Kresby Američanov a Židov z facebookových profilov sympatizantov Kotlebovej ĽSNS vyzerajú úplne rovnako ako kresby z fašistických novín spred osemdesiatich rokov.
Až 52 % obyvateľov verí, že o fungovaní krajiny nerozhodujú volení zástupcovia, ale niekto v pozadí. Spoločnosť nielen na Slovensku v súčasnosti čelí hrozbám, ktoré vyplývajú z prekrúcania faktov, relativizovania pravdy, propagandy a dezinformácií – nárast extrémistických strán, šírenie nenávisti, ohrozenie princípov demokracie. Na Filozofickej fakulte UK študenti celý zimný semester mali možnosť dozvedieť sa, ako tieto hrozby rozoznať, porozumieť ich príčinám a vedieť proti nim argumentovať. Fakulta v zimnom semestri ponúkla svojim študentom novinku – celofakultný voliteľný kurz Liberálna demokracia v čase alternatívnych faktov.
Každý štvrtok študentom prednášal odborník z akademického alebo aj mimoakademického prostredia na témy týkajúce sa súčasného stavu demokracie u nás aj vo svete, propagandy v médiách a alternatívnych faktov. Medzi prednášajúcimi boli sociológ Martin Bútora, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, Andrej Bán a Michal Karako z Iniciatívy Zabudnuté Slovensko, filozof Fedor Blaščák z Memory Kontrol, historička Marína Zavacká z Historického ústavu SAV aj Mário Nicolini z Euroatlantického centra a Daniel Milo z Globsec Policy Institute. Z prostredia FIF UK prednášali odborníci z rôznych katedier – politológ Jozef Bátora, etnologičky a antropologičky Helena Tužinská a Tatiana Bužeková, odborník na islam Attila Kovács, rusista Ľubor Matejko či sinológ Martin Slobodník.
Študenti mali o prierezový kurz záujem a kurz si zapísalo takmer sto študentov z rôznych študijných programov. „Neoľutoval som, že som si kurz zapísal, témy boli dobré, striedali sa zaujímaví prednášajúci. Najviac sa mi páčila prednáška o islame od docenta Attilu Kovácsa,“ zhodnotil nový kurz Attila Gál, študent sinológie. „Kurz bol veľmi zaujímavý tým, že bol iný ako ostatné predmety, čo mám. Viac sme diskutovali, každý týždeň bola možnosť diskutovať s inou osobnosťou. Pre mňa ako žurnalistku bolo výborné, že prišiel šéfredaktor Denníka N, alebo aj ľudia, ktorí hovorili o témach, ktoré aktuálne hýbu svetom, to mi tiež veľmi pomohlo,“ hovorí Dominika Chrastová, študentka žurnalistiky. „Kurz ma zaujal hlavne preto, že ponúkal široké spektrum informácií, podávaných zrozumiteľne. Preberáme novodobú problematiku. Skladba tém bola veľmi vhodne zvolená. Rada som sem chodila, veľmi zaujímavý bol napríklad Andrej Bán,“ myslí si študentka učiteľského odboru angličtina-slovenčina Barbora Hurtuková. „Hlavne my mladí, zvlášť tí, ktorí študujeme politológiu, žurnalistiku, by sme sa mali zaujímať o to, aká propaganda je okolo nás a ako ju identifikovať,“ konštatovala Noema Hipká, študentka žurnalistiky. Pozitívne vnímali možnosť zapojiť sa do kurzu aj prednášajúci: „Bol som veľmi príjemne prekvapený záujmom zo strany študentov. Myslím si, že takéto kurzy na aktuálne témy majú veľký význam,“ povedal Daniel Milo.
V anonymnom hodnotení po skončení kurzu študenti vyjadrili spokojnosť. Okrem iného ocenili možnosť vypočuť si názory odborníkov z mimoakademického prostredia. Práve kombinácia aktuálnej spoločenskej či politickej témy, ktorú študenti intenzívne vnímajú z médií a z rozhovorov so svojimi rovesníkmi, a prizvanie prednášajúcich z externého prostredia tretieho sektora či médií, ktorí im v kombinácií s akademickou komunitou môžu poskytnúť svoju expertízu, môže byť aj do budúcnosti jedným zo spôsobov ako zatraktívniť štúdium na fakulte.
Kurz bol súčasťou projektu Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Denníka N Spoločná krajina, ktorý finančne podporilo grantom Veľvyslanectvo USA.
Na slovíčko… s Martinom Slobodníkom
Prečo ste sa rozhodli zaradiť takýto predmet do ponuky? Čo bolo jeho cieľom?
Univerzita nemôže byť slonovinová veža a pre filozofickú fakultu to platí dvojnásobne. Je našou povinnosťou využiť dostupný odborný potenciál na to, aby sme reflektovali dianie v spoločnosti. Cieľom kurzu bolo zareagovať na aktuálne problémy, ktoré predstavujú hrozbu pre demokraciu aj u nás a ponúknuť študentom expertízu z rozličných vedných disciplín, ktoré majú k téme propagandy a dezinformácií čo povedať. Tento interdisciplinárny prístup v spoločenských a humanitných vedách chýba, osobitne vo výučbe. Zároveň sme si kládli za cieľ aj to, aby sme akademickú pôdu otvorili zástupcom think-tankov, mimovládnych organizácií či médií, ktorí vniesli do prednáškového kurzu perspektívu z mimoakademického prostredia, čo pokladám za veľmi obohacujúce. Podľa mňa by sa fakulta mala systematicky usilovať a budovať takéto partnerstvá, keďže akademická obec nemá monopol na poznanie. A ani to nepredstierame.
Ste spokojný s tým, ako prebehol a ako študenti reagovali?
V prvom rade sme boli veľmi radi, že kurz vzbudil veľký záujem a museli sme ho presunúť do väčšej učebne. Od začiatku sme mali záujem na tom, aby bol na konci každej prednášky priestor na diskusiu. A vzhľadom na aktuálnosť a istú kontroverznosť zaradených tém boli tieto diskusie veľmi živé a z rozhovorov s prednášajúcimi viem, že boli prínosné aj pre nich. Takže áno, som spokojný, bola to aj pre mňa nová skúsenosť a okrem iného ma to primälo usporiadať si myšlienky na tému čínskej propagandy o Tibete.
Bude tento kurz pokračovať aj v budúcnosti?
Chceme sa so všetkými prednášajúcimi stretnúť a diskutovať o tom, ako tento kurz vnímali oni a v akej podobe by sme ho mohli opäť zopakovať na budúci akademický rok. Rozmýšľame o tom, že by sme ho rozšírili o ďalší semester, v ktorom by si študenti svoje poznatky mohli vyskúšať v praxi v rámci konkrétnych projektov mentorovaných prednášajúcimi, keďže práve prepojenie s praxou je vo všeobecnosti tým aspektom vzdelávanie, ktorý si študenti našej fakulty prajú posilniť. Akademická sloboda by mala ísť ruka v ruke s akademickou zodpovednosťou. Kurz o propagande pokladám za dôležitý vklad všetkých prednášajúcich k tomu, aby sme neboli iba pasívnymi pozorovateľmi nebezpečných trendov, ale využili našu schopnosť kriticky myslieť na to, aby sme ich analyzovali a interpretovali. Mám pocit, že tento náš záujem o problematiku sa podarilo preniesť aj na študentov.
Autorka: Barbora Tancerová, Filozofická fakulta UK. Foto: Martin Slobodník, archív FiF UK
