„Nacionalizmom my pomenovávame samozrejmé veci: túžbu byť sám sebou, hovoriť materinským jazykom, pestovať svoju kultúru. My nikoho neponižujeme, nikoho neutláčame, sme pohostinní, láskaví, tolerantní a klesli sme s tou ukrajinskou trpezlivosťou a toleranciou až ku sebaponižovaniu a národnému masochizmu.“
Vasyľ Škľar, ukrajinský spisovateľ
V Ukrajine porušujú práva rusky hovoriacich občanov
Fakt: Ukrajinský Medzinárodný sociologický ústav v Kyjive, v rámci výskumného projektu „Research Initiative on Democratic Reforms in Ukraine“ v máji 2017 uviedol, že respondenti v juhovýchodných regiónoch, kde dominuje ruština, poukázali na potrebu ochrany a rozvoja ukrajinského jazyka pre prekonanie politiky rusifikácie, ktorá sa aktívne uskutočňovala v ZSSR. Respondenti uvádzali príklady útlaku na základe jazyka vo vzťahu k ukrajinskému jazyku. Väčšina respondentov podporuje postavenie štátneho ukrajinského jazyka a nehovorí o potrebe zmeny statusu ruského jazyka. Etnickí Rusi tvoria najväčšiu menšinu v Ukrajine.
V Ukrajine existuje vrstva občanov, ktorí sa identifikujú ako rusky hovoriaci Ukrajinci. Sú občanmi Ukrajiny, ovládajú ukrajinský jazyk, aj keď nie vždy dokonale, ale v každodennom živote používajú ruštinu.
K rusky hovoriacim v Ukrajine patria ako etnickí Rusi, tak aj etnickí Ukrajinci. Objektívne údaje zhromaždené v štúdii ukazujú, že pred konfliktom neboli evidované hrozby porušenia alebo obmedzenia práv etnických Rusov a rusky hovoriacich v Ukrajine. Potvrdzujú to aj rusky hovoriaci Ukrajinci , ktorí tvrdia, že štát neviedol politiku diskriminácie alebo obmedzení na základe jazyka. Na území, ktoré sa nachádza pod kontrolou ukrajinskej vlády, také hrozby nie sú ani v čase rusko-ukrajinskej vojny.
V 1256 školách v Ukrajine sa dnes vyučuje v ruštine. Ruskojazyčných periodík je viac, ako ukrajinských. Podľa účastníkov prieskumu, pocit, že práva rusky hovoriacich v Ukrajine sa porušujú, môže vzniknúť pod vplyvom neobjektívneho informovanie médií alebo ako výsledok politických špekulácií.
Zo strany etnických Rusov a rusky hovoriacich Ukrajincov je často pozorovaná urazenosť, nepochopenie, odsúdenie ruskej agresie proti Ukrajine. U niektorých prebehlo odmietnutie ruskej identity v prospech ukrajinskej občianskej identity vzhľadom k neochote byť zodpovedný za činy Ruska.
Posilnená dôvera k rusky hovoriacim občanom je zo strany ukrajinsky hovoriacich pod vplyvom toho, že obe skupiny sa rovnako podieľali na účasti v „Revolúcii dôstojnosti“ a tiež vo vojne s Ruskom stoja na jednej strane.
Respondenti vo väčšine ruskofonnych regiónov uviedli, že nemali potrebu učiť sa ukrajinský jazyk kvôli j dominancii ruského jazyka v každodennom živote a v médiách, čo komplikuje prechod na ukrajinčinu pre tých, ktorí by si to želali.
Respondenti z oblasti kultúry a literatúry uviedli, že v Ukrajine vzniká vlastná rusko – jazyčná kultúra, ktorá sa oddeľuje od ruskej kultúry.
Zbierka poézie, ktorá bola predtým publikovaná pod názvom „Ruska poézia v Ukrajine“, teraz bola publikovaná pod názvom „Ukrajinská poézia v ruskom jazyku“.
Všetky misie OSN, ktoré navštívili Ukrajinu pred a po agresii Ruska v Ukrajine, nezistili žiadne porušenia práv rusky hovoriacich občanov Ukrajiny, nezaznamenali žiadne podania sťažností k Európskemu súdu pre ľudské práva a Výboru OSN pre ľudské práva. V Ukrajine sa vždy porušovali a porušujú aj teraz, práva ukrajinsky hovoriacich. Ukrajinsky hovoriaca väčšina je ešte i dnes diskriminovaná absenciou zákona o ukrajinskom jazyku ako štátnom, ktorý mal účinne implementovať ustanovenia čl. 10 Ústavy Ukrajiny.
Z tohto dôvodu prijatie nového jazykového zákona, ktorého ustanovenia spĺňajú medzinárodné štandardy, podporuje väčšina občanov Ukrajiny.
Spoločnosť je pripravená na realizáciu vo veľkom meradle článku 10 Ústavy Ukrajiny, ktorá vyžaduje použitie ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka vo všetkých oblastiach spoločenského života na celom území Ukrajiny. Najmä keď nové jazykové zákony, ktoré sú založené na ústave, nezbavujú občanov Ukrajiny práva používať vo vzájomnej komunikácii akýkoľvek jazyk a sú upriamené na zabezpečenie jazykových práv národnostných menšín.
V Spojených štátoch a Veľkej Británii zákony o štátnom jazyku nie sú, pretože nie je potreba. Ale v pobaltských krajinách, kde existuje problém prekonania následkov rusifikácie taký zákon existuje. Dokonca Švédsko, ktorého jazyku sa zdá nič nehrozí, prijalo zákon o švédskom jazyku ako jedinom štátnom. Dôvodom bola diskusia o zavedení dvojjazyčnosti nakoľko 95% Švédov plynule hovorí anglicky.
