Pre mnohých sú sviatky, keď jeden rok končí a druhý začína, prirodzeným míľnikom na zamyslenie nad svojím životom.
Mnohí spomínajú na to, v akom bode boli o tomto čase pred rokom. Aký pokrok urobili k naplneniu tých ambicióznych cieľov, ktoré si predsavzali, obklopení ľuďmi odpočítavajúcimi zvyšné sekundy starého roka v tlačenici na novoročnej párty?
Okrem chaotického otvárania darčekov a novoročného hlavybôľu z lacného šampanského som vyrastal s ďalšou vianočnou tradíciou – polnočnou omšou. Zo spriadania plánov, ako zostať hore, aby sme konečne prichytili Santa Clausa zliezajúceho komínom, nás s bratom vždy vytrhli rodičia s tým, že sa ide autom na polnočnú. Poslúchli sme bez protestov, keďže sme vedeli, že technicky vzaté, Santa nás pozoruje až do posledného okamihu. Nik z nás sa nechcel na poslednú chvíľu dostať na zoznam neposlušných detí a vzdialiť sa predstave, ako si s úžasom otvárame darčeky, o ktorých sme snívali celé týždne pred Vianocami.
Ani môj brat ani ja sme nikdy neboli nábožní, ale do kostola sme chodili bez námietok. Čiastočne z povinnosti, ale hlavne z úcty k tradícii, ktorú naša rodina dodržiavala po celé generácie.
Trúfnem si povedať, že mnoho rodín je dnes v podobnej situácii. Snažia sa “udržať Ježiša vo Vianociach”, ako sa tu v Amerike ľudovo hovorí, ale nevedia dosť dobre, prečo.
Vyrastal som v tzv. Biblickom páse – regióne USA, kde kresťanstvo zohráva pri určovaní politiky a kultúrnych pravidiel veľkú úlohu. Neprekvapuje ma preto, že ľudí dráždia postoje, ktoré si vykladajú ako vojnu proti Vianociam. V ich očiach sa táto vojna vedie sekulárnymi pozdravmi ako “šťastné sviatky”, ktoré nahrádzajú tradičné “šťastné Vianoce”, či dokonca skratkou “Merry Xmas”, ktorá doslova vynecháva Krista z Vianoc.* A nezabudnime ani na polemiku okolo červených šálok kávovej firmy Starbucks, ktorá všadeprítomné vločky a vianočné pozdravy nahradila jednoduchým červeným dizajnom, čo mnohí vnímali ako priamy útok na Vianoce.
Mnohí ľudia zrejme majú pocit, že ich posvätné sviatky kradnú a menia na nepoznanie “bezbožníci”, ktorých jediným záujmom je dávať a dostávať darčeky. Takéto vnímanie však vyplýva z presvedčenia, že akt odovzdania daru nemá symbolický význam sám osebe. Ak obdaruješ priateľa alebo člena rodiny, neprejavuješ tým láskavosť a súcit, na ktoré odkazoval v Biblii sám Ježiš Kristus? Dať skutočne zmysluplný dar si vyžaduje hlboké poznanie druhého. Dar sa tak stáva symbolom vzťahu, v ktorom človek odhaľuje istú potrebu a napĺňa ju. To isté platí pre sviatočné stolovanie: štedrá hostina slúži ako pripomenutie dôležitosti rodiny a milovaných blížnych a ako oslava ďalšieho roku stráveného v spoločenstve s druhými.
A tak aj tie najbežnejšie zvyky, zdanlivo vzdialené od kresťanského poňatia Vianoc, ktoré reprezentujú (pre niektorých veľmi zle), sú len praktickejším spôsobom oslavy sviatkov. Príbeh Márie a Jozefa a zázračného narodenia v jasliach je silný, ale aký má vzťah k životu človeka tu a teraz? Samozrejme, že je zdrojom symboliky, no nie je odkaz tohto príbehu mocnejší, ak sa prejavuje aktivitami a udalosťami, ktoré si vychutnávame už teraz?
Mal by si skutočne každý odoprieť potešenie z dávania darčekov alebo sviatočného jedla v kruhu rodiny a priateľov a oslavovať sviatky ako nejaký asketický mních len preto, aby sa mohol zamerať na skutočný význam narodenia Spasiteľa?
Predtým, ako moje slová začnú byť vnímané ako útok na kresťanských veriacich, chcem podčiarknuť, že v ľudskom živote má viera svoje miesto. Som presvedčený o tom, že viera má význam pre mnohých ľudí, ktorí potrebujú hodnoty pre život podľa učenia Biblie.
Nenavrhujem koniec náboženstva, ale kompromis. Mohli by sme oslavovať dvoje Vianoc. Kto chce oslavovať narodenie Krista v tradičnom zmysle, ten môže sláviť Vianoce návštevou kostola a počúvaním príbehu Márie a Ježiša, ktorí prežili noc pri jasliach. Všetci ostatní nech slávia sviatky, ktoré pri jedle a darčekoch spájajú rodinu a priateľov, aby oslávili ďalší úspešný rok.
Toto by mohol byť pre strany v tejto vojne najlepší dar zo všetkých. Dar pokoja počas týchto sviatkov.
* V angličtine “Christ” a “Christmas” – pozn. prekl.
Autor: Robert Reynolds. Kresba: Kristína Kapustová.
