„Príliš často súdime iné skupiny na základe ich najhorších príkladov, zatiaľ čo samých seba súdime na základe našich najlepších zámerov… Vidíme, ako sa nacionalizmus deformuje na nativizmus – zabúdajúc na dynamiku, ktorú imigrácia vždy priniesla do Ameriky… Naša národná identita – na rozdiel od mnohých iných národov – nie je determinovaná geografiou alebo etnicitou, pôdou alebo krvou. Byť Američanom zahŕňa otvoriť sa veľkým ideálom a občianskej zodpovednosti.“
George W. Bush, príhovor 19. októbra 2017
Albert Einstein bol pravdepodobne najväčším fyzikom 20. storočia. Andrew Carnegie bol jedným z najbohatších amerických biznismenov 19. storočia. Elie Wiesel bol spisovateľom a laureátom Nobelovej ceny. John Muir bol svetovo uznávaným prírodovedcom. Hoci všetci títo muži pochádzajú z rozdielnych prostredí, všetci majú jednu vec spoločnú: všetci sú americkí imigranti. Toto je len niekoľko príkladov z nespočetného množstva prisťahovalcov, ktorí pomohli definovať Ameriku a spraviť z nej svetovú veľmoc.
Amerika vedie veľmi potrebný a dlho odkladaný dialóg o rase, predsudkoch a imigrácii. A keď sa naše komunity demograficky menia – a keď sa komunity imigrantov stávajú čoraz viac rasovo a nábožensky odlišnými, tak ako teraz – táto konverzácia sa stáva ešte dôležitejšou. Amerika sa vo veľmi verejnom dialógu usiluje nájsť odpoveď na to, čo nárast náboženských a rasových rozdielov znamená pre politiku a kultúru.
Jedným z najčastejších argumentov, ktoré počujem v rozhovoroch o imigrácii je, že nájsť si prácu nedokáže príliš veľa samotných Američanov a že sa musíme v prvom rade postarať o svojich. Tento názor by sa dal zhrnúť do hesla „America First“. Ale to je nesprávna voľba. Keď vítame prisťahovalcov do našich komunít rozširovaním možností získať občianstvo, stimulujeme ekonomiku.
Počas celej našej histórie nám imigranti pomáhali dosahovať vyšší ekonomický rast, technologické inovácie a prosperitu. Všetky typy prisťahovalcov, bez ohľadu na to, ako sa do Ameriky dostanú, prispievajú k našej kultúre a ekonomike. Ako Američania k tomu prispievame všetci svojím dielom a vďaka pracujúcim novým imigrantom sa všetci máme lepšie. Sú hodnotnými členmi v našich komunitách, nakupujú v našich obchodoch, platia dane a prispievajú na miestne kostoly a charity. Ľudia z celého sveta sa k nám sťahujú počas celých našich dejín, aby tvrdo pracovali a spravili život lepším pre ďalšie generácie. Neustále obnovovanie ducha Ameriky cez prílev novej energie, nových kultúr a nových myšlienok z nás robí silnejšiu krajinu.
Podľa Asociácie malých podnikov (Small Business Association) imigranti predstavujú viac než 28% malých amerických firiem a zamestnávajú viac než 10% pracovníkov v americkom súkromnom sektore. Toto je len jedna z množstva štatistík, ktoré ukazujú hodnotu, ktorou prisťahovalci prispievajú k rozvoju amerického hospodárstva. Dnes imigranti naprieč Amerikou vdychujú nový život do komunít, ktoré trpia odlivom investícií a populačným úpadkom. Pridávajú energiu a unikátnu diverzitu, ktorá zrýchľuje rast nových priemyselných odvetví, maloobchodu, exportu a inovácií. Tým prispievajú k lepšej konkurencieschopnosti amerických spoločností a komunít v globálnej ekonomike.
Všetky štatistiky, ktoré podporujú argumenty na posilnenie imigračnej politiky, by mali presvedčiť každého pragmatika o jej výhodách, ale keď sa rozprávam s množstvom Američanov, zisťujem, že štatistiky s nimi nepohnú. Je tu jeden faktor, ktorý prevažuje nad pragmatizmom, a to argumentácia postavená na strachu z ľudí, ktorí sú iní ako my. Ľudia sa boja, že akceptovanie kultúr a hodnôt nových prisťahovalcov oslabí a podkope naše vlastné kultúrne tradície a hodnoty.
Môže byť lákavé odmietnuť tento argument proti imigrácii ako bigotnosť. Ak však chceme obhajovať pragmatickú politiku, ktorá posilňuje našu krajinu, musíme sa vyrovnať aj s ním. Veľa ľudí reaguje silnejšie na svoje emócie než na pragmatizmus – a strach je veľmi mocná emócia.
Ako odpoveď na obavy z oslabenia národnej kultúry možno poukázať na americkú históriu. V dôsledku rôznych svetových udalostí bola Amerika svedkom imigračnej vlny za vlnou. Každá nová vlna prisťahovalcov priniesla so sebou bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré ničím neoslabilo americké dedičstvo a hodnoty. Namiesto toho obohatilo našu krajinu väčšou diverzitou, prispelo k našej identite jedného národa a kultúry sformovanej z mnohých: E Pluribus Unum. Neexistuje dôvod veriť, že noví cudzinci budú mať iný efekt ako predchádzajúce generácie.
Všetci Američania možno nezdieľajú rovnakú históriu, ale zdieľame rovnakú budúcnosť. Musíme prestať myslieť v zmysle “my verzus oni” a začať premýšľať v zmysle “my” – Američania spojení putom spoločnej slobody a rovnosti. Ak to dokážeme, potom neexistuje nič, čo spolu nevieme dosiahnuť.
Autor: William Gardner. Foto: Phillipe L Photography, Flickr
