Eurozónu sme zachránili, žiadna apokalypsa neprišla

Už uplynulo 6 rokov od udalostí, ktoré spôsobili pád Radičovej vlády na Slovensku. Stále je to politicky citlivá téma a nechcem ju rozoberať z vnútropolitického hľadiska. Avšak mali by sme sa pozrieť na vyjadrenia z toho obdobia. Hovorilo sa o katastrofických scenároch po prijatí eurovalu, o rozpade Eurozóny, kolapse Grécka a iných európskych krajín. Predseda jednej z vtedajších vládnych strán hovoril aj historickej zrade, o opätovnom návrate koruny a odporúčal ľuďom, aby svoje úspory uložili do iných mien.  Neskôr sa hovorilo o nezodpovednej menovej politike a astronomickej inflácii. Rozhodnutia, ktoré vtedy prijímali európski lídri, neboli ľahké, ale boli zodpovedné a primerané danej situácii. Aká je teraz realita?

 

Spoločnú menu a eurozónu sme udržali

 

Žiadna krajina eurozónu neopustila a spoločná mena je pevná a teší sa veľkej obľube medzi občanmi členských krajín eurozóny. Na Slovensku je s ňou spokojných 77 percent obyvateľov. Euro je aj silným vyjadrením našej spoločnej európskej identity.

Eurozóna musela prijímať viaceré opatrenia na zlepšenie rozpočtového dohľadu, posilnenie koordinácie ekonomických politík a zefektívnenie spoločnej finančnej regulácie a dohľadu. Na záchranu krízou poznačených krajín boli vytvorené záchranné mechanizmy – eurovaly. To všetko prispelo k zlepšeniu situácie v eurozóne. O hroziacom rozpade eurozóny nehovoria už ani najväčší kritici.

 

Eurozóna ekonomicky rastie

 

Európske hospodárstvo vstúpilo už do piateho roku oživenia po kríze. Rast HDP v eurozóne by mal v tomto roku dosiahnuť 1,7% a v roku 2018 na hodnotu 1,8%. Za celú EÚ je to ešte o jednu desatinu percenta viac. Dobrou správou je, že rast sa už vrátil do všetkých národných ekonomík v EÚ a dokonca aj v problémami zmietanom Grécku sa v rokoch 2017 a 2018 očakáva rast hrubého domáceho produktu vyše 2%. Výborné ukazovatele okrem Grécka však majú aj ostatné krajiny, ktoré dostali pomoc z eurovalov. Cyprus očakáva v tomto roku  rast HDP vo výške 2,5%, Portugalsko 1,8%, Španielsko takmer 3% a Írsko je dokonca jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík vôbec, keďže si v roku 2017 pripíše rast 4%.

Deficity výrazne klesli a takmer všetky krajiny sa vymanili z procedúry nadmerného deficitu

Okrem rastu hospodárstva sa výrazný pokrok dosiahol aj  v zlepšovaní udržateľnosti verejných financií. V eurozóne sa očakáva, že pomer verejného deficitu k HDP klesne z 1,5% v roku 2016 na 1,4% v roku 2017 a 1,3% v roku 2018. Pre porovnanie v krízovom roku 2009 štáty eurozóny v priemere vytvárali rozpočtové deficity vo výške 6,3% HDP. Skeptikov možno zaujme, že Grécko už v roku 2016 hospodárilo s primárnym prebytkom verejných financií a po miernom prepade v tomto roku by sa opäť malo vrátiť k rozpočtovému plusu vo výške 0,6% v nasledujúcom roku.

 

Zamestnanosť dosahuje historické úrovne

 

Dnes máme v EÚ zamestnaných viac ako 235 miliónov ľudí, čo je historický rekord. Nezamestnanosť postupne klesá. Kým v roku 2013 bolo v Európskej únií až 10,3% nezamestnanosť, v súčasnosti môžeme hovoriť o hodnote pod 8% a trend je aj do budúcna klesajúci. Ešte stále však máme bez práce v EÚ 18,7 milióna mužov a žien. Toto číslo síce znie pomerne hrozivo a určite je potrebné ho ďalej výrazne znížiť. V čase vrcholiacej druhej vlny krízy v roku 2013 sa však bez práce ocitlo až vyše 26 miliónov ľudí v únií. V priebehu piatich rokov tak svoje vyhliadky na slušný život výrazne zvýšilo až 8 miliónov Európanov. Najväčšie poklesy nezamestnanosti v porovnaní s rokom minulým pritom boli práve v problémových krajinách – Grécku, Španielsku a na Cypre.