V Ukrajine problémová jazyková otázka je dodnes regulovaná prijatým v roku 2012, škandalóznym diskriminačným pre ukrajinský jazyk zákonom Kolesničenko-Kivalova „O zásadách štátnej jazykovej politiky“, písaným pod diktátom Kremľa.
Jeden z autorov zákona ukrajinofób Kolesničenko, prijal ruské občianstvo, žije na Kryme a naďalej poškodzuje Ukrajinu.
Podľa údajov OSN a z národných sčítaní ľudu, zhromaždených spoločnosťou Euromonitor International, za posledných 20 rokov ruský jazyk stratil viac užívateľov, ako akýkoľvek iný, nakoľko dnes nezávislé štáty bývalého Sovietskeho zväzu utvrdzujú svoju jazykovú suverenitu.
Najviac stratil ruský jazyk svoju pozíciu v Kazachstane, kde v roku 2016 iba 20,7% respondentov uviedlo, že obyčajne používajú ruský jazyk doma. Napríklad v roku 1994 ruský jazyk používalo 33,7% populácie. V apríli 2017 prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev oznámil, že stredoázijský štát konvertuje kazašskú abecedu do latinčiny. Argumentoval, že prechod na azbuku v roku 1940 bol uskutočnený „z politických dôvodov“ .
Kazachstanská mládež preferuje kazašský a anglický jazyk a vysvetľuje svoj výber tým, že poskytuje pracovné príležitosti. A zdá sa, že vláda krajiny podporuje túto iniciatívu spoločnosti. Od roku 2018 začne príprava odborníkov a učebníc pre stredné školy. Vcelku proces prechodu bude trvať do roku 2025.
V Tadžikistane je oficiálne zakázané rusifikovanie priezviska a mena po otcovi v dokumentoch etnických Tadžikov. Nové pravidlá boli schválené prezidentom Emomali Rahmonom v júni 2017. Sám prezident si zmenil rusifikované priezvisko Rakhmonov na tadžické Rakhmon už v roku 2007.
V Estónsku a Lotyšsku podiel osôb, tvrdiacich, že ruština je ich materinsky jazyk, sa od roku 1994 znížil na 10%. Množstvo rusky hovoriacich občanov v Lotyšsku sa znížilo zo 40,5% na 29,8%, v Estónsku z 33,3% na 23,4% . Avšak tieto počty sa môžu ešte znížiť. V máji 2017 Sejm Lotyšska prijal na schválenie návrh zákona, zvyšujúci pokuty pre občanov, ktorí uprednostňujú ruštinu a ignorujú štátny jazyk.
Litva znižuje počet ruskojazyčných televíznych relácií. Podľa denníka Verslo žinios, na začiatku júna tohto roka, litovský Sejm schválil návrh zákona, podľa ktorého sú televízie povinné vysielať 90% programov v jazykoch Európskej únie. Zákon nadobúda účinnosť v novembri 2017.
Estónsko po prijatí zákona o jazyku v roku 2011, podľa ktorého štátnym jazykom je estónsky, je rozsah používania ruštiny obmedzený, aj keď nie tak výrazne, ako v Lotyšsku. Organizácia s názvom „Ruska škola Estónska“, ktorá obhajuje práva rusky hovoriacich, neustále kritizuje jazykovú politiku krajiny. Predstavitelia súčasnej estónskej vlády nevenujú pozornosť týmto útokom, avšak používať ruský jazyk od januára 2017 je povolené v zdravotníctve a súdnictve.
Taktiež obmedzuje používanie ruského jazyka aj Moldavsko. Hoci súčasný prezident Igor Dodon je aktívnym zástancom Kremľa, parlament sa rozhodol obmedziť ruský jazyk v školských osnovách. Od školského roku 2018-2019 nadobudne účinnosť čl. 9 (8) Kódexu o vzdelávaní, ktorý ustanovuje ruský jazyk ako cudzí jazyk vo vzdelávacom systéme a ktorý budú študovať v školách ako voliteľný.
V Gruzínsku, s ktorým Rusko v roku 2008 začalo vojnu, sa rusky hovoriaca populácia zmenšila z 6,4% na iba 1,1%. Prezident Gruzinska v rokoch 2008 až 2013,Micheil Saakašvili zaviedol plán používania anglického jazyka, ktorý nahradil ruský.
Z tohto zoznamu sa vyníma Bielorusko, kde v roku 1994 o niečo menej ako polovica populácie považovala ruštinu za svoj hlavný jazyk a v tomto roku je to už 71%.
V Ukrajine od 20. do 29. mája 2017, Medzinárodný sociologický ústav (KIIS) uskutočnil celoštátny prieskum verejnej mienky a výsledky ukazujú, že drvivú väčšinu respondentov (72%) trápi vojna na východe Ukrajiny, medzi problémami, ktoré najviac znepokojujú Ukrajincov sú životný štandard (60%), ekonomická situácia (47%) a bezpečnosť krajiny (21%). Zo všetkých otázok uvedených v prieskume, najmenej zaujíma Ukrajincov status ruského jazyka v Ukrajine (1%), pritom tak odpovedali vo všetkých regiónoch Ukrajiny:
západ 0,9%, centrum 0,0%, juh 0,8%, východ 0,6%.
V Ukrajine počet občanov, ktorí uvádzajú ruský jazyk ako hlavný, klesol z 33,9% v roku 1994 na 24,4% v roku 2016. Pri poslednom sčítaní sa počet rusky hovoriacich obyvateľov v Ukrajine znížil o 9% a v roku 2016 je ich 24%. Používanie ukrajinského jazyka vo všetkých sférach spoločenského života môže ešte viac znížiť toto percento. Po anexii Krymu a začiatku vojny s Ruskom na Donbase bol moment, keď sa obnovili debaty o zavedení latinky. Vzniklo dokonca sociálne hnutie Latynka.tak. Avšak, táto idea zatiaľ nezískala širokú podporu verejnosti.
