Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Globsec Policy Institute a Euroatlantické centrum usporiadali dňa 19. júla 2017 okrúhly stôl, na ktorom diskutovali Daniel Milo, riaditeľ programu strategickej komunikácie Globsec Policy Institute, Rasťo Kužel, riaditeľ MEMO98, Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky a Miroslav Wlachovský, vedúci oddelenia strategickej komunikácie MZVaEZ SR, Podujatie moderoval Mário Nicolini, čestný prezident Euroatlantického centra. Podujatie podporili Nadace Open Society Fund Praha a National Endowment for Democracy.
Analýzu „Demokratické voľby pod paľbou“, ktorej autorom je Daniel Milo, si stiahnite na tomto linku.
Silné médiá a nezávislý občiansky sektor sú nevyhnutnými predpokladmi na zachovanie demokratického charakteru štátu. Ak existujú snahy o koncentrovanie mediálneho vlastníctva, ovládnutie verejnoprávnych médií a de facto potlačenie alebo zničenie nezávislého charakteru občianskej spoločnosti v danej krajine, môžeme hovoriť o prechode k neliberálnemu politickému režimu. Toto registrujeme v Maďarsku, Poľsku a v niektorých iných krajinách okolo nás.
Manipulácia volieb: rovnaké, a predsa iné
Zápas o charakter režimu, ktorý prebiehal po štyroch rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara v roku 1998 pred parlamentnými voľbami, ukázal významnú, miestami až kľúčovú hodnotu nezávislých médií a slobodnej občianskej spoločnosti. Tieto sily dokázali zvrátiť snahu o vybudovanie autokratického režimu a zásadnú zmenu v geopolitickej orientácii Slovenska. Nebyť demokratických aktérov v roku 1998, dnes možno nie sme členmi Európskej únie ani NATO, sme na periférii Európy, tam, kde sa dnes možno nachádza Ukrajina. Slovensko malo veľmi silný občiansky sektor, ktorý dokázal zmobilizovať ľudí k účasti na voľbách.
Snahy o ovplyvňovanie volieb nie sú ničím nové, objavovali sa v rôznych podobách, boli používané rôznymi subjektmi, za rôznymi účelmi, minimálne od 20. storočia, odkedy poznáme princíp zastupiteľskej demokracie. Čo sa však zásadne zmenilo, je súčasná povaha týchto snáh zo strany Ruskej federácie. Druhým zaujímavým fenoménom je miera otvorenosti týchto aktivít. To, čo boli predtým operácie tajných služieb, ktoré boli kedykoľvek spochybniteľné, sa dnes deje bez ohľadu na to, že takáto aktivita môže byť jasne pripísaná štátnym aktérom. Nedávne voľby v USA sú živým dôkazom. Každý týždeň príde nová dávka faktov o tom, akým spôsobom sa Rusko a jemu naklonené subjekty snažili ovplyvniť volebný proces v najsilnejšej demokracii na svete.
Otvorené snahy o zasahovanie do nezávislej súťaže politických síl
1. Priama finančná podpora
2. Politická podpora, osobné stretnutia pred voľbami
3. Mediálna podpora
Príklady sú jasné: Marine Le Pen, Miloš Zeman, Donald Trump. Na Slovensku sa vo vyššej miere ako jeho reálna podpora vyskytujú pozitívne naladené články voči Mariánovi Kotlebovi a jeho strane.
4. Hrozba zhoršenia ekonomickej a bezpečnostnej situácie krajiny
Reálne príklady: Ukrajina – opakované pokusy o otrávenie prezidentského kandidáta, Čierna Hora – v čase referenda o nezávislosti dochádzalo k silným snahám zo strany Srbska o zvrátenie referenda, neskôr zmarenie ím volieb a pokusom o štátny prevrat.
