Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.
Dusan Fischer - Myty o Amerike_FINAL (kresba Miki Sliacky)

Mýty o Amerike

Amerika je najväčšia svetová veľmoc. Toto je skôr pravdivé tvrdenie ako mýtus, ale je veľmi dôležité spomenúť ho, pretože od toho sa odvíjajú ďalšie tvrdenia a mýty.

 

Spojené štáty sú v roku 2017 treťou najväčšou krajinou podľa veľkosti a v počte obyvateľov. Jej HDP je najväčšie na svete, per capita ôsme. Americký dolár je dominantnou a najrozšírenejšou menou vo svetovom obehu, v slobode médií je USA v prvej svetovej päťdesiatke. Technologický vývoj v Spojených štátoch je ostro sledovaný v Európe a všade na svete, pretože sa podľa neho dajú odhadnúť trendy v ostatných krajinách. Amerika je sídlom najväčších firiem, najlepších univerzít a špičkových technologických zariadení. V minulosti bol Nový svet svetlom na konci tunela pre mnohých migrantov. Státisíce ľudí opúšťali svoje domovy, aby hľadali šťastie za Veľkou mlákou. Ľudia z Ázie našli útočisko na západnom pobreží, najmä v Kalifornii. Pre Európanov boli príťažlivé štáty New York, New Jersey, Pennsylvánia alebo Illinois. Aj zásluhou amerických zásahov v Európe proti nacistickému Nemecku a Sovietskemu zväzu je dnes Európa znovu na nohách a ekonomické rozdiely medzi USA a EÚ sa postupne stierajú.

 

Amerika stále vyvoláva emócie pri debatách o jej zahraničnej alebo bezpečnostnej politike. Nasledujúci článok nemá cieľ analyzovať zahraničné intervencie USA, skôr len poukázať na niektoré mýty, ktoré sú s USA spájané. Ani tento zoznam nie je kompletný.

 

Američania sú jeden národ

 

Tvrdenie: O Američanoch možno povedať, že ide o homogénny národ a všetci sa správajú rovnako.

Fakt: Američania sú heterogénna zmes národov a kultúr s odlišným postojom k domácim a svetovým problémom.

Častou chybou pri hodnotení Spojených štátov je vnímanie obyvateľov USA ako jedného homogénneho národa postaveného na jazyku a histórii, ako to poznáme v niektorých európskych krajinách. Federálne neexistuje jednotný jazyk krajiny. Väčšina domácností hovorí angličtinou, ale za ňou nasleduje španielčina, čínština, francúzština či jazyk Tanalog. Rôznorodosť sa týka aj vyznania. Napriek väčšine veriacich inklinujúcich ku kresťanstvu sú v Amerike známe aj vyznania ako mormonizmus alebo judaizmus. Tzv. taviaci kotol (aj keď dnes už sa skôr spomína výraz „šalátová misa“) v sebe zahŕňa takmer všetky národnosti sveta. Američania sa viac ako náboženstvom a rečou identifikujú prísahou vernosti vlajke a platbou dolárom. Bežný migrant sa stáva Američanom hneď, ako dostane občianstvo a zorganizuje svoje prvé barbeque, či už je halal alebo kóšer. Preto má výraz „Američan“ skôr politicko-spoločenskú ako nábožensko-etnickú konotáciu.

 

Američania sú hlúpi

 

Tvrdenie: Američania nepoznajú svetových lídrov, nevedia, že sa Československo rozdelilo.

Fakt: V Amerike sa nachádzajú najlepšie školy na svete, na ktorých vo väčšine študujú miestni študenti.

