Ukrajina nepatrí do Európy
Tvrdenie: Ukrajina nemá ekonomické a kultúrne väzby na Európu, ale na Rusko, ktoré je ázijskou krajinou, takže do Európy nepatrí.
Fakt: Zjednodušené vnímanie Ukrajiny ako súčasti ZSSR/Ruska a eurázijského regiónu je nielen zastaralé, ale aj škodlivé, predovšetkým pre samotných Európanov. Celé územie Ukrajiny geograficky patrí do Európy. Za čias Rakúsko-Uhorska bol definovaný geografický stred Európy v Rachove na Zakarpatí. Ukrajina sa nachádza v juhozápadnej časti Východoeurópskej roviny, čiastočne vo východnej Európe a čiastočne v strednej Európe. Jej plocha je 603 628 km². Ukrajina je tak plochou najväčšia krajina, ktorej územie sa nachádza výhradne v Európe.
A pokiaľ ide o politiku, ekonomiku, kultúru, mentalitu? Európa je kultúrnym regiónom, ktorý zdieľa spoločnú mentalitu, spoločné základné hodnoty, spojené tak so sekulárnym dedičstvom gréckej filozofie a rímskeho práva, ako aj duchovným pilierom – judeo-kresťanskou civilizáciou.
Podľa Thomasa Manna, ktorého knihy pálili nacisti, bez kresťanstva je nemožná západná kultúra, to jej dáva hĺbku a perspektívu, pomáha udržiavať vnútornú formu a mravný zákon, určuje jeho humanisticky-demokratickú, a teda sociálnu a politickú povahu. Demokracia podľa Manna je politickým aspektom západoeurópskeho kresťanstva. Aj podľa amerického kresťanského filozofa slovenského pôvodu Michaela Novaka prosperujúca spoločnosť pre svoje udržanie potrebuje popri politickej slobode a ekonomickej slobode ešte tretí pilier – morálno-kultúrny.
Ukrajina sa stala kresťanskou ešte pred 10. storočím, kedy bola Kyjevská Rus najväčším štátom v Európe s viac ako 5 miliónmi obyvateľov a územím 800-tisíc km². Dnešná Ukrajina je nepochybne európskou krajinou, najmä preto, že ukrajinská populácia nepochybuje o svojej európskej identite. Toto kontrastuje s Ruskom, kde podľa ruskej nezávislej organizácie pre prieskum verejnej mienky Levada center drvivá väčšina občanov krajiny, ktorej 30% teritória sa nachádza v Európe a 70% v Ázii, sa necíti byť Európanmi. Ukrajinský národ v prevažnej väčšine je mentalitou a kultúrou európsky. Je národom, ktorý túži po európskych hodnotách, čo dokázal i za cenu strát ľudských životov počas Euromajdanu.
Ukrajina nie je na periférii Ruska, ale je modernou európskou krajinou, ktorá sa chce rozvíjať a prosperovať medzi sebe podobnými európskymi krajinami. S uvedomením historického a kultúrneho európanstva Ukrajiny netreba zabúdať, že ukrajinská spoločnosť je post-koloniálna, post-totalitná, dokonca post-genocídna. Proces uzdravenia a návratu ku svojej pôvodnej európskej identite bude oveľa úspešnejší pre Ukrajinu, ak bude pochopený a podporený zo strany zjednotenej Európy. Bez Ukrajiny Európa nie je a nebude dovŕšenou a úplnou.
V máji 2017 Rada Európskej únie schválila legislatívny návrh na zrušenie krátkodobých víz pre občanov Ukrajiny cestujúcich do EÚ. Vyvrcholil tak dialóg o vízovej liberalizácii, ktorý začala EÚ s Ukrajinou v roku 2008. Komisia posudzovala pokrok Ukrajiny v oblastiach, ako je správa hraníc, dodržovanie základných práv, boj s korupciou. Ukrajina prijala 144 zákonov a splnila všetky podmienky nevyhnutné na liberalizáciu víz. Občania Ukrajiny, ktorí majú biometrický pas, tak môžu pobývať v EÚ maximálne tri mesiace bez povinnosti obstarať si vízum. Medzitým sa odohral Euromajdan, Rusko okupovalo Krym a vypukla rusko-ukrajinská vojna na východe Ukrajiny. Ani tieto otrasy však nezahubili myšlienku, že Ukrajina patrí do Európy. Nejde len o to, že ukrajinský občan môže navštíviť EÚ na celých 90 dní bez víz, ale vízová liberalizácia má predovšetkým zásadný symbolický význam – Ukrajina patrí do Európy.