Pokles popularity ruského jazyka v pobaltských štátoch, v strednej Ázii, na Kaukaze a vo východnej Európe je pozitívnym trendom pre Ukrajinu. Dáva nádej na prípadné urýchlenie implementácie zákona o štátnom jazyku, čo v skutočnosti bude prispievať k dištancovaniu sa od Ruska.
Ukrajinci prijali zákon, ktorý zakazuje ruský jazyk
Fakt: Ukrajinský prezident Petro Poroshenko dňa 6. júna 2017 podpísal zákon Ukrajiny o zavedení 75% kvót na podiel ukrajinského jazyka v celoštátnych televíznych kanáloch. „Nikto nie je proti tomu, aby zneli z obrazoviek iné jazyky, ale je neprijateľné, aby podiel ukrajinského jazyka v ukrajinskej televízii predstavoval 15%, 20%, 25%.“
Ak ukrajinská televízia skutočne má byť ukrajinskou ako slovenská na Slovensku, alebo talianska v Taliansku, nemecká v Nemecku , Ukrajina musí prijať jasnú legislatívu, ktorá umožni štátnemu jazyku dôstojne plniť funkciu prostriedku komunikácie a poskytne dostatočný priestor pre kultúrnu hodnotu.
Skutočný pokrok v presadzovaní ukrajinského jazyka je, každý rok jeden alebo dva prijaté zákony znižujú úroveň rusifikácie v určitom úzkom poli – verejnoprávna služba, rádio, kinematografia, televízia.
Zákon „O jazykových kvótach v televízii“ upravuje pozíciu ukrajinského jazyka – štátneho jazyka Ukrajiny, v televízii.
Doteraz sa filmy a seriály vysielali v ukrajinskej televízii v akomkoľvek jazyku. Dokonca aj seriály ukrajinskej výroby sa natáčali a vysielali v ruštine. Zákon o kvótach ustanovuje vysielanie výlučne v ukrajinskom jazyku filmov a seriálov ukrajinskej a zahraničnej výroby po roku 1991, okrem vlastnej výroby televízie, detských a animovaných filmov, filmov v jazykoch národov ZSSR a potom dabovaných do ruštiny, natočených do 1. augusta 1991, teda pred vznikom samostatnej Ukrajiny. Tieto zostanú v ruštine, opatrené ukrajinskými titulkami.
Jazyk televíznych relácii nebol regulovaný a určoval sa samotnými vysielajúcimi a účastníkmi relácií.
Zákon ustanovuje požiadavky na televízne relácie. Sú totožné ako požiadavky k televíznym filmom, ale relácie vlastnej výroby sa môžu vysielať v akomkoľvek jazyku (s dodržaním minimálneho podielu ukrajinčiny).
Celoštátne televízie musia zabezpečiť najmenej 75% programov a filmov v ukrajinskom jazyku medzi 7 a 18 hodinou a medzi 18 a 22 hodinou. Obecné a regionálne televízie sú v tom istom čase povinné zabezpečiť najmenej 60% programov v ukrajinčine.
Ku zákonu o kvótach v televízii a sankciách voči vlastníkom ruských internetových médií, pribúda návrh zákona č.5670 „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“. Návrh zákona má za cieľ regulovať poriadok používania ukrajinčiny ako štátneho jazyka vo verejných sférach spoločenského života. Účinok zákona sa nevzťahuje na jazyk bohoslužieb a na súkromnú komunikáciu medzi jednotlivcami.
Dňa 5. septembra 2017 bol schválený ukrajinským parlamentom zákon „O vzdelávaní“, v ktorom sa článok 7 týka používania štátneho jazyka vo vzdelávaní.
Článok najmä ustanovuje povinnosť štátu zaručiť každému občanovi vzdelávanie v štátnom jazyku vo všetkých typoch a úrovniach vzdelávacích inštitúcií, vylučuje právo na vzdelávanie v jazykoch národnostných menšín vo vyššom, odbornom a mimoškolskom vzdelávaní, zabezpečuje právo na vyučovanie jednotlivých predmetov v inom ako ukrajinskom jazyku na základe rozhodnutia vzdelávacieho zariadenia a vzdelávacieho programu. Vyučovanie jednotlivých predmetov môže prebiehať dvoma a viac jazykmi – štátnom, anglickom, niektorom z 24 jazykov Európskej Únie..
Predstavitelia národnostných menšín majú pravo na vzdelávanie v jazyku menšiny súbežne s ukrajinským jazykom v materských školách a triedach prvého stupňa základných škôl.
Od piateho ročníka základnej školy výučba bude prebiehať v ukrajinskom jazyku a osobitným zákonom sa budú riadiť vzdelávacie zariadenia pre pôvodné obyvateľstvo niektorých regiónov (ako krymských Tatárov), ktorí sa môžu vzdelávať dvojjazyčne do konca strednej školy.
Ministerka školstva Lilia Hrynevyč uviedla: „Právo na vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny vo všetkých vzdelávacích zariadeniach bude nahradené právom na vzdelávanie v jazyku menšín iba súbežne so štátnym jazykom a je neprijateľným, aby absolventi škôl s výučbou v jazykoch národnostných menšín zo štátneho rozpočtu, neovládali štátny jazyk krajiny, v ktorej žijú a ktorej sú občanmi. U nás sa tvoria enklávy, z ktorých prichádzajú deti so stredoškolským vzdelaním, ale nemôžu komunikovať štátnym jazykom. Deti z maďarských, rumunských jazykových skupín sú izolovane od ostatnej časti Ukrajiny“.