Asi všetci sme videli videá Američanov, ktorí nevedia vymenovať jediného prezidenta inej krajiny, alebo ukážu prstom na Nemecko pri otázke „Kde je Severná Kórea?“ Hlúpych ľudí nájdete všade vo svete. Len si spomeňme na hlúpe záchvaty smiechu divákov, keď v relácii Aj múdry schybí vyberú do hitparády odpovedí pána, ktorý sa snaží vymenovať vybrané slová po F. Vedel by on ukázať na mape Severnú Kóreu? Pravdou ostáva, že v Spojených štátoch sa nachádzajú najlepšie školy a výskumné centrá na svete. Často sa hovorí, že sú to zahraniční študenti, ktorí študujú na najlepších školách, no opak je pravdou. Na Massachussettskom technologickom inštitúte tvoria študenti mimo USA len desatinu z celkového počtu prijatých bakalárok a bakalárov. Na najlepšej škole na svete podľa Shanghajského ratingu – Harvarde – tvoria domáci študenti 87,6 percent.

 

Američania nemajú pasy, nikam necestujú

 

Tvrdenie: Američania necestujú, preto nevlastnia cestovné doklady.

Fakt: Geograficky majú Američania predispozície, aby nemuseli cestovať za hranice, ak chcú zmeniť podnebie alebo zažiť inú kultúru.

Spojené štáty sú obrovskou krajinou a na pohyb medzi rôznymi štátmi pas netreba. Toto sme my Európania mali pred existenciou Schengenu ťažšie. Ako malý chlapec som ukazoval pas, keď som prekračoval slovensko-české hranice vzdialené päť kilometrov od môjho bydliska. Bežný Newyorčan môže ísť lyžovať do Aspenu, boardovať na pláže v Kalifornii, alebo loviť medvede na Aljašku bez jediného cestovného dokladu. To je dôvod, prečo väčšina Američanov pas nevlastní. Aj tu sú však výnimky. Napríklad v takom New Jersey vlastní pas až 61% obyvateľov a trend postupne rastie. Na porovnanie, približne 76% Britov pas. Dnes už nie je výnimočné, že stretneme amerických turistov v uliciach Prahy či Bratislavy. Pre Američanov však ostáva Európa komplikovaná, jazykovo aj kultúrne. Navyše správy o podvodoch u našich taxikárov alebo nedostatočná jazyková vybavenosť nevytvárajú predpoklady o príjemnom prostredí pre turistov. Preto si stále väčšina Američanov vyberá cestovanie v rámci svojej krajiny.

 

Američania sú najobéznejší národ na svete

 

Tvrdenie: Obyvatelia USA sú najtučnejší na svete.

Fakt: Existujú národy, ktorých obyvatelia sú štatisticky obéznejší.

Európania sú často prekvapení porciami v amerických reštauráciách. Všetko je veľké, slané, sladké, pre niekoho sú kombinácie ako slanina v čokoláde alebo vyprážaná snickerska priam odstrašujúce. Napriek tomu však Spojené štáty nie sú domovom pre najobéznejších ľudí na svete. V obezite ich „predbehli“ aj krajiny ako Egypt, Katar alebo ostrovy v Karibiku. Rovnako ako pri cestovaní a vlastnení pasu sa jednotlivé štáty odlišujú aj formou stravovania. Niektorí Američania si našli cestu k trendu zdravšieho životného štýlu. Pre Kalifornčanku jazdiacu na bicykli a pijúcu smoothie je rovnako odpudzujúce dať si jablko v karamele ako pre Európanov. K najmenej obéznym štátom patrí Colorado, obezitou trpia najviac južanské štáty.

 

Ameriku ovláda vojensko-priemyselný komplex

 

Tvrdenie: Rozhodovanie Spojených štátov je ovplyvňované zbrojárenskými firmami.

Fakt: Obranný rozpočet tvorí menšiu časť rozpočtu USA, ako napríklad sociálne programy.

Amerika je vojenskou veľmocou. Disponuje množstvom konvenčných aj nekonvenčných zbraňových systémov. Jej obranný rozpočet na rok 2017 je 611 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 3,3 percenta HDP. Pre porovnanie Omán utráca na obranu 16,7 percent HDP, Saudská Arábia 10 percent, Rusko 5,3 percenta, Kolumbia či Singapur po 3,4 percent. Aj keď ide v prípade obrany o vysoké číslo, celkový rozpočet USA sa pohybuje na úrovni 4 bilióny dolárov. Viac peňazí sa v roku 2017 investovalo napríklad do zdravotného poistenia a sociálnych programov.