Skryté snahy o zasahovanie do volieb
1. Nepriama finančná podpora cez firmy kontrolované štátom (Gazprom)
2. Využívanie vlastníctva médií na presadzovanie spriatelených kandidátov
3. Neoprávnený prístup k elektronickej komunikácii a ich zverejnenie
4. Poskytovanie neoprávnene získaných informácii politickým súperom
5. Systematické šírenie dezinformácií pomocou spriatelenej siete stránok či sociálnych médií
6. Využívanie botov (automatizovaných trolov) a falošných kont na šírenie dezinformácií proti konkrétnemu kandidátovi
7. Snaha o narušenie či manipuláciu elektronických volebných systémov
8. Využívanie cielených politických kampaní na sociálnych médiách (big data) a sociálne inžinierstvo
Protiopatrenia
Vplyvové operácie prebiehajú nielen tesne pred voľbami, ale trvajú roky a ich výsledky sa prejavia niekedy až po dlhom čase. Budovanie väzieb a podpory pre Kremľu naklonené postoje a politikov sa deje počas dlhého obdobia a vzhľadom na častú rotáciu medzi biznis sektorom a vrcholovou politikou je často práve ekonomická spolupráca a ponuka výhodných podnikateľských možností spôsobom na získanie vplyvu aj v politickej oblasti.
Rovnako budovanie verejnej podpory prostredníctvom siete dezinformačných médií je dlhodobou operáciou, ktorá nemá za cieľ presvedčiť cieľovú populáciu o tom, že Rusko je najlepšia krajina pre život, ale naopak paralyzovať, znechutiť obyvateľstvo, zasiať nedôveru v demokraciu a rozšíriť apatiu a rozkol v spoločnosti.
V príhodnej chvíli sú tieto kanály a online komunity, budované počas dlhého obdobia využité pre potreby konkrétnej volebnej kampane. Takáto situácia nastala v USA, Francúzsku a rovnaký scenár sa očakáva na jeseň 2017 aj v Nemecku.
Takto komplexnej a dlhodobej hrozbe možno efektívne čeliť len rovnako komplexnou a dlhodobou stratégiou, ktorá musí zahŕňať viacerých aktérov (štátna správa, médiá, mimovládne organizácie) a škálu krátkodobých a dlhodobých opatrení.
Krátkodobé opatrenia
Zvýšiť kybernetickú bezpečnosť politických strán a vládnych orgánov. Poskytnúť pomoc zo strany štátu pre volebné tímy. Zabezpečiť transparentné financovanie kampaní a vylúčiť financovanie zo zahraničia. Nevyužívať informácie získané nezákonne v politickom boji. Podporiť aktivity MVO v odhaľovaní vplyvu zahraničných sietí na voľby. Zahrnúť kampane na sociálnych médiách do politických kampaní v médiách a uplatňovať pri nich rovnaké pravidlá.
Dlhodobé opatrenia
Vybudovanie národných STRATCOM kapacít alebo centier proti hybridným hrozbám. Ochrana kognitívnej bezpečnosti. Budovanie imunity proti manipuláciám a dezinformáciám. Aktivizácia prodemokratických subjektov v online priestore. Využívanie automatizovaných systémov na šírenie prodemokratických naratívov.
Diskusia expertov ukázala širokú zhodu na miere hrozby, ktorú pre demokraciu predstavuje nelegálne zasahovanie nepriateľsky naladených cudzích štátov do volebného procesu. Slovensko sa musí poučiť zo série nedávnych udalostí. Aj Slovensko môže byť predmetom podobných aktivít, hoci sme ešte nezaregistrovali významné vplyvy, okrem financovania Kotlebovej ĽSNS, okolo ktorej sú nevyjasnené otázky. Na Slovensku existuje silná proruská lobby. Cieľom ruského vplyvu je rozvrat, nihilizmus a spochybnenie existujúcich systémov. Účelom je dekonštrukcia Západu. V každej krajine je postup proruských aktérov iný: v Poľsku využívajú nacionalizmus, v Česku naladenie verejnosti proti EÚ, na Slovensku nálady proti NATO. V kontexte župných volieb by mali byť ostražití v prvom rade politici a médiá.
Foto: Pixabay