Podľa oficiálnych štatistík dnes v Ukrajine študuje 400 000 detí v 735 vzdelávacích zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostných menšín. V týchto zariadeniach sa v zásade ukrajinský jazyk študuje výlučne ako predmet.
Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že v posledných rokoch dochádza k ustálenej tendencii znižovania úrovne a zhoršovania kvality všeobecného stredoškolského vzdelávania detí zo škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, čo dokazujú najmä výsledky externého nezávislého hodnotenia.
Napríklad v roku 2016 viac ako 36% absolventov zo Zakarpatskej oblasti absolvovalo maturitne skúšky z ukrajinského jazyka s hodnotením 1 až 3 body na 12-bodovej stupnici. Celkom v 2016 roku 60,1% školákov príslušníkov maďarských a rumunských menšín, neuspeli v skúškach z ukrajinského jazyka.
Takéto tendencie vedú k porušeniu ústavného práva detí z národnostných menšín vstúpiť na ukrajinské vysoké školy. Odňatie im možnosti vzdelávania na vysokých školách zhoršuje ich šance na úspešnú kariéru, neumožňuje pôsobenie v štátnej správe alebo zastavať dôležité funkcie v orgánoch miestnej samosprávy atď.
Zákon Kolesničenko – Kivalova okrem predmetu ukrajinského jazyka a literatúry, zakazoval v školách národnostných menšín výučbu iných predmetov v ukrajinskom jazyku. Toto bola norma rusifikátorského zákona. Na základe tohto zákona, v školách s výučbou v ukrajinskom jazyku, nie je stanovený ani len v hlavnom meste, nehovoriac o východe či juhu, štandardizovaný režim jazyka vyučovania. Učitelia si môžu dovoliť čiastočne prednášať predmety v ruštine, nehovoriac o mimoškolských aktivitách. Ešte horšia je situácia v školách umeleckej a estetickej výchovy.
Počet škôl s vyučovacím ukrajinským jazykom sa výrazne zvýšil počas rokov nezávislosti, avšak nerovnomerne. Okrem toho existujú problémy s implementáciou činného zákonodarstva v tejto oblasti. V mestách Charkiv, Odesa a obciach Donbasu vo viac ako tretine škôl vyučujú v ruskom jazyku.
Parlamentom schválený zákon „O vzdelávaní“, formulovaný pracovnou skupinou zloženou z expertov, zástupcov rôznych politických frakcií a ministerstva školstva, už vyvolal hnev Moskvy, Budapešti a Bukurešti, ale formálne sa ani nepriatelia, ani partneri Ukrajiny nemajú „čoho chytiť“. Ustanovenia jazykového článku jednoznačne zodpovedajú Ústave a spĺňajú medzinárodné zmluvy ratifikované Ukrajinou.
Ochrana práv menšín v novom zákone je stále výrazne vyššia, ako úroveň ochrany Ukrajincov v Rumunsku alebo Maďarsku, nehovoriac o Rusku, kde nie je ani jedna škola
vyučujúca ukrajinský jazyk, nieže s vyučovacím jazykom ukrajinským.
Partneri a nepriatelia obviňujú Ukrajinu v porušovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
Európska charta, ktorá bola prijatá Radou Európy v 1992 roku mala za ciel zachovať jazykovú rozmanitosť Európy. Filozofia Charty vychádza z konceptu „diverzity a stability,“ jej cieľom je predovšetkým ochrana jazykov, ktoré majú malý počet nositeľov, hrozí im zmiznutie z jazykovej mapy Európy. Skutočnosť, že vo všetkých národných štátoch hlavným objektom ochrany a podpory po dlhú dobu svojej existencie je v prvom rade štátny jazyk, ktorý plní dôležitú funkciu zjednotenia, bola pre zakladateľov Charty samozrejmosťou.
Irónia či paradox ukrajinskej situácie spočíva v tom, že európsky dokument navrhnutý pre záchranu minoritných jazykov od absolútneho pohltenia majoritnými štátnymi jazykmi, agenti „ruského sveta“ využili presne naopak a to na to, aby dostali štátny jazyk do stavu minoritného a zastavili proces utvrdenia Ukrajiny ako suverénneho národného štátu.
Ukážkovým je postoj Francúzska, kde Charta vyvolala širokú diskusiu, výsledkom ktorej Ústavná rada Francúzska 15. júna 1999 rozhodla, že ju neratifikuje. V rozhodnutí sa uvádza, že poskytnutie jazykom národnostných menšín osobitného práva na úradné účely je v rozpore s ústavnými princípmi celistvosti Republiky, rovnosti pred zákonom a jednotou francúzskeho národa.
Chartu neratifikovalo nielen Francúzsko, ale aj mnoho ďalších krajín. Nepodpísali ani neratifikovali ju pobaltské krajiny, ignorovali oficiálnu žiadosť Rady Európy adresovanú všetkým novým členov Európskej únie.
Neratifikovalo Chartu ani Rusko, zatiaľ čo na jeho území je najviac jazykov, ktorým hrozí vyhynutie.
+
„Ukrajina sa nesformuje ako suverénny štát, kým nebude schopná rozšíriť ukrajinský jazyk a kultúru na celé územie štátu. Teraz, v čase globalizácie je to veľmi ťažké. Oponenti neustále poukazujú na Európsku Úniu, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu a je veľmocou. Európa sa zjednotila, ale zjednotila po tom, ako boli sformované silné národné štáty, ako prešli ťažkým obdobím, ako bojovali proti sebe. Teraz sa konečne dosiahol stav rozvinutej demokracie, ktorý im umožnil spojenie, ale stalo sa to tak preto, že v týchto krajinách si vážia ľudské práva, národnosti a fungujú tam zákony.