 

Američania nemajú históriu a nemajú byť na čo hrdí

 

Tvrdenie: Amerika vznikla v 18. storočí, a preto nemá takú bohatú históriu ako Európa.

Fakt: Život na Severoamerickom kontinente existoval dlho pred vyhlásením revolúcie a dnešní Američania na to nezabúdajú.

Ako bolo spomenuté vyššie, Američania nie sú jedným homogénnym celkom. Americký národ sa identifikuje niekoľkými symbolmi – všetci platia dolárom, v škole skladajú prísahu vlajke a každé malé dieťa sa učí o Georgeovi Washingtonovi, Thomasovi Jeffersonovi, a Jamesovi Madisonovi. V dobe osídľovania Spojených štátov sa v Európe a vo svete už stáročia pretvárali štátne zriadenia, padali hlavy, viedli sa vojny. Otcovia zakladatelia mali preto ľahkú úlohu zozbierať všetky štátotvorné dokumenty a vybrať z nich najlepšie tézy. Aj preto je dnes ústava Spojených štátov najstarším platným dokumentom svojho druhu, ktorý inšpiroval aj Ústavu SR. História USA nie je dlhá, ale práve vďaka rôznym národnostiam zoskupeným v krajine sa história obohacuje o národnú históriu. Tak silní, ako sú Američania vlastenci, sú ešte väčšími vlastencami prisťahovalci a imigranti. História USA však nie je len zoznamom skutkov hrdinských postáv ako Abraham Lincoln, je oveľa komplikovanejšia a zahŕňa vyvražďovanie pôvodného obyvateľstva prisťahovalcami, otrokárstvo, či pokračujúci rasizmus. Dve najlepšie historické knihy o USA – Dejiny Spojených štátov amerických od Georga B. Tindalla a Davida E. Shi a Dejiny USA od Jurgena Heidekinga a Christofa Maucha hovoria o týchto témach a svoje diela začínajú ďaleko pred tým, ako Kolumbus položil nohu na americký kontinent.

 

Američania majú vojenské základne všade vo svete

 

Tvrdenie: USA majú svet obsypaný vojenskými základňami.

Fakt: USA majú okrem spojeneckých štátov približne rovnaký počet základní ako Rusko či Veľká Británia.

Mimo spojencov v NATO majú Spojené štáty vojenské základne v približne desiatke krajín. V rovnakom počte krajín má základne Rusko či Veľká Británia. Treba pripomenúť, že na akékoľvek umiestnenie treba súhlas miestnej vlády, ktorá vo väčšine prípadov vznikne z národných volieb. Okrem bezpečnosti krajiny poskytujú vojenské základne pracovné miesta pre domácich obyvateľov, a budujú tak lepšie vzťahy medzi vojakmi a komunitou.

 

Američania ovládajú svet

 

Tvrdenie: Amerika má neobmedzený vplyv na chod svetového spoločenstva.

Fakt: V takmer všetkých svetových organizáciách sedia na čele Neameričania.

Americký vplyv vo svete je vojenský, ale aj politický. Američania by mali podľa konšpiračných tvrdení riadiť celý svet. To je však ťažké, ak vo väčšine medzinárodných organizácií a najväčšej obrannej aliancii figurujú Neameričania. Generálnym tajomníkom OSN alebo zástupcom generálneho tajomníka ešte nikdy nebol Američan. Podľa dohody je aj generálnym tajomníkom NATO vždy Európan. Takisto veliteľ jediného veliteľstva NATO v Spojených štátoch je francúzsky 4-hviezdičkový generál. W. Sterling Cole bol jediným Američanom v čele Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Vystriedali ho dvaja Švédi, ktorí šéfovali IAEA dovedna 36 rokov. Druhá dôležitá organizácia so sídlom vo Viedni je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). USA je členom, ale žiadny Američan ešte nesedel na predsedníckej stoličke. Američania nikdy nešéfovali Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (tiež sídlo vo Viedni), UNESCO (od roku 1958), Hospodárskej a sociálnej rade OSN, Svetovej zdravotníckej organizácii, Svetovej obchodnej organizácii alebo Medzinárodnej organizácii práce (od roku 1941). Generálneho riaditeľa Medzinárodného menového fondu mali Američania dvakrát za jeho 70-ročnú existenciu.

