Ukrajina je téma, kde by Slovensko malo patriť medzi lídrov, zatiaľ to tak nie je, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.sk najvyššie postavená slovenská euroúradníčka Katarína MATHERNOVÁ.
Nedávno ste boli na východe Ukrajiny. S akou agendou?
Časťou mojej agendy sú krajiny východného partnerstva. Na Ukrajinu chodím pravidelne, toto bola ale moja prvá cesta na východ krajiny, do Luhanskej a Doneckej oblasti. Tá cesta mi úplne prestavila mentálny obraz. V prvom rade, aj táto časť Ukrajiny je európska. Čakala som ale podstatne smutnejší obraz. Deti tam však hrajú futbal, páry sa vodia za ruky, obchody sú otvorené, život ide ďalej. Prvotný šok a nádej, že sa konflikt na východe rýchlo urovná pominuli a nahradilo ho zistenie, že to nebude tak rýchlo a treba ďalej normálne fungovať.
Tlačíme na Kyjev, aby na východ krajiny nezabúdal. Momentálne tam napríklad neopravujú všetky cesty pre riziko, že budú znovu zničené. Pred pár dňami som o mojej návšteve východu hovorila v Talline s ukrajinským ministrom dopravy. Presviedčala som ho, že potrebujú investovať do infraštruktúry aj tam. Pre Luhanskú a Doneckú oblasť pripravujeme v Komisii dva programy vo výške 50 miliónov eur na podporu podnikania, na podporu biznis centier, služieb občanov, na podporu vysokoškolského vzdelávania ako aj na podporu malých občianskych iniciatív, ako napríklad pre ženy v núdzi alebo na podporu zvýšenia energetickej efektívnosti v domoch a bytovkách.
Úspech ruskej propagandy je aj na Slovensku výrazný
Ktoré štáty EÚ vykazujú o Ukrajinu a to čo sa tam deje najväčší záujem?
Momentálne hlavne severské krajiny a tradične baltické krajiny. Čiastočne aj krajiny Vyšehradu, hoci to nie je v týchto dňoch až tak výrazné. Myslím si, že Slovensko by sa niekedy mohlo aktivizovať viac. Treba, aby sa o Ukrajine viedla debata a to by malo zaujímať hlavne jej susedov. Úspech ruskej propagandy na definovanie pohľadu na Ukrajinu mimo jej hraníc je totiž veľký. Je to vidno aj v iných európskych krajinách, ale na Slovensku a Čechách je to veľmi výrazné. V rámci Európy chýba aj hlas Britov, ktorých postavenie je teraz už zložitejšie. V oblasti bezpečnosti sa v normandskom formáte angažujú Nemci a Francúzi.
Slovensko ale nie je ešte zvyknuté byť výrazným hlasom na medzinárodných fórach
Kde konkrétne si viete predstaviť väčšie angažovanie Slovenska?
V prvom rade vo verejnej komunikácii a vo verejnej debate, lebo to je veľmi potrebné. Prešli sme prešli procesom tranzície a preto by sme mali rozumieť dianiu na Ukrajine aj na základe našich, nie tak dávnych skúseností. Môžeme buď prichádzať s iniciatívami alebo podporovať iniciatív iných krajín v prospech Ukrajiny. V rámci debát medzi členskými krajinami EÚ môžeme byť výraznejším hlasom. Slovensko ale nie je ešte zvyknuté byť výrazným hlasom na medzinárodných fórach, často si hlas iba hľadáme. Verím, že šéfovanie Valnému zhromaždeniu OSN pomôže k posunu aj v tejto oblasti.
Dnes je Slovensko v Bruseli jednoznačne brané ako najpozitívnejší článok Vyšehradu. Myslím si, že nám to dáva nie len príležitosť, ale aj povinnosť začať sa pozerať aj mimo toho, čo sa deje medzi Dunajom a Tatrami. Bola som napríklad úprimne prekvapená, koľko ľudí sem dnes prišlo (Na diskusiu o Európskom fonde pre udržateľný rozvoj, pozn. red).
Čo by ste poradili slovenským politikom, pre ktorých Ukrajina nie je téma? Akými argumentmi predať túto agendu verejnosti, aby pochopili, že na to treba vynakladať prostriedky a námahu?
Stačí sa pozrieť na mapu. Je predsa v našom životnom záujme, aby sme mali na našej vlastnej hranici stabilnú a prosperujúcu krajinu. Kyjev je európske veľkomesto, Ukrajinci európsky národ. Je to základný ekonomický, politický a sociálny záujem tejto krajiny. To, že si to možno nie celkom uvedomujeme poukazuje na nutnosť osvety a pochopenia súvislostí. A zbavenia sa ostychu „novej“ a malej členskej krajiny EÚ. Ukrajina je téma, v ktorej by sme mohli a mali patriť medzi lídrov.
Nemala by byť Ukrajina vyššia zahraničnopolitická priorita ako Západný Balkán?
Myslím si, že pre Slovensko je potrebné sa angažovať v oboch, aj na Balkáne aj na Ukrajine. Hovorím o tom, kde sa dá. A myslím si, že na to máme.
Povedali ste, že si v horizonte 20 rokov viete predstaviť Ukrajinu ako súčasť EÚ. Čo by sa dovtedy muselo stať?
V Európe dnes máme na stole budúcnosť EÚ. Ja tomu hovorím prekresľovanie silových čiar. Ak hovoríme o viacrýchlostnej Európe, k nejakej podobe podľa mňa príde, tak si viem predstaviť, že sa vytvorí istý bližší integračný priestor pre rôzne krajiny. Európa bude musieť v budúcnosti riešiť vzťah s Britániou, na stole bude otázka, ako ukotviť vzťah s našim jednoznačne strategickým parterom Tureckom. Ak to nebude vo vlaku rozširovania, tak čo to bude? Otázkou sú aj krajiny Západného Balkánu a tým pádom aj otázka Ukrajiny. Viem si ten vzťah predstaviť v rámci vrstvenia na viacrýchlostné okruhy integrácie. To je samozrejme hudba budúcnosti.