Ukrajinu sovietska minulosť zabrzdila na desaťročia a teraz je nutné prejsť etapu vytvorenia silného národného štátu, tú etapu, ktorú už prešli všetky európske krajiny. Ukrajina ju môže prejsť iba vrátením plnohodnotného fungovania ukrajinského jazyka a vytvorenej ním kultúry. To neznamená potláčanie iných jazykov a kultúr“, napísala sociolingvistka, doktorka filologických vied, profesorka Katedry ukrajinského jazyka Kyjivo- Mohyľanskej akadémie Larysa Masenko.
Európska charta chráni jazyky národnostných menšín, nie však na úkor štátneho jazyka.
Návrh zákona „O štátnom jazyku“ je zameraný na realizáciu požiadaviek článku 10 Ústavy: „Štát zabezpečuje všestranný rozvoj a fungovanie ukrajinského jazyka vo všetkých oblastiach spoločenského života na celom teritóriu Ukrajiny.“
Zákon zaručuje každému právo na informáciu a služby v ukrajinskom jazyku vo všetkých verejných sférach, predpokladá účinný systém monitorovania a sankcie za porušenia, ruší obludný zákon Kivalova-Kolesničenko.
Zákon poskytuje Ukrajine „reálnu šancu vybudovať ucelený systém rozvoja, ochrany a podpory ukrajinského jazyka.“ „Ukrajinský jazyk nie je len prostriedkom komunikácie a kultúrnou hodnotou. Jazyk je dôležitou súčasťou ústavného poriadku, je faktorom celoštátnej jednoty a národnej bezpečnosti.
Existuje nielen naliehavá potreba, ale aj všetky predpoklady pre prijatie osudového zákona.
Ukrajinská spoločnosť majoritne neodmieta navrhované normy jazykového zákona. Prieskum zo začiatku roka 2017 potvrdzuje, že 76% respondentov má pozitívny alebo skôr pozitívny postoj k zavedeniu skúšky alebo atestácie pre úradníkov zo znalosti ukrajinského jazyka. 90% respondentov považuje za nevyhnutné ovládanie štátneho jazyka pre všetkých úradníkov a vedúcich v zdravotníckych zariadeniach. Vykonávanie skúšky pre nadobudnutie občianstva Ukrajiny podporuje alebo skôr podporuje 61%. Celkovo 88% pozitívne a skôr pozitívne vnímajú tvrdenie, že každý občan Ukrajiny je povinný ovládať ukrajinčinu ako jazyk štátnej príslušnosti.
Minister zahraničných vecí Ukrajiny Pavlo Klimkin v rozhovore pre maďarský Magyar Nemzet pred prijatím zakona poznamenal: „Tu chcem zdôrazniť, že považujem za veľmi dôležité, aby každý občan Ukrajiny hovoril štátnym jazykom. Ak toto je radikalizmus, potom ja som radikál.“
Ukrajinci sú proti ukrajinizácii a väčšina Ukrajincov hovorí po rusky
Fakt: Túto moskovskú rétoriku úspešne rozvinula oficiálna predstaviteľka ministerstva zahraničia Ruskej Federácie Maria Zacharova. Podľa jej názoru, vláda Ukrajiny chce uzákoniť „nútenú ukrajinizáciu všetkých oblastí života“ v krajine a pokračovať v línii celkovej derusifikácie a násilné ukrajinizovať krajinu“.
Návrat Ukrajincov ku vlastnej ukrajinskej identite, vlastnému ukrajinskému jazyku a budovaniu vlastného ukrajinského štátu podľa Zacharovej je nemysliteľné a poburujúce.
„Ľudské vedomie sa formuje informačným prostredím, školou a rodinou. Konečne odmietame sovietsky systém vzdelávania. Konečne vytvárame ukrajinské stredné a vysoké školy. A tento krok je ťažké preceňovať. Ďalšia generácia Ukrajincov bude rozhodne iná. Takže krok za krokom vraciame našu krajinu späť“, vyhlásila ukrajinská poslankyňa Viktoria Siumar.
„Angličtina sa používa v USA, v Indii, v Austrálii, ale Londýn pritom nikomu nič nenariaďuje. Keď v nejakom štáte žijú rusofónni obyvatelia, to ešte neznamená, že krajina sa musí podriadiť Moskve“, povedal Alexej Cvetkov, významná osobnosť modernej ruskej poézie, doktor filozofie. „Ukrajina, o tom teraz len málo spomínajú, bola jadrom východného slovanského sveta, z ktorého sa kultúra rozšírila na zadubenú Moskoviu a až potom Moskva pretiahla deku na seba. Teraz tieto kultúry sa rozišli a budú sa vyvíjať osobitne, po svojom“.
Timothy Snyder vo svojom júlovom prejave v Bundestagu povedal:“ Ako historik dobre viem, že dejiny Ukrajiny sú pomerne neznáme. Je také ľahké si zamieňať Sovietsky zväz s Ruskom. Deje sa to stále, nie je to nejaká nevinná mýlka. Tejto zámeny sa dopúšťajú ruskí diplomati, nemal by sa jej však dopúšťať žiaden Nemec. Nesmieme si mýliť Sovietsky zväz s Ruskom.“
Prieskumy verejnej mienky spoločne uskutočnené poprednými sociologickými centrami KMIC, Rating, СОЦІС, Center Razumkova uvádzajú údaje, podľa ktorých jazyk každodennej komunikácie ukrajinský používa 74% respondentov, z toho 50,5% obyvateľstva Ukrajiny používa iba ukrajinský a 24% respondentov hovoria ukrajinským a ruským jazykmi, 24% respondentov používa ruský jazyk ako hlavný jazyk každodennej komunikácie. Za materinský jazyk ukrajinský považuje v západnej časti Ukrajiny 97%, strednej 86%, južnej 63%, na východe a Donbase dominuje ruština 52% a 66%.