Ukrajinci sú primitívny národ
Tvrdenie: Národ, ktorý tvoria mafiáni, robotníci a prostitútky na Slovensko nepatrí.
Fakt: V mnohých ohľadoch nepekný imidž Ukrajincov na Slovensku vznikol na začiatku deväťdesiatych rokov. Vtedy boli položené základy stereotypov, s ktorými sa Slováci nedokážu rozlúčiť dodnes. Ide o predstavu, že Ukrajinci sú predovšetkým lacnou, primitívnou pracovnou silou, že Ukrajinka je upratovačkou a Ukrajinec buď stavebným robotníkom alebo zločincom. Je pravdou, že postkomunistické deväťdesiate roky boli divoké nielen na Ukrajine, ale aj na Slovensku, pričom o slovenských organizovaných zločineckých skupinách, „černákovcoch“, „piťovcoch“, „sýkorovcoch“ a im podobných sa slovenská spoločnosť dodnes dozvedá stále nové skutočnosti.
Musíme sa všetci snažiť tieto stereotypy odstraňovať. Ukrajinský národ nepredstavujú len spomínaní ľudia, ale aj množstvo vedcov, lekárov, právnikov a podnikateľov, ktorí sú veľkým prínosom pre svet a Slovensko. Už nejaký čas pred Euromajdanom, ale najmä po ňom Slováci pochopili, že Ukrajinci dokážu rovnako ako demokratické krajiny Európy bojovať za svoje práva, slobodu a nezávislosť. Ukrajina je kultúrnym a kreatívnym európskym národom hlbokej svojbytnej histórie a kultúry.
Nová vlna záujmu Slovákov o Ukrajinu prišla s udalosťami na Majdane a rusko-ukrajinskou vojnou. V priebehu troch rokov sa situácia dynamicky a nepredvídateľne mení. Práve teraz je pre Európanov dôležité pochopiť Ukrajinu a dozvedieť sa o nej viac. Čo však dnes počujeme o Ukrajine? Niečo málo o vojne, niečo o korupcii, niečo o bitkách v parlamente.
Málo sa hovorí o úrovni vzdelanosti v Ukrajine. V rebríčku kvality školského vzdelávania OECD na základe výsledkov skúšok z matematiky a prírodných vied vykonaných 15-ročnými študentmi sa Slovensko a Ukrajina umiestnili vedľa seba na 37. a 38. priečke. Podľa ratingu globálnej konkurencieschopnosti Národnej rady reforiem za účasti medzinárodných poradcov, vrátane Leszka Balcerovica a Ivana Mikloša (2015) v rebríčku vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy Ukrajina obsadila 34. miesto zo 140 krajín. Vysokoškolské vzdelávanie zostáva konkurenčnou výhodou Ukrajiny. Podľa podielu vysokoškolsky vzdelaných sa Ukrajina umiestnila na 14. mieste vo svete. Ukrajina má konkurenčnú výhodu aj v kvalite základného vzdelávania, patrí jej 45. miesto medzi 140 krajinami. Vo veľkosti podielu osôb so základným vzdelaním je to 33. miesto a 44. miesto v dostupnosti internetu na školách.
Väčšiu pozornosť si zaslúži aj ukrajinská veda, výskum a inovácie. Podľa spomínaného ratingu globálnej konkurencieschopnosti sa Ukrajina umiestnila na 29. mieste zo 140 v rebríčku disponibility vedcov a inžinierov, na 43. v kvalite výskumných inštitúcií a na 50. mieste v počte udelených patentov na vynálezy.
Ukrajina sa môže pochváliť stovkami vynálezov. Uvádzame niektoré z nich:
- Sikorsky R-4: Prvý sériový vrtuľník na svete a prvý vrtuľník v armáde USA konštruktéra Igora Sikorskeho, narodeného v roku 1889 v Kyjeve. V roku 1918 bol nútený odísť do exilu, najprv do Francúzska a potom do Spojených štátov. Založil konštrukčno-stavebnú spoločnosť, ktorá vyvinula 15 modelov lietadiel. Sikorského letecká spoločnosť je dnes jedným z najväčších svetových výrobcov vrtuľníkov.
