V boji proti šíreniu extrémistických názorov je dôležité zamerať sa aj na vzdelávanie učiteľov. Tí niekedy aj z nevedomosti šírenie takýchto názorov medzi mladými podporujú. Opatrenia zo strany ministerstva školstva v tejto oblasti sú nesystematické a ide o izolované zásahy. Zhodli sa na tom zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí sa zúčastnili diskusie na tému demokracie a extrémizmu.
Slovensko je slabým článkom v reťazci NATO, a preto je dobré, že sa spúšťa kampaň PR NATO, ktorá má za cieľ vysvetliť Slovákom, že to nie je iba nejaká inštitúcia v Bruseli, ale že NATO sme aj my. Uviedol to expert na extrémizmus Daniel Milo z Globsec Policy Institute. Reagoval tak na výsledky posledného prieskumu agentúry Focus, podľa ktorých je slovenská podpora pre NATO najnižšia v porovnaní s okolitými krajinami.
Množstvo znepokojivých trendov odhalili aj diskusie s mládežou o demokracii, civilizácii či extrémizme. Občianski aktivisti a zástupcovia mimovládnych organizácií preto na brífingu predstavili výstupy z projektov zameraných na prevenciu radikalizácie mladej generácie.
Medzi aktívnych bojovníkov proti extrémizmu patrí SSIP, ktorý zareagoval na výzvu ministerstva spravodlivosti a zorganizoval pre študentov letnú školu pod názvom Mladí proti extrémizmu a radikalizmu. Minulý víkend sa v Banskej Štiavnici zišlo 26 vybraných študentov, pre ktorých boli pripravené rôzne prednášky a tréningy zamerané na radikalizáciu, extrémnu pravicu, stav spoločnosti na Slovensku či falošné správy a propagandu.
Stredoškolský učiteľ a aktivista Juraj Smatana vyhlásil, že opäť zažíva situáciu ako v roku 1998, keď mimovládne organizácie, aktívni občania a nadšení novinári vytrhávali republiku z maléru, zatiaľ čo štátne inštitúcie fungovali iba na báze osvietených jednotlivcov. Aktivista tvrdí, že zo strany ministerstva školstva neprišli prakticky žiadne systémové opatrenia.
Porovnateľne veľké krajiny ako Slovensko, napríklad Fínsko, postavili základ svojej prosperity na fungujúcom školstve. Podľa Smatanu by sme mali prestať hovoriť o nesystémových opatreniach, akým je napríklad návšteva Osvienčimu. Smatana vidí možné riešenie vo vzdelávaní učiteľov a v intenzívnejšej spolupráci škôl s mimovládnymi organizáciami, najmä v oblasti občianskej participácie.
Novinár a aktivista Andrej Bán, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom iniciatívy Zabudnuté Slovensko, uviedol, že pri organizovaní diskusií o extrémizme bolo prvoradé prejaviť o ľudí záujem. Pri diskusiách sa sústredili najmä na vysvetľovanie, prečo Kotlebovu stranu považujú za extrémistickú či dokonca fašistickú. „Keď diskutujeme so študentmi stredných škôl, skutočne sa nás dnes pýtajú, prečo Kotlebu považujeme za fašistu. Buď si na to nespomínajú, alebo to vytesnili zo svojich spomienok.
Pred desiatimi rokmi totiž títo chlapci nechodili v sakách, ale čiernych gardistických uniformách,“ vysvetlil Bán. V priebehu posledného roka Zabudnuté Slovensko usporiadalo na Strednom Slovensku osem debát na tému boja proti fašizmu a extrémizmu. Podľa Andreja Bána budú od septembra pribúdať ďalšie diskusie.
Mediálny brífing dňa 6. júla 2017 zorganizovali Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI) s podporou Nadace Open Society Fund Praha a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Diskusie o extrémizme dostali v Banskej Bystrici stop (Ivana Varényiová, Pravda)
Tretí sektor: Šíreniu extrémizmu medzi mladými pomáhajú aj učitelia (TASR)
S učiteľmi chcú diskutovať o extrémizme (RTVS)
Poslať do Osvienčimu frustrovaného učiteľa je kontraproduktívne, vraví aktivista Smatana (Topky.sk)
Poslať do Osvienčimu frustrovaného učiteľa je kontraproduktívne, vraví aktivista Smatana (Pravda)