Ďalší veľký prieskum zameraný iba na jazykovú situáciu v Ukrajine, sa konal na začiatku roka 2017 za podpory nemeckého fondu Volkswagen Stiftung.
Podľa prieskumu je pre Ukrajincov jazyk nielen prostriedkom komunikácie, ale aj jedným z markerov sebaidentity. To je dôvod, prečo sociológovia vždy fixovali väčší počet ľudí, ktorí považujú ukrajinský jazyk materinským, než tých, ktorí ním skutočne komunikujú. Mnoho ľudí v cieľových skupinách odpovedalo, že ukrajinský jazyk vnímajú ako jazyk každodennej komunikácie v budúcnosti. Často dodali: „Ja sám hovoriť už nebudem, ale deti áno.“ Zmena jazykovej praxe vyžaduje neustále zdokonalenie sa a vystúpenie zo zóny pohodlia, najmä pre ľudí, ktorí už sú sformovaní.
Všetci respondenti tvrdia, že jazyk je otázkou bezpečnosti, identity a jednoty krajiny.
Financial Times vysvetľujú tieto trendy politickými dôvodmi. Ide o odpor krajín bývalého Sovietskeho zväzu kontrole Ruska. Každá z nich sa obáva opakovania scenára „krymskej jari“ z roku 2014. Preto pre zachovanie národnostnej celistvosti prijímajú rozhodnutia obmedziť aktivitu Ruska likvidáciou jazykového prepojenia. V krajinách strednej Ázie a Kaukazu takáto politika priniesla ďalší faktor redukcie ruského jazyka v podobe migrácie. Etnickí Rusi a rusifikované domorodé obyvateľstvo republík emigruje do Ruska za prácou bez jazykových bariér. V rovnakej dobe, v dôsledku hospodárskej krízy, mládež sa učí angličtinu, aby získala možnosť uplatnenia v západnej Európe, USA, Kanade.
Väčšina odborníkov predpokladá, že do roku 2025, ruský jazyk opustí prvú desiatku svetových jazykov a prejde do statusu národného. Teraz, podľa počtu užívateľov, ruština je na 6. mieste, podľa miery rozšírenia na ôsmom. Podľa údajov sociológov, v roku 1990 ruský jazyk ovládalo 312 miliónov ľudí na svete, v roku 2010 to bolo 260 miliónov, v roku 2015 243 miliónov, v roku 2025 v ruštine bude komunikovať 215 miliónov t.j. o 17% menej, ako v roku 2010. Je možné, že dôjde ku zúženiu rozsahu areálu „ruského sveta“ ku hraniciam moskovskej oblasti a Moskvy.
Predstavitelia Ruskej federácie aktívne kritizujú reformy súvisiace s jazykovou otázkou v Ukrajine, volajú po zvýšení presadzovania ruského jazyka prostredníctvom médií , aktívne podporujú ochranu „ruského sveta“, uskutočňujú rad seminárov, stretnutí v rámci dobrovoľníckych programov rozvoja a popularizácie ruského jazyka. Najznámejšie sú medzinárodný dobrovoľnícky program „Veľvyslanci ruského jazyka vo svete“ a súťaž „Tvorivé stáže v Rusku.“
Ako uviedol Mychajlo Kovalčuk na «InformNapalm», kremeľský “ Fond podpory a ochrany práv krajanov žijúcich v zahraničí,“ pokračuje vo financovaní. „Rusky hovoriaca Ukrajina“, vyberá pre fond autorov objednaných článkov o porušovaní práv národnostných menšín v Ukrajine. Bývalý riaditeľ ukrajinskej pobočky zatulinskeho ústavu SNŠ , člen Správnej rady organizácie „Rusky hovoriaca Ukrajina“ Volodymyr Kornilov teraz žije v Holandsku, kde založil „Centrum euroázijských prieskumov » (Center for Eurasian Studies). Noviny „New York Times“ napísali o jeho aktívnej účasti v referende zrušenia Dohody o asociácii medzi Ukrajinou a EÚ.
Predseda mimovládnej organizácie „Ruska škola“ Alexander Kondriakov rozširoval známu manipuláciu Kremľa, že zrušenie zákona Kivalova-Kolesničenka „O zásadách štátnej jazykovej politiky“ vyvolalo vojnu.
Uvedené v publikácii fakty opäť dokazujú, že ochrancov„ práv rusky hovoriacich“ v skutočnosti viac trápi právo Ukrajiny na odtrhnutie od Ruska. Oni neustále presahujú „jazykový priestor“ a zaoberajú sa bezprostredne anti-ukrajinskou politikou.
Moskovská rétorika, pokiaľ ide o očierňovanie nepriateľov, skutočných alebo imaginárnych, alebo odbieľovanie seba samých, imaginárnych, je nekonečne vynaliezavá. Ak pred 150 rokmi tvrdili, že ukrajinský jazyk „nebol, nie je a nemôže byť“, že „takzvaný ukrajinský jazyk vymysleli nejakí Malorosi a predovšetkým Poliaci, pretože to je ten istý ruský jazyk, len pokazený vplyvom poľštiny“, pred 100 rokmi tvrdili, že „Ukrajina je rakúsky výmysel“, teraz prizývajú „medzinárodných odborníkov“ pre „uskutočnenie analýzy, kto je ukrajinský ľud a čo sú jeho skutočné záujmy“.