 

Do Grécka, Írska, Španielska sme neposlali ani euro

 

Napriek všetkým rečiam o obrovských peniazoch, ktoré posielame do Grécka pravda je iná. Na záchranu krízou poznačených krajín boli vytvorené záchranné mechanizmy – eurovaly. Na tých sa podieľa aj Slovensko hlavne formou záruk. Jedine v prípade trvalého eurovalu (ESM) sme do neho prispeli sumou 660 miliónov eur, ktoré sa však nestratili a stále sú na účtoch ESM. To pomáha, aby si   ESM požičiaval na finančných trhoch za mimoriadne nízke úroky a potom aby mohol za lepších podmienok požičiavať krajinám, ktoré to potrebujú. Nie je to však zadarmo, tieto pôžičky musia krajiny splácať. Navyše musia uskutočňovať tvrdé reformy, aby prekonali krízu. Výsledky ukazujú, že sa to darí. Práve krajiny s najväčšími problémami – Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko – sú podľa Euro Plus Monitoru najväčšími reformátormi.

 

Zo stability v Eurozóne profituje aj Slovensko

 

Priaznivé trendy sa týkajú aj Slovenska. (Pozitívne správy zďaleka neobchádzajú ani Slovensko.) V tomto roku si naše hospodárstvo pripíše rast vo výške 3 až 3,3% HDP a v nasledujúcom roku by sme sa už mali byť nad hranicu 4%. Pripomeňme si, že v prvom roku globálnej finančnej krízy v roku 2009 sa naša ekonomika prepadla až o 5% a rozpočtový deficit narástol na 6,8%.Hospodársky rast posledných rokov sa veľmi silno prenáša aj na trh práce, kde sme boli svedkami bezprecedentného poklesu nezamestnanosti. Z krízového vrcholu 14,5% v roku 2010 sme sa dostali až na súčasnú, historicky najnižšiu, úroveň 8,4%. Nezamestnanosť ako najväčší problém tak pomaly začína nahrádzať ako problém nedostatok kvalifikovanej a dostupnej pracovnej sily. Vďaka väčšej stabilite v eurozóne si aj Slovensko požičiava za historicky najnižšie úroky (v niektorých prípadoch až za negatívne úroky). To pomohlo Slovensku ušetriť stámilióny na obsluhe štátneho dlhu. Vďaka nízkym úrokom na úveroch a hypotékach navyše výrazne šetria aj občania.

 

Potrebujeme ďalšie reformy

 

Finančná a hospodárska kríza eurozónou naozaj poriadne zatriasla a ukázala jej nedostatky. Aj keď sme mali silnú menovú politiku riadenú Európskou centrálnou bankou, hospodárska koordinácia bola slabá a aj preto časť politikov a analytikov euru predpovedala rýchly koniec. Eurozóna musela prijať viaceré opatrenia na zlepšenie rozpočtového dohľadu, posilnenie koordinácie ekonomických politík a zefektívnenie spoločnej finančnej regulácie a dohľadu.

Eurozóna dnes zažíva najlepší rok za posledné desaťročie. To však neznamená, že si môžeme spokojne založiť ruky a tváriť sa, že nám kríza nezanechala aj trpké dedičstvá ako zväčšenie rozdielov medzi krajinami a regiónmi, a ešte stále vysokú nezamestnanosť. Ak chceme z eura ťažiť aj naďalej, musíme sa spolu s ďalšími krajinami eurozóny podieľať aj na jeho ďalšom posilňovaní.

 

Ako ďalej?

 

Na stole sú viaceré návrhy, ktoré by mali posilniť eurozónu. Banková únia prinesie lepší dohľad nad finančným sektorom, tak aby napríklad banky už neboli zachraňované zo štátneho rozpočtu a úspory ľudí lepšie chránené. Vytvorenie Európskeho menového fondu bude znamenať, že európske problémy si Eurozóna bude riešiť vlastnými silami a nebude potrebovať Medzinárodný menový fond. Zriadenie postu ministra financií eurozóny zase zjednoduší koordináciu v rámci Eurozóny. Minister bude môcť silnejšie presadzovať štrukturálne reformy v členských štátoch. Na to potrebujeme aj lepšie prepojenie európskeho rozpočtu so štrukturálnymi reformami. Aby záväzky, ktoré krajiny prijmú na európskej úrovni boli aj v praxi realizované a mali aj podporu z európskeho rozpočtu. Nový minister by mal koordinovať všetky finančné nástroje EÚ, ktoré možno nasadiť, ak bude niektorý členský štát v recesii alebo ho zasiahne ťažká kríza.

Diskusie prebiehajú aj o posilnení sociálnych práv v eurozóne. Tieto i ďalšie návrhy budú prirodzene ovplyvňovať budúcnosť celej Európskej únie. Slovensko bude ako člen eurozóny v centre tejto diskusie. Je naozaj dobré, že európski a aj slovenskí lídri nepočúvali hlasy politikov, ktorých hlavným heslom je sloboda len pre mňa a solidarita len so mnou.