 

Amerika intervenuje vo svete vždy unilaterálne

 

Tvrdenie: Spojené štáty jednostranne vyhlasujú vojny a zasahujú do konfliktov.

Fakt: Američania takmer v každom prípade vyhľadávajú spojencov a málokedy intervenujú samostatne.

Napriek komplikovanosti americkej zahraničnej politiky je potrebné zdôrazniť, že Spojené štáty išli do najväčších konfliktov v spolupráci s inými štátmi. Deň po útokoch z 11. septembra 2001 bola schválená rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1368, za ktorú hlasovali všetky krajiny v BR OSN. Rezolúcia označila útoky za teroristický čin. Nasledovali jednohlasne odsúhlasené rezolúcie 1378, 1383 a 1386. Posledná z nich vytvorila misiu ISAF (International Security Assistance Force). K jej koncu sa na operácii podieľalo okolo 40 krajín.

Dňa 8. novembra 2002 schválila Bezpečnostná rada OSN rezolúciu č. 1441, v ktorej dala poslednú šancu Saddámovi Husajnovi, aby dodržal všetky predchádzajúce rezolúcie v otázkach odzbrojovania. Keďže Husajn odmietal dodržať rezolúciu, Spojené štáty vytvorili koalíciu spolu s Poľskom, Veľkou Britániou, Austráliou a miestnymi jednotkami Kurdov a zaútočili na Saddámov režim. Postupne sa k tejto koalícii pridali ďalšie krajiny, vrátane Talianska a Španielska. Na základe rezolúcie BR OSN č. 1546 pôsobila v Iraku od roku 2004 výcviková misia NATO. Na misii sa podieľalo viac ako dvadsať krajín, vrátane Slovenska.

Rezolúcia BR OSN 1973 k Líbyi bola schválená 17. marca 2011 stálymi členmi bez opozície. Rezolúcia poskytla právny rámec pre vojenskú intervenciu v Líbyi, vrátane vytvorenie bezletovej zóny a využitia všetkých dostupných prostriedkov mimo okupácie na ochranu civilného obyvateľstva. Liga arabských štátov a africké štáty v BR OSN text rezolúciepodporili.

 

Američania vykynožili všetkých Indiánov

 

Tvrdenie: Američania vyvraždili pôvodné americké obyvateľstvo.

Fakt: Najväčšiu škodu urobili európski prisťahovalci a bádatelia.

Ak vezmeme do úvahy, že Spojené štáty vznikli v roku 1789 po schválení ústavy, prvým prezidentom narodeným v USA bol až desiaty prezident John Tyler. Všetci jeho predchodcovia boli narodení na území britskej kolónie, zväčša ako deti prvej generácie. Dostupné zdroje uvádzajú ako hlavnú príčinu smrti pôvodného obyvateľstva Severnej Ameriky choroby ako kiahne či týfus, ktoré boli na kontinent privezené počas objaviteľskej éry v 15. a 16. storočí. Dnes sa pôvodné obyvateľstvo sústreďuje na niekoľkých územiach a v krajine pôsobia iniciatívy, ktoré podporujú ich nezávislosť a ochranu prírodných rezervácií. Väčšina pôvodného obyvateľstva sa integrovala. Asi najdôležitejšie je povedať, že v Spojených štátoch naďalej prebieha debata o týchto témach. Od roku 1824 funguje v rámci Ministerstva vnútra USA Úrad pre indiánske záležitosti, ktorý otvorene mapuje etnické vyvražďovanie pôvodného obyvateľstva prisťahovalcami.

 

Autor: Dušan Fischer. Kresba: Mikuláš Sliacky.

Článok vyšiel aj na portáli Aktuality.sk