- Tekutý skalpel: Tento vynález umožňuje použitie vysokého tlaku, vďaka čomu sa nesvalové tkanivo odstráni prakticky bez poškodenia cievneho systému. Skalpel pomáha zjednodušiť zákroky na pečeni, žalúdku a pri odstránení zhubných nádorov. Bol vytvorený v roku 2014 v Aero-kozmickom inštitúte v Charkive a Národnej leteckej univerzite v Kyjeve.
- Turbo-reaktívny motor: Konštrukciu prvého dvojokruhového turbo-prúdového motora vyvinul v rokoch 1939-1941 Ukrajinec Archyp Ľuľka, neskôr generálny konštruktér leteckých motorov v Charkovskom leteckom inštitúte. Ľuľka je otcom sovietskeho vojenského prúdového letectva.
- WhatsApp: Aplikáciu vytvorenú Brianom Actonom a Jánom Kumom, narodeným v roku 1976 v Kyjeve, celosvetovo využíva asi 800 miliónov používateľov, ktorí cez ňu denne pošlú zhruba 30 miliárd správ, 700 miliónov fotiek a 100 miliónov videí. Rýchly rast WhatsAppu najmä medzi mladými bol jedným z dôvodov, prečo ho Facebook v roku 2016 kúpil za neuveriteľných 19 miliárd dolárov. Jan Kum prevzal funkciu výkonného riaditeľa Facebooku.
- Ukrajinský vesmírny program: Ukrajinskí vedci rozhodujúcim spôsobom prispeli k úspechu sovietskeho vesmírneho programu a ukrajinské podniky boli základňami pre výrobu kozmických lodí a nosných rakiet, ako aj medzikontinentálnych balistických rakiet. Po získaní nezávislosti Ukrajina začala svoj vlastný vesmírny program. Ukrajinské nosné rakety „Zenit-2”, “Zenit 3SL”, ”Dnipro” majú využitie v rámci spoločných medzinárodných programov vyvedenia na obežnú dráhu komerčných družíc. V súčasnej dobe je vo vyvoji kozmická raketa komplex „Cyclone-4“, rodina nosných rakiet „Maják“ a leteckých systémov „Svityaz“ a “Oriľ“. Ukrajina sa zúčastňuje medzinárodných vesmírnych programov, vrátane “Galileo“ a “GMES”, v spolupráci s vesmírnymi agentúrami Európskej únie, USA, Japonska, Indie, Číny a Brazílie.
Medzi významné osobnosti Ukrajiny patria svetoznámi spisovatelia, športovci, maliari, štátnici, skladatelia, inžinieri, speváci, politici, konštruktéri, občianski aktivisti, vedci: Taras Ševčenko, Vjačeslav Čornovil, Vasyľ Stus, kňažna Oľga, Mykola Amosov, Eugen Paton, Serhij Koroľov, Ivan Piddubný, Olena Teliga, Andrej Šeptycký, Olexandr Dovženko, Mykola Gogol, Lesia Ukrajinka, Iľľa Mečnykov, Ivan Mazepa, Valerij Lobanovský, Vasyľ Stefanyk a ďalší.
Ukrajina je nevyliečiteľne skorumpovaná
Tvrdenie: Napriek uskutočneným reformám nemá boj proti korupcii v Ukrajine šancu na úspech.
Fakt: S bojom proti korupcii v Ukrajine sa spájajú vysoké očakávania. Inštitúcie, ktoré by mali zabezpečiť právny štát, sú stále slabé. Ukrajina dodnes nemá zodpovedajúci systém súdnictva, ktorý je kľúčom k očisteniu krajiny od korupcie, sú problémy s reakciou právnych súdnych orgánov. Podľa analytikov bolo len veľmi málo urobené pre riešenie faktorov, ktoré prispievajú ku korupcii, nadmernej regulácii hospodárstva, koncentrácii moci v rukách oligarchických klanov, s beztrestnosťou korupčníkov a nedostatočnou reakciou právnych orgánov na dokazovanie činov korupcie.
Ukrajina sa musí vyrovnať s neblahým dedičstvom z minulosti. V roku 2016 “vyhral” bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč rebríček Transparency International “Unmask the Corrupt”, v ktorom sa volila najskorumpovanejšia osoba vo svete.
Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko za rok 2016 na 54. mieste, pričom si zachovalo minuloročné skóre 51 zo 100 bodov. Pri rozšírení počtu hodnotených krajín o 8 štátov ide zároveň o zhoršenie o štyri miesta oproti roku 2015. Rozšírenie počtu hodnotených krajín je dôvodom, prečo si pohoršila aj Ukrajina. V minulom roku bola Ukrajina 130. a tento rok 131. Avšak v počte bodov si prilepšila o 2 body.
