1956“. Aby sme pochopili, aký význam má táto udalosť pre Maďarov, stačí spomenúť, že v ústave krajiny sa píše: „Naša súčasná sloboda vyrástla z revolúcie v roku 1956.

Denníku Insider sa nepodarilo nájsť stúpencov „ruského sveta“ v Budapešti. Po brutálnom potlačení masových protestov sovietskymi tankami utieklo do Európy a USA niekoľko stotisíc utečencov, ktorí žili v utečeneckých táboroch, pričom tragédia postihla takmer každú rodinu. Po roku 1989 sa niektorí utečenci a ich potomkovia vrátili do Maďarska. „Povstanie“ v Budapešti neľutujeme, aj keď bolo neúspešné. Maďari radi hovoria o „gulášovom socializme“ za Jánosa Kádára: verí sa, že po krvavých udalostiach v roku 1956 sa diktatúra zmiernila a že aj za komunistov sa v Maďarsku zachovali zvyšky trhového hospodárstva. Niektorí maďarskí historici – ako napríklad Andreas Oplatka – si ponechávajú prehľad o prechode ku kapitalizmu v Maďarsku od roku 1956 a tvrdia, že „po tejto revolúcii sa socializmus zachoval len na oko“.

Dôležitý je nielen fakt, že sovietsky pamätník bol obnovený, ale aj to, kto presne to urobil. Bol to „renomovaný“ podnikateľ Andrej Škoch, ktorého meno, podobne ako Mogileviča, sa spájalo so Solncevovým gangom. V roku 2012 Škoch spolu s ruským ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom obrany obnovil v Budapešti pamätníky sovietskym vojakom, ktorí „padli pri potláčaní maďarského povstania v roku 1956“. V roku 2015 Skocz za nejasných okolností dosiahol, že zo spisov francúzskej tajnej služby DGSI (Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť) boli odstránené relevantné informácie o jeho napojení na organizovaný zločin, čo však nakoniec vyšlo najavo a v agentúre prebieha oficiálne vyšetrovanie.

Skochov článok v LiveJournal z roku 2012, ktorý bol už vymazaný, sa týka jeho vznešenej misie v Budapešti: „V oboch pohľadoch sa obnovuje nielen cintorín, ale aj povesť ruského štátu. Znovuzrodenie komplexu pamätníkov bude symbolom plného vzájomného porozumenia v zložitých otázkach hodnotenia historických udalostí a otvorenosť maďarských orgánov určite zlepší vzťahy na štátnej úrovni.“ Úplné vzájomné porozumenie však zatiaľ stroskotalo. Keď Putin v roku 2015 položil kvety k pamätníku padlým pri potlačení „maďarského povstania“, v Maďarsku to vyvolalo škandál. Maďarská tlač obvinila vládu Fideszu, ktorá povolila rekonštrukciu pamätníka, z porušenia ústavy krajiny.

Spoločný podnik

Nie je vylúčené, že Kremeľ Mogilevičovu špinu na Orbána nevyužil alebo o nej dokonca vôbec nevedel a Orbánova návšteva Moskvy sa jednoducho časovo zhodovala. Kremeľ však má nielen palicu, ale aj mrkvu. Rusko aktívne rozvíja spoluprácu s Maďarskom, z ktorej majú prospech nielen daňoví poplatníci Maďarska a Ruska.

Viktor Orbán sa počas svojho premiérskeho pôsobenia už niekoľkokrát stretol s Vladimírom Putinom. Podľa Orbána „vzťahy s Ruskom nemožno budovať na princípoch, dôležitý je len zisk“; „Krym je komplikovaná otázka“; EÚ potrebuje „spoločný priestor od Lisabonu po Vladivostok“. Orbán sa takto vyjadril v rozhovore pre Politico po Putinovej návšteve Maďarska v roku 2015. Viktor Orbán uviedol, že sankcie EÚ voči Rusku by sa mali zrušiť, hoci Maďarsko sa zatiaľ nechystá vetovať ich predĺženie.

Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa by sa súčasná návšteva Putina v Budapešti mala niesť v duchu diskusie o potrebe zrušenia protiruských sankcií. Dôležitou témou však bude aj projekt rozšírenia jadrovej elektrárne Paks v hodnote 10 miliárd eur. A projekt financuje samotné Rusko: oficiálne sú tieto prostriedky pôžičkou. Aby Maďarsko zabezpečilo úspech jadrovej elektrárne, v roku 2015 dokonca zaviedlo dodatočnú daň na solárne panely.

Bálint Magyar je presvedčený, že na dohode majú podiel obe hlavy štátov. Keď maďarská vláda presadzovala rozšírenie jadrovej elektrárne v Paksi, Rosatom bol vybraný na výstavbu aj bez výberového konania a dokumenty o dohode boli 30 rokov utajené, upozorňuje Balint Magyar. Keď Európska komisia začala vyšetrovanie netransparentnosti dohody, maďarská vláda tvrdila, že je „politicky motivované“. Vyšetrovanie nakoniec k ničomu neviedlo. Magyar pripomína, že EÚ nemá nadnárodné orgány na vyšetrovanie korupcie. Existuje protikorupčný úrad Európskej únie OLAF, ktorý však pomáha v boji proti korupcii len národným agentúram. To znamená, že za vyšetrovanie Európskej komisie sú nakoniec zodpovední samotní maďarskí úradníci. Tí istí, ktorí sú podozriví z korupcie.

Sťažnosti nevyvoláva len jadrová dohoda, ale aj ďalšie energetické zmluvy s Maďarskom. Napríklad len v roku 2012 bolo na účtoch švajčiarskeho obchodníka s plynom MET Holding AG uložených približne 50 miliárd forintov (161 miliónov eur), ktorých skutočných vlastníkov možno len odhadovať.

Zdroj: https://theins.ru/korrupciya/43801