„Ukrajina musí byť ukrajinskou. Musí zostať sama sebou. Mať vlastnú tvar, zaujímavú pre svet. Ruskojazyčná alebo napoly ruskojazyčná Ukrajina je kvázi Rusko, kolónia, umelý útvor. Preto každý náš pohyb do utvrdenia národnej identity nepriatelia stretávajú bajonetmi“, napísal spisovateľ Vasyľ Škľar
Rusko zachraňuje Rusov tam, kde sú utláčaní
Fakt: Po tom, čo sa v nezávislých štátoch, ktoré vznikli z bývalých sovietskych republík, začala formovať vlastná jazyková politika, okamžite z Kremľa prichádzali vyhlásenia o údajnom porušovaní práv „ruskojazyčných občanov“. Týmto spôsobom nedokonané impérium načrtlo územia, ktoré považuje za sféru svojho záujmu a vplyvu. Zdanlivo ušľachtilý cieľ ochrany jazykových práv bývalých krajanov, ktorí sa z rozmaru osudu ocitli v zahraničí, bol primárne dôvodom drzo zasahovať do suverenity štátov – susedov, hroziť im a diktovať svoju politiku.
Len povážte, Rusko sa podujalo chrániť nie svojich občanov a dokonca neetnických Rusov, ako nositeľov ruského jazyka a kultúry a celé rusky hovoriace obyvateľstvo na teritóriu bývalého Sovietskeho zväzu! Tak Rusko vyhlásilo objektmi svojej „ochrany“ milióny ľudí, ktorí nepotrebovali ochranu a často sú rusky hovoriacimi nedobrovoľne v následku trvalej rusifikácie.
Ruský spisovateľ Vladimir Vojnovič napísal: “Všetky naše rozprávania o tom, ako sa my staráme o Rusov, o tom, že Rusi sú najviac rozdelený národ, je lepšie dokázať veľmi jednoduchým spôsobom – vyzvať všetkých Rusov k návratu do Ruska. V Rusku vystačí priestor pre 25 miliónov, len v Moskve žije skoro toľko. V Rusku je možné ich usadiť, postaviť domy, poskytnúť pozemky, nech žijú, keď sa o nich tak staráme. Nemusíme so zbraňami v rukách ísť tam, kde teraz žijú“.
„Rusko neustále odôvodňuje svoje útoky na iné krajiny tým, že chce niekoho „ochrániť“. Spomíname na „vlaky priateľstva“, „nebezpečenstvo“ pre „ruskojazyčné obyvateľstvo“!
Avšak fakty sú fakty a za dvadsaťšesť rokov ukrajinskej nezávislosti žiadne represie voči etnikám neboli a byť nemohli. Dokonca aj dnešný boj podporovateľov ukrajinskej štátnosti a európskeho smerovania krajiny s ruskými žoldniermi neprechádza etnickými ale politickými hranicami. Za Ukrajinu bojujú nielen etnickí Ukrajinci, ale aj Rusi, Arméni, Azerbajdžanci, Gruzínci, Židia, krymskí Tatári – ktokoľvek“, hovorí Vitalij Portnikov, ukrajinský žurnalista, analytik, publicista.
Poznáme koncepciu „ruského sveta“ – ruské záujmy sú všade tam, kde je ruský jazyk.
Na konci roka 2006, Putin vyhlásil rok 2007 rokom ruského jazyka a uviedol: „Ruský svet môže a mal by zjednotiť všetkých tých, ktorí si vážia ruské slovo a ruskú kultúru, nech žijú kdekoľvek v Rusku alebo v zahraničí. Častejšie používajte toto slovne spojenie – „Ruský svet“. V roku 2007,bol založený fond „Ruský svet“, ktorého hlavným cieľom je zachovanie a šírenie ruského jazyka vo svete.
V skutočnosti je šírenie „Ruského sveta“ rusifikáciou, nielen jazykovou, ale jazykovo- kultúrnou a ideologickou expanziou. V snahe „zjednotiť všetkých, ktorí ctia ruské slovo do „Ruského sveta“, Rusko aktívne rozdeľuje za pomoci politických technológií občanov susedných krajín na „ruskojazyčných“ a „neruskojazyčných„ a štve jedných proti druhým. Učebnicové „rozdeľuj a panuj“ (lat. divide et impera) univerzálny princíp imperiálneho dobytia štátov a národov, založený na podpore rozporov a podnecovania k nevraživosti medzi etnickými skupinami, regiónmi alebo elitami štátu, ktorý sa snažia ovládnuť. Toto je metóda informačného vplyvu vyvolať konflikt za pomoci lži, podvodu a manipulácie.
Jazykové rozdelenie Ukrajincov vzniklo v dôsledku brutálnej rusifikácie po celú dobu existencie Ukrajiny ako kolónie v Ruskom impériu, neskôr v Sovietskom zväze. Viac ako tristo rokov sa aktívne snažili Ukrajincov asimilovať a pretaviť do jediného ruského či sovietskeho národa. Čiastočne sa to podarilo.
Často rusky hovoriaci občania Ukrajiny , ktorí vyrastali v Sovietskom zväze, najmä tí , ktorí sa stali rusky hovoriacimi pod vplyvom rusifikácie, úprimne veria v osobitný význam ruského jazyka a kultúry vo svete. Oni vyrástli a vzdelávali sa v prostredí, kde prístup k svetovému kultúrnemu dedičstvu bol obmedzený a národná kultúra národov ZSSR mohla existovať len ako sekundárna.
Popri stovke ruských režisérov, hercov, hudobníkov, spisovateľov, ktorých oni poznajú a uctievajú, títo ľudia nevymenujú desiatku umelcov iných krajín. Aj tie neruské filmy a knihy, ktoré oni videli a čítali, boli preložené do ruštiny. Taká posadnutosť na všetkom ruskom je abnormálnou, najmä pre ľudí, ktorí nie sú Rusmi. Abnormalita sa mohla formovať iba vo vhodnom prostredí v dôsledku násilného informačného vplyvu na vedomie.
