Aj keď je už po Vianociach, stálice slovenskej dezinformačnej scény opäť priniesli bohatú nádielku pro-kremeľskej propagandy. Medzi najaktívnejšie patrili stránky Hlavný denník, Extraplus, Hlavné správy a Zem a Vek.
Hlavný denník sa opäť pustil do spochybňovania zahraničných vakcín a naopak vyzdvihovania ruskej vakcíny s názvom Sputnik V. Autor v článku cituje senátora a člena vládnej strany Jednotne Rusko Alexeja Puškova, ktorý tvrdí, že vakcína od spoločnosti Pfizer je nefunkčná a provokačne sa pýta, či ide vôbec o vakcínu.
Aj ďalší článok nesie už známu líniu v znení – Pfizer = nekvalitný produkt zo Západu, Sputnik V = kvalitný produkt z Ruska. Pre pripomenutie vakcína od spoločnosti Pfizer prešla poslednou fázou testovania- známou ako fáza 3. Po vyhodnotení údajov sa začalo aktívne využávanie tohto typu vakcíny. Ruská vakcína zatiaľ v EÚ schválená nebola.
Ďalší článok na Hlavnom denníku prináša pohľad na Ruskú federáciu ako na jediného relevantného bojovníka voči extrémistickým prejavom, ako napríklad glorifikovanie nacizmu. Naopak, autor obviňuje EÚ z tolerovania a prehliadania prejavov ospevovania nacizmu za prípadu, že sa členské krajiny poslušne podriaďujú línií “diktovanej“ Bruselom. Inštitúcie EÚ sa v skutočnosti pravidelne ohrádzajú a bojujú proti prejavom fašizmu, nacizmu alebo subjektom podporujúcim takúto ideológiu.
Hlavný denník aj Extraplus zdieľali status Blahu, kde kritizuje prezidentku Čaputovú. V kritike zaznie aj spochybňovanie a dezinformácie na adresu Navaľného. Tvrdí, že Navaľného financujú Američania, alebo že ho v Rusku nikto nepozná. Tým pádom ani nikoho nezaujíma. Hlavné je, že zaujíma Blahu.
Hlavne správy sa v konšpiráciách pridávajú a tvrdia, že Navaľnyj je zahraničný