Budúcnosť slovenského školstva stojí aj na tom, ako bude reflektovať vývoj v digitálnych technológiách.
Začiatkom roka parlament schválil zákon o ochrane osobných údajov. Ten reflektoval na európske nariadenie a okrem iného v jednom krátkom paragrafe stanovil tvz. digitálny vek súhlasu. V slovenskej praxi to znamená, že až do veku 16 rokov bude musieť súhlasiť rodič s tým, či osobné údaje jeho dieťaťa môžu byť spracované. Ak bude teda tínedžer využívať informačné služby a bude musieť zadať osobný údaj, bude si to vyžadovať súhlas zákonného zástupcu, ktorý rozhodne napríklad o tom, či jeho dieťa si vytvorí účet na sociálnej sieti alebo nie.
Slovensko si mohlo vybrať z rozpätia 13 až 16 rokov. Priklonilo sa k najvyššej možnej hranici. A to aj napriek poznatku, že reštriktívny prístup rodičov pri používaní internetu deťmi významne súvisí s nižšou mierou detských zručností v bezpečnom života online.
Dnešní tínedžeri sú digitálne zruční. V roku 2012 malo vytvorený profil na Facebooku 76% slovenských detí veku 11-13 rokov, viac ako polovica detí mladších ako 13 rokov dokáže samostatne nastavovať súkromie vlastného profilu. Až 57% detí využilo možnosť zablokovať nežiaducu osobu na Facebooku, 66% vylúčilo neželaný kontakt zo zoznamu svojich priateľov a 42% detí nahlásilo nežiaducu osobu alebo obsah na Facebooku (svojpomocne alebo požiadali o pomoc).
Informačné spoločnosti majú veľký vplyv na vývoj mladého človeka, médiá vplývajú na vývin osobnosti, umožňujú socializáciu. Práve tínedžeri vo veľkej miere využívajú online služby nielen na udržiavanie komunikácie so svojimi blízkymi a priateľmi, ale často využívajú internet na získanie podpory a rady v záležitostiach, ktoré sú pre ne dôležité vzhľadom na obdobie dospievania, utváranie identity a realizovanie tvorivosti a prípadný nesúhlas rodičov ich môže obrať o túto možnosť.
Okrídlená veta „Na Slovensku máme zákony dobré, problém je s aplikáciou práva,“ platí aj v tomto prípade. Pri dôslednom pretavení rámcového dokumentu štátneho vzdelávacieho programu pre mediálnu východu do reality by rodičia mohli byť spokojní, že ich deti sú vybavené zručnosťami pre bezpečné využívanie internetu. Málokde sa však mediálnej výchove dostalo priestoru samostatnej hodiny a na alternatívnu formu vyučovania nezostávajú financie.
Odráža teda stanovená hranica 16 rokov zhodnotenia zručností žiakov v digitálnom priestore? Alebo sa tak politici boja o naše deti a idú reštriktívnou cestou, akýmsi pocitom iluzórnej ochrany?
Aj keď mnohé školy priniesli prierezovo mediálnu výchovu či do hodín informatiky, kde žiakov učia kriticky pristupovať k dôveryhodnosti informácií na internete a bezpečne sa správať na internete, zeitgeist 21. storočia, technologický pokrok ide míľovými krokmi pred naším školstvom.
Budúcnosť slovenského školstva stojí aj na tom, ako bude reflektovať vývoj v digitálnych technológiách. Či dokáže mladých ľudí vybaviť zručnosťami, vďaka ktorým sa budú vedieť správať bezpečne a zodpovedne na internete.
Ich zručnosti sú tým najlepším argumentom pre dospelých, že im môžu dôverovať aj skôr než dovŕšia 16 rokov.
Autorka: Andrea Cox, digiQ. Kresba: Kristína Kapustová