Rozpadom ZSSR sa rusifikácia nezastavila, len nadobudla nové podoby. Rusko začalo zasypávať susedne krajiny svojimi najmä nekvalitnými filmami, pesničkami, knihami a pripravovať pre nich trh za pomoci ruských agentov a korupčných schém. V dôsledku toho v Ukrajine ruská a rusko- jazyčná produkcia dominuje v informačno- kultúrnom priestore, najmä v televízii a rádiu. Situácia sa nezmenila ani počas vojny s Ruskom, čo opäť dokazuje, že ukrajinský informačno-kultúrny priestor stále kontroluje Rusko a proruské sily.
Otvorená produktívna verejná diskusiu o kľúčových problémoch v krajine je nemožná bez verejných priestorov tejto diskusie: odborných zdrojov informácie. Ale ukrajinský mediálny trh naopak narúša diskusiu a kultivuje chaos.
Nepochopiteľná tolerancia vlády ku príslušníkom režimu Janukovyča umožnila legitimáciu ich mediálneho vplyvu na novú Ukrajinu. Ide nielen o „legálnych“ revanšistov.
V Ukrajine úspešne fungujú mediálne podniky „bývalých“, ktorí od začiatku vojny žijú a podnikajú v Rusku a ktorí sa nachádzajú pod neustálou kontrolou ruských bezpečnostných služieb. Tieto mediálne podniky nielen existujú v Ukrajine, ale investujú šialené peniaze na vytváranie náročných, technicky kvalitných spravodajských produktov, pretláčanie svojich televíznych kanálov medzi lídrov spravodajskej televízie.
Mladí ľudia, ktorí vyrastali v ruskojazyčnom prostredí, sú spotrebiteľmi ruského produktu stávajú sa obeťami rusifikácie rovnako ako ich rodičia, ktorých rusifikovali v ZSSR. Je potrebné poznamenať, že okrem ruského jazyka, odchovaní na ruskom produkte ľudia, preberajú príslušné hodnoty a vzory správania.
Obete rusifikácie, každý, aj len málo významný vplyv inej kultúry, majú tendenciu vnímať ako nebezpečenstvo pre ruskú „nadkultúru“. Vzhľadom k tomu, medzi nimi je celkom ľahké vyprovokovať ukrajinofóbiu.
Rusifikácia a inšpirácia jazykového konfliktu, manipulatívne technológie roky používané Ruskom v akoby nezávislej Ukrajine pre udržiavanie proruských nálad podnecovalo ukrajinofóbiu a separatizmus, nútiac Ukrajinu vzdávať sa svojich záujmov.
Aktívne odstraňuje Rusko ukrajinský jazyk na okupovaných teritóriách. Na Kryme a na obsadenej časti Donbasu aktívne odstraňujú ukrajinské nápisy a najdôležitejšie odstraňujú ukrajinský jazyk zo školstva, likvidujú ukrajinsko-jazyčné školy. Do okupácie polostrova Ruskom, bolo na Kryme 7 škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským, od 2015 roku nie je žiadna. http://uacrisis.org/ua/32242-strategia-krym
Na okupovaných ukrajinských teritóriách za ukrajinský jazyk môžu uväzniť, mučiť a dokonca aj zabiť.
Z uvedeného je zrejmé, že Rusko v ukrajinskom jazyku vidí veľké nebezpečenstvo. Tam, kde sa bežné používala ukrajinčina, ruskí „zabornici“ nevstúpili.
Pokiaľ Ukrajina bude zotrvávať v dvojjazyčnosti, zostane objektom ruského vplyvu, napadnutí a agresie.
Cieľom ruského impéria je zničiť Ukrajinu, zbaviť ju jazyka. U Ruska niet pochýb v tom, že aby nebolo nijakej Ukrajiny, je potrebné ju pripraviť o jazyk. Preto, aby Ukrajinec zabudol na svoju vlasť, mal by hovoriť výlučne jazykom susedného národa. V Rusku nikdy neboli ukrajinské školy a to napriek tomu, že tam bývajú milióny etnických Ukrajincov. Tam nikdy neboli vyššie vzdelávacie zariadenia s vyučovacím jazykom ukrajinským. Nikdy nebola ukrajinská televízia ani ukrajinské rádiá a ani len relácie. Ukrajinské kultúrne organizácie vznikli len v 90tych rokoch a sú pod neustálym tlakom zo strany štátnych orgánov.
Teraz, po dlhom boji zatvárajú jedinú ukrajinskú knižnicu v Rusku. Porovnanie situácie ukrajinského jazyka v Rusku a situácie ruského jazyka v Ukrajine nevyvoláva žiadne pochybnosti o diskriminácii ukrajinského jazyka Ruskom.
Jediným teritóriom, kde môže ukrajinský jazyk prežiť a rozvíjať sa, je Ukrajina. V rusifikovanej Ukrajine sa stáročia vytvárali komfortné podmienky pre popretie rodného jazyka.
V rusifikovanej Ukrajine mali zmiznúť Ukrajinci.
Proti imperiálnym podmienkam likvidácie ukrajinského jazyka, Ukrajina musí nastaviť podmienky obrody.
Ukrajina musí preskúmať a zasadne upraviť jazykovú politiku, začať aktívne šíriť a popularizovať ukrajinský jazyk na celom území Ukrajiny.
Občania nelojálni k ukrajinskému jazyku, nikdy nebudú lojálni k samotnej Ukrajine.
Ukrajinský jazyk je zárukou bezpečnosti Ukrajiny a prežitia ukrajinského štátu.
Autorka: Ľudmila Zima. Kresba: Mikuláš Sliacky.
Prečítajte si ďalšie argumenty k Ukrajine:
- Sebavedome.sk
- Antipropaganda.sk