V porovnaní so svojimi susedmi podľa Transparency International urobila Ukrajina veľký pokrok v boji proti korupcii. Ako príklad slúži elektronické vyhlásenie o majetku úradníkov a ich rodinných príslušníkov, v ktorom každý úradník bude musieť preukázať, všetok svoj majetok, vrátane hotovosti, drahocenností a rozostavaných nehnuteľností. Oproti minulosti sa uvedenie nepravdivých informácií bude trestať reálnym pobytom vo väzbe až na dva roky, so zákazom pôsobiť vo verejných funkciách na dobu troch rokov. V roku 2016 nadobudlo právoplatnosť 329 súdnych rozhodnutí vo veci korupcie, pričom 284 osôb bolo odsúdených, 212 osobám boli uložené tresty vysokých pokút, domáce väzenie, verejne prospešné práce, 30 osobám patrí trest zbavenia slobody na dobu 3-10 rokov. Z tohto počtu 134 osôb boli štátni úradníci. Teraz prebieha súdny proces s riaditeľom Štátnej fiškálnej služby Ukrajiny, ktorý čelí obvineniam z rozsiahlej sprenevery.
Po Euromajdane (2013-2014) sa Ukrajina v boji s korupciou prvýkrát od získania nezávislosti uberá správnym smerom. Bol vytvorený Národný protikorupčný úrad Ukrajiny, ktorý v tomto čase vyšetruje 25 prípadov vo veci skúmania elektronických vyhlásení. Do rozpočtu bolo vrátených cca 105 miliónov UAH a viac ako 400 miliónov UAH zadržaných. Bola vytvorená Národná agentúra pre prevenciu korupcie a Národná agentúra pre odhaľovanie, vyšetrovanie a správu aktív pochádzajúcich z korupcie a iných trestných činov. Úspechom je zavedenie elektronického systému verejného obstarávania „Prozorro“. Národná banka zaviedla kontrolu nad bankovým sektorom a ukončila činnosť 80 bánk, ktoré boli jedným z najväčších zdrojov korupcie na Ukrajine. Dve reformy – kontrola bankového sektora a deregulácia energetických taríf – sú významným krokom k zníženiu priestoru pre korupciu.
Ukrajinci nám zoberú prácu
Tvrdenie: Veľa Ukrajincov na Slovensku pracuje načierno. Po uvoľnení vízového režimu Ukrajinci zaplavia Slovensko a zoberú nám prácu.
Fakt: Po tom, ako v 90-tych rokoch slovenskí zamestnávatelia využívali Ukrajincov na nelegálnu, nízko odmeňovanú prácu, nastalo zo strany polície prísne pokutovanie zamestnávateľov a systematické prenasledovanie nelegálnych zamestnancov na pracoviskách a ubytovniach s následným vyhostením, ktoré zamedzilo „čiernej práci“.
Ukrajinci nemajú záujem o prácu na Slovensku s rizikom vyhostenia, pokiaľ je možnosť legálneho zamestnania v Českej republike alebo susednom Poľsku. Podľa prieskumu personálnej agentúry Express People, ktorý realizovala v ČR začiatkom tohto roka, plánuje 7 z 10 tamojších zamestnávateľov nábor zahraničných zamestnancov. V ČR pritom už v súčasnosti využíva pracovníkov z iných krajín 37% spoločností. Vzhľadom na podobnosť pracovného trhu so Slovenskom možno očakávať podobné výsledky.
Ak chce slovenská ekonomika rásť, mala by otvoriť dvere pre pracovníkov z krajín, ktoré zatiaľ nie sú členmi Európskej únie, pripravujú sa však na vstup do EÚ a sú Slovensku kultúrne blízke. Týka sa to krajín ako Ukrajina, Srbsko, Bosna a Hercegovina či Macedónsko. Vyplýva to zo štúdie Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Štúdia navrhuje uľahčiť režim krátkodobého a dlhodobého zamestnávania občanov z nečlenských krajín EÚ a najmä tých, ktoré kandidujú na vstup do EÚ. Zároveň navrhuje vytvoriť špeciálny režim pre prioritné odvetvia, ako sú IT sektor, priemyselná výroba, zdravotníctvo či sociálne služby. Uľahčiť situáciu na trhu by podľa podnikateľov mali aj dočasné a sezónne zamestnanie, či skrátenie času potrebného na overenie, či možno pracovné miesto obsadiť uchádzačom z databázy. V máji 2017 nadobudla účinnosť novela zákona o pobyte cudzincov, ktorá zohľadňuje návrhy štúdie.
