V marci 2017 realizoval Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) prieskum v rámci projektu Beacon prostredníctvom agentúry IPSOS v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku (V4). Občania týchto krajín vyjadrili svoje postoje na výber médií, názory na Rusko, Európsku úniu a euroatlantické inštitúcie.
Projekt Beacon ponúka európskym zúčastneným stranám nástroje na efektívnejšie odolávanie šíreniu ruskej dezinformácie a ruskému zasahovaniu. „Tieto údaje veľmi úzko korešpondujú s dátami nástroja mediálneho monitoringu >versus< (taktiež výstupu projektu Beacon), ktorý odhalil koreláciu medzi socio-ekonomickými rozdielnosťami krajín V4 a ich zraniteľnosťou voči ruskému vplyvu”, povedala na stretnutí s novinármi v Bratislave 31. mája regionálna programová riaditeľka Miriam Lexmann.
Občania krajín V4 považujú terorizmus a emigráciu za najdôležitejšie problémy, ktorými by sa mala EÚ zaoberať. Témy mieru a bezpečnosti neprekročili jednociferné číslo rovnako ako ani témy ekonomiky, korupcie a podobne. Oproti tomu na národnej úrovni dominujú otázky ekonomiky a kvality života. Slováci označili za najdôležitejšie domáce otázky korupciu (19%), chudobu (17%), prácu (16%), zdravotnú starostlivosť (9%), domácu politiku (6%). Tieto čísla naznačujú, že občania očakávajú od svojich vlád, že zabezpečia prostredie pre dobrý život a že ich existenciálne či systémové potreby (chudoba, korupcia, zdravie) v súčasnosti nie sú uspokojené.
Slabé uspokojenie potrieb občanov, ktoré sa odráža v týchto číslach, vidno na počte občanov, ktorí hovoria, že ich krajina ide zlým smerom (50% Maďarov, 57% Poliakov a 59% Slovákov) a že mladí nemajú v krajine budúcnosť (74% Maďarov, 75% Poliakov a 67% Slovákov). Výnimku predstavuje Česká republika: len 45 % Čechov si myslí, že sa ich krajina uberá zlým smerom a na rozdiel od iných krajín V4 ‘len’ 57% Čechov hovorí, že mladí ľudia nemajú v krajine budúcnosť.
Nespokojnosť s fungovaním štátu vedie občanov k tomu, že požadujú zmenu. V Českej republike (39%) a na Slovensku (40%) obyvateľov uprednostňuje systémovú zmenu. Z toho vyplýva, že vnímanie zlyhania štátu zo strany voličov vedie k požadovaniu zmeny nad rámec jednoduchého prechodu moci do iných rúk. V protiklade k veľkému počtu obyvateľov, ktorí požadujú zmenu na domácej pôde, menej voličov žiada zmenu na európskej úrovni. 41% Slovákov chce zmenu na európskej úrovni, kým väčšina uprednostňuje “stabilitu a kontinuitu”.
Čo sa týka médií, printové médiá – ako sa zdá – ľudia využívajú menej ako zdroj informácií, kým internet a sociálne siete začínajú mať dominantné postavenie. Len malo ľudí uviedlo, že väčšinu informácií čerpá z novín (14% na Slovensku). Internet je naopak rastúcim zdrojom informácií, zvlášť medzi mladými ľuďmi. Verejná televízia a rozhlas sú stále veľmi dôležité, ale rastie aj vplyv komerčných televízií. Veľká väčšina respondentov využíva sociálne siete ako zdroj informácií “každý deň” alebo “často”.
Asi polovica respondentov udáva, že číta alebo pozerá médiá s “alternatívnym uhlom pohľadu” (55% na Slovensku). Mnohí z tých, ktorí sledujú alternatívne médiá uviedli, že tak robia preto, aby získali “všetky uhly pohľadu” (34% na Slovensku), kým menší počet ľudí zastáva pevný postoj, že mainstreamové médiá sú predpojaté a že alternatívne médiá hovoria pravdu (12% na Slovensku). Keď im bolo povedané, že niektoré z nich financuje Rusko, väčšina z nich tomu neverila (54% na Slovensku) a iný veľký počet respondentov odpovedal, že ich nezaujíma, kto tie médiá financuje (38% na Slovensku).
Značný počet občanov v každej z krajín verí, že EÚ ich núti opustiť tradičné hodnoty(36% na Slovensku). Vo svetle tohto faktu mnoho voličov vníma Putinovo Rusko ako ochrancu európskych hodnôt (41% na Slovensku), ale väčšina vníma Rusko, ako buď cynicky využíva otázku tradičných hodnôt na presadenie svojich vlastných záujmov, alebo sa dokonca stavia proti európskym hodnotám (63% v Maďarsku, 65% v Poľsku, 69% v Českej republike, 55% na Slovensku).
Napriek týmto výsledkom respondenti vo všeobecnosti tvrdili, že pokiaľ ide o kultúru a hodnoty, majú bližšie k Západnej Európe než k Rusku.
Väčšina si myslí, že mier na európskom kontinente je nejakým spôsobom ohrozený, či už kvôli terorizmu, Rusku alebo migrácii (68% na Slovensku). Napriek tomu si mnoho respondentov nemyslí, že je potrebné investovať viac do bezpečnosti (67% v Maďarsku, 38% v Poľsku, 52% v Českej republike, 65% na Slovensku) a mnohí si dokonca myslia, že Ukrajina spadá do ruskej sféry vplyvu (45% na Slovensku).
Kým NATO a prítomnosť USA v Európe bola historicky považovaná za kľúčový pilier mieru a bezpečnosti v Európe, mnohí ľudia v krajinách V4 to vnímajú tak, že prítomnosť USA vzbudzuje napätie a neistotu. Väčšina respondentov vo všetkých štyroch krajinách buď silno alebo nejakým spôsobom podporuje neutralitu namiesto toho, aby si vybrali NATO(58% v Maďarsku, 53% v Poľsku, 61% v Českej republike, and 73% na Slovensku). 75% Slovákov verí, že Rusko by malo byť partnerom v oblasti bezpečnosti, kým 60% tvrdí, že USA by nemali v bezpečnosti Európy zohrávať žiadnu úlohu.
Brífing zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s Medzinárodným republikánskym inštitútom a s podporou Nadace Open Society Fund Praha.
Prezentácia výsledkov prieskumu sa nachádza na tomto linku.
LEXMANN: Dezinformácie sú fenomén, ktorý priniesli médiá a online svet (TabletTV)
Foto: mister_pink, Flickr