Aké politické požiadavky predstavili mladí, keď sme sa ich pýtali?
Stalo sa samozrejmým konštatovať, že na Slovensku rastie extrémizmus medzi mladými ľuďmi. Bolo to možné vidieť na výsledku župných volieb v roku 2013 a následne v parlamentných voľbách v roku 2016.
Štatistiky potvrdzujú skutočnosť, že v parlamentných voľbách si extrémistickú alternatívu v podobe Kotlebovej ĽSNS zvolila takmer štvrtina prvovoličov.
Na druhej strane sme nedávno mali možnosť zažiť opačný trend. Tohtoročné župné voľby mnohí prirovnávajú k závanu nádeje, omladeniu, vyčisteniu červených bášt, porazeniu extrémizmu.
Prieskum volebných postojov medzi prvovoličmi v rámci projektu Študentských volieb dokonca ukázal, že stredoškoláci by z volebnej mapy vytvorili úplne nové Slovensko.
Voľby županov by vyhrala väčšina kandidátov veľkej pravicovej koalície, Marian Kotleba by v Banskobystrickom kraji skončil a Smer by už nemal ani jedného župana.
A čo chcete vy?
Nadácia Antona Tunegu v polovici októbra a novembra v spolupráci s Ústavom pamäti národa a Nadáciou Konráda Adenauera otestovala zaujímavý experiment. Pomaľovali sme 12 metrov dlhý lodný kontajner výjavmi z dvoch totalít 20. storočia a nazvali sme ho Totality v kontajneri.
Prvá časť zobrazila obdobie nacizmu a fašizmu, s ktorým mala skúsenosť takmer celá Európa. Druhá znázornila komunizmus, respektívne procesy vedúce k jeho nastoleniu. Komunistický režim, ktorý má na svedomí rovnaké množstvo obetí, no dnes sa v nostalgii za istotami na jeho temnú stránku až príliš často zabúda.
V interiéri kontajneru bola umiestnená výstava pripomínajúca najdôležitejšie udalosti, ktoré viedli k najkrvavejším bojom 20. storočia, ale tiež k šesťdesiatim rokom rozvoja a prosperity. Následne mohli mladí účastníci vidieť dobové plagáty s heslami, pod ktorými ich rodičia vybojovali slobodu v novembri 1989.
Na základe týchto podnetov prišla kľúčová otázka: „Čo chcete vy?“ Mladí ľudia mali možnosť svoje odpovede namaľovať na plagát vo formáte A1 tak, ako pred 28 rokmi ich rodičia. Aké boli ich odpovede?
Kam sa vrátiť po škole
Mladí ľudia potrebujú vedieť, že sa budú mať kam vrátiť, keď vyštudujú školu v zahraničí.
Chcú mať istotu, že si budú môcť nájsť dôstojnú prácu a dokážu zabezpečiť rodinu aj vtedy, keď sa rozhodnú pre idealistické povolania ako učiteľ, vedecký pracovník či zdravotná sestra.
Chcú mať garanciu, že v krajine bude mier, že zákon bude platiť pre všetkých rovnako.
Očakávajú toleranciu, pochopenie, aby nikto neodsudzoval ľudí na základe predsudkov, ale vnímal rozdielne talenty.
Mladí ľudia si už nechcú vo voľbách vyberať menšie zlo, nechcú tolerovať korupciu či predražené projekty.
Odpovede mladých na otázku, ako si predstavujú budúcnosť, nie sú prekvapujúce ani revolučné. Priamo v teréne sme mali možnosť spoznať množstvo mladých ľudí, ktorým na tejto krajine úprimne záleží, ktorí majú záujem meniť veci, ktorí majú jasnú predstavu o správnom fungovaní tejto krajiny.
Mladí ľudia vedia, čo chcú, lenže potrebujú cítiť záujem a ochotu politikov veci meniť.
Poznať hrdinov
Pri diskusii o minulosti s pamätníkmi alebo zhliadnutí filmov ÚPN ako Jáchymovské peklo či Junáci z prachu sa dozviete o prenasledovaní a zabíjaní nevinných ľudí počas totality. Človek si uvedomí, koľko toho mladí ľudia o našej histórii nevedia. Často nie z vlastnej viny, ale preto, že ich k tomu ani doma, ani v škole nikto nevedie.
Je mimoriadne dôležité pripomínať si históriu a osobnosti, ktoré boli ochotné obetovať za hodnoty demokracie a slobody aj to najvzácnejšie – vlastný život. Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Anton Tunega, Jan Palach, Titus Zeman a stovky ďalších.
Mladí by mali poznať príbehy týchto hrdinov, aby sa zo slobody, za ktorú položili život, nestala opäť len živná pôda na vznik novej totality.
Marek Degro je správcom Nadácie Antona Tunegu a zahraničným tajomníkom KDH. Foto: autor.
Komentár vyšiel v denníku SME.
