Keď som vyrastal, za každú cenu som sa vyhýbal hraniu spoločenských hier s mojím malým bratom. Zvyčajne totiž úplne ignoroval oficiálne pravidlá vytlačené na škatuli a vytvoril si svoje vlastné. Mohol nimi byť napríklad extra hod kockou, ak potreboval hodiť sedem namiesto šestky, alebo ďalšie kolo, ak sa našiel v zlej pozícii na hracej doske. Tieto pravidlá však platili len preňho a ja som musel hrať podľa pravidiel stanovených tvorcami hry. Samozrejme, že kvôli jeho nespravodlivej výhode som vždy prehral.
Samozrejme, že aj spoločnosť má svojho podvádzajúceho malého brata. Volá sa korupcia. Tak ako upravené pravidlá v stolovej hre môže mať korupcia rôzne formy a ovplyvňovať inštitúcie naprieč spoločnosťou. Pri bližšom pohľade je úplne zjavné, že voči pokušeniam nerovnej hry a výhodám, ktoré prináša, nie je imúnny nikto.
Chápadlá korupcie siahajú ďaleko a hlboko a dajú sa nájsť v takmer každej krajine na svete. Nadpisy v novinách často spomínajú mená krajín ako Rusko, Brazília, Venezuela, Grécko a mnohé ďalšie. Sú to krajiny, kde korupcia devastuje ekonomiku aj morálku.
Organizácia Transparency International minulý rok publikovala svoj každoročný Index vnímania korupcie. Tento index meria mieru korupcie v spoločnosti danej krajiny a hodnotí ju na stupnici od 0 do 100. Táto škála delí krajiny od vysoko skorumpovaných až po vysoko dôveryhodné. Celkovo 176 krajín dosahuje priemer 43 bodov. Tento výsledok ukazuje, že verejnú správu v globálnom meradle trápi ďalekosiahly problém korupcie. Len dve krajiny dosiahli skóre 90 – Dánsko a Nový Zéland. Ostatné sa pohybovali medzi 10 (Somálsko) až po 89 (Fínsko). Korupcia vyúsťuje do nerovnosti príležitostí, spôsobenej umelým poskytovaním nerovných výhod niektorým ekonomickým hráčom.
“Príliš veľa krajín ľudom odopiera základné životné potreby. Kvôli korupcii chodia ľudia každú noc do postele hladní, zatiaľčo mocní a skorumpovaní si užívajú štedrý a beztrestný životný štýl,” hovorí predseda Transparency International José Ugaz.
Podľa Transparency International majú veľmi skorumpované krajiny problémy so zle fungujúcou políciou a súdnym systémom. Vlády v týchto krajinách strácajú dôveru občanov, ktorí sa stávajú čoraz cynickejšími a neveria v čestné zaobchádzanie zo strany štátu. Tento pocit bezmocnosti zároveň vedie k nárastu populizmu.
Aj v Amerike, kde je korupcia nižšia než v mnohých iných krajinách, ľudia ju stále vnímajú ako problém. Toto bol jeden z faktorov, ktoré viedli k zvoleniu Donalda Trumpa, populisticky vystupujúceho prezidenta. Sľuboval “vysušiť močiar” a ukončiť korupciu vo Washingtone pomocou šiestich opatrení, ktoré stanovil vo svojom 100-dňovom akčnom pláne. Medzi ne patrilo všetko, od obmedzenia počtu období zvoliteľnosti senátorov, až po znižovanie pracovných miest v štátnej správe.
Tieto návrhy priniesli nádej medzi Trumpovými podporovateľmi, ktorí dúfali, že práve toto bude receptom na hospodársky úspech. Americkí občania však rýchlo zisťujú, že korupcia nekončí, ale naopak pokračuje v rôznych iných formách priamo vovnútri Trumpovej administratívy, nech je to konflikt záujmov alebo nezákonné nakladanie s verejnými zdrojmi.
Ak na vyriešenie problému nestačia sľuby lídra, čo korupciu dokáže zastaviť? Rovnako ako v boji proti akejkoľvek inej chorobe, problém sa musí riešiť pri zdroji.
V prvom rade musia ľudia, ktorí sa snažia o dosiahnutie nespravodlivých výhod, pocítiť reálne dôsledky svojho konania. To môže zahŕňať nové zákony a tvrdšie tresty, ktoré odradia ľudí od toho, aby manipulovali so systémom. Taktiež musia existovať dostatočne silne financované inštitúcie, ktoré budú úspešne hľadať, preukazovať a žalovať prípady korupcie. A nakoniec sa treba snažiť o vytvorenie spoločnosti s nulovou toleranciou voči korupcii zákonodarcov a súkromných firiem, aby sa korupčné praktiky zastavili.
Keď dokážeme chytiť tohto malého brata spoločnosti menom korupcia za rameno, nedovolíme mu, aby si menil pravidlá hry podľa vlastnej vôle a namiesto toho mu vštepíme pravidlá zaručujúce férovú hru, až vtedy si dokážeme vychutnať pôžitok z pocitu, že vyhráva ten, kto urobí na šachovnici lepší ťah.
Autor: Robert Reynolds. Kresba: Elizabeth Gage/Flickr