Cudzinci zamestnaní na Slovensku sú pravidelne kontrolovaní. Cudzinec musí splniť dve podmienky, aby ho náš zamestnávateľ mohol zamestnať – povolený prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie. Povolenie na prechodný pobyt udeľuje polícia – zvyčajne najviac na jeden rok. Povolenie na prechodný pobyt je viazané iba na jeden účel. V prípade vykonávania inej činnosti, napríklad práce popri štúdiu, musí cudzinec podať novú žiadosť o udelenie povolenia. Povolenie na zamestnanie udeľuje úrad práce vtedy, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť iným uchádzačom, ktorý je vedený v evidencii nezamestnaných občanov SR. Stáva sa, že kvalifikovaný zamestnanec zo zahraničia, ktorého má firma záujem zamestnať, nedostane povolenie. Zamestnávanie cudzincov je jednoduchšie v prípade vedcov, výskumných a vývojových pracovníkov, ale aj zahraničných konateľov obchodných spoločností či v prípade krátkodobých stáží mladých ľudí do veku 26 rokov. V takýchto situáciách sa neprihliada na domáci trh práce, ale na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Povolenie na zamestnanie sa udeľuje najviac na jeden rok.
Od júna 2017 občania Ukrajiny môžu bez víz cestovať do schengenského priestoru bez víz s biometrickým pasom na obchodné, turistické a rodinné účely do 90 dní v priebehu polroka. Bezvízový režim sa nevzťahuje na dlhodobé pobyty v EÚ a prístup na trh práce bez pracovného povolenia, a teda neposkytuje právo na zamestnanie v EÚ.
V posledných rokoch sa prílev cudzincov na pracovný trh v Slovenskej republike oslabuje. Tento trend je citeľný najmä od roku 2011, keď sa sprísnili pravidlá zamestnávania a procedúry overovania vhodných uchádzačov spomedzi nezamestnaných občanov Slovenskej republiky. Ich prílev zabrzdila aj ekonomická kríza a pokles zamestnanosti. Vidieť to aj zo štatistík nových prihlášok na pobyt na Slovensku od Eurostatu. Veľkú časť z nich tvoria v posledných rokoch občania Slovenska, ktorí sa vracajú zo zahraničia.
Prílev cudzincov takmer ustal najmä pri krajinách ako je Srbsko alebo Ukrajina. Podľa štatistík Ústredia práce je najviac cudzincov pracujúcich v SR z Rumunska (6279), nasleduje Česko (3300), Poľsko (3062), Maďarsko (2957), Srbsko (2147) a Ukrajina (1575).
Na Slovensku je zaregistrovaných 84 787 cudzincov, z toho 58 percent sú pracovníci z EÚ, EHP a Švajčiarska a 42 percent (35 261) sú občania tretích krajín. Výrazne najviac cudzincov na Slovensku pracuje v Bratislavskom kraji, je to vyše tretina všetkých takýchto pracovníkov v krajine. Do veľkej miery ide o vzdelaných ľudí minimálne s dosiahnutou maturitou, štvrtina má dokonca vysokoškolské vzdelanie.
Nepotvrdzuje sa teda predpoklad, že na Slovensko prichádzajú najmä manuálni pracovníci, ktorí sú schopní vykonávať iba jednoduché práce. Zo štruktúry profesií možno vidieť, že ide najmä o povolania, ktoré sú na slovenskom trhu práce dlhodobo nedostatkové. Ide o výkonné technické profesie, uplatniteľné najmä v automobilovom, strojárskom a elektrotechnickom priemysle, ktoré tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky.
Momentálne chýba podľa kvalifikovaného odhadu McRoy na Slovensku vyše 100-tisíc ľudí. Len samotné úrady práce evidujú približne 50-tisíc voľných pracovných miest, pričom reálne sú požiadavky vyššie. Navyše sa na trhu práce očakáva pokračovanie tvorby nových pracovných miest. Do roku 2018 by sa malo vytvoriť približne 84-tisíc nových miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. Pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín. Nedostatok pracovných síl je rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov a rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností v priemysle, službách, doprave, logistike, poľnohospodárstve a inde.