Na ukrajinskej strane by to vyžadovalo, aby sa pôsobivé reformy, ktoré sa urobili od Majdanu, dotiahli a najmä, aby nedošlo k ich zvráteniu. Verím, že sa už dosiahla kritická masa reforiem, a že nepríde k zvratu ako po Oranžovej revolúcii. Hoci, keď sa človek pozrie na dnešný vývoj vo vyšehradských krajinách, tiež to nie je záruka.
Viete si predstaviť, že táto posilnená forma spolupráce sa môže diať za situácie zamrznutého vojenského konfliktu?
Prepáčte, ale momentálne konflikt na východe Ukrajiny nie je zamrznutý stav. Naopak, je veľmi horúci. Každý deň dochádza k porušovanou prímeria, ľudia zomierajú. Nie je to porovnateľné s Južným Osetskom alebo Podnesterskom. Ale k vašej otázke, čo by sa muselo udiať? Muselo by dôjsť k nejakej forme urovnania konfliktu s Ruskom.
Pripravuje sa novembrový summit EÚ s krajinami Východného partnerstva. Čo sa od neho dá čakať?
Naše partnerské krajiny, hlavne Gruzínsko a Ukrajina by radi v deklarácii z tohoto summitu videli rétoriku o svojej európskej budúcnosti. Na tom je v momentálnej situácii ťažko nájsť politickú zhodu v EÚ. Preto pred summitom riešime otázku samotnej opodstatnenosti východného partnerstva a rovnováhy medzi očakávaniami tzv. frontrunnerov a ostatnými partnermi. Pre Bielorusko bude úspechom, že sa zúčastni, ale Gruzínsko má iné očakávania. Je to existenčná otázka. Už dopredu sa avizovalo, že summit nebude mať veľké politické výsledky a preto sa osobne aspoň snažím tlačiť na konkrétne, pragmatické projekt, čo krajiny ocenia.
Máme 7 konkrétnych výsledkov – napríklad investičný akčný plán Európskej komisie a medzinárodných finančných inštitúcií v oblasti transeurópskych dopravných sietí. Druhá je požičiavanie v lokálnej mene. Je to zóna, kde sú veľké devalvácie a pohyby, pričom my im požičiavame v eurách a oni to museli vracať v eurách. Robíme s EBRD a nemeckou KfWna tom, aby dávali mali pôžičky pre malé a stredné podniky v lokálnej mene. Takisto chystáme balík pre občiansku spoločnosť. Ďalší záber bude na digitálnu oblasť a energetickú efektívnosť.
EÚ je aj o chápaní a záujme o veci tých druhých
Zvyknete hovoriť, že Ukrajina nás síce zaujíma málo ale južné susedstvo vôbec. Ak nás náhodou aj zaujíma, tak len ako zdroj nechcenej migrácie. Prečo je tento prístup zlý?
Pretože, ako hovorí aj Eduard Kukan, o susedstve sme si mysleli, že to bude pásmo priateľov, ale oveľa viac je to pásmo ohňa. Ašpirácie, história, kultúrne a obchodné prepojenia prirodzene orientujú krajiny EÚ k tým, ktoré sú im bližšie. Ak ale my chceme, aby Španielsko, Portugalsko alebo Taliansko zaujímal východ; ak sme frustrovaní nezáujmom časti EÚ, keď sa nastolí téma Nord Streamu; nemôžeme nevedieť vôbec nič o juhu. EÚ je obojsmerná cesta. Nie je to len o finančnej solidarite, je to aj chápanie a záujem o veci tých druhých. Ak máme pocit, že niekto má chápať, čo sa deje na východe, čo je Rusko a Ukrajina, tak nemôžem na mape nevedieť rozlíšiť medzi Alžírskom a Líbyou alebo medzi Jordánskom a Libanonom.
Čo konkrétne by nás okrem migrácie malo na juhu zaujímať?
Mali by sme chápať vývoj v krajinách a pomáhať, čo nám opäť nie je veľmi vlastné. Ale tiež vidieť obrovské podnikateľské možnosti. Čo vieme napríklad o Egypte? Vieme, že sú tam pyramídy a možno, že po arabskej jari sa moslimské bratstvo zmenilo na režim pána Sísího. Neviem ale, či sa u nás reflektuje, že sa v Egypte každý narodí deň 7000 detí. Toto je demografická dynamika, ktorá nás bude perspektívne ovplyvňovať, či chceme alebo nechceme. Aspoň by sme to mali vnímať. Nehovorím, že migrácia je otázka, ktorá nie je kľúčová, ale nie je jediná.
Katarína Mathernová je zástupkyňa generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva Európskej komisie, ktoré má na starosti susedskú politiku a rozširovanie (skratka DG NEAR). Jej zodpovednosťou sú najmä krajiny východného susedstva, štrukturálne reformy a vzťahy s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Popri Vladimírovi Šuchovi je najvyššie postavenou Slovenkou v Európskej komisii. V minulosti pôsobila na generálnom riaditeľstve Komisie pre regionálnu politiku, predtým v Svetovej banke, v súkromnom sektore alebo ako poradkyňa podpredsedu vlády SR pre ekonomiku, Ivana Mikloša.
Rozhovor vyšiel na portáli EurActiv.sk.
Foto: Štefan Bako/EURACTIV.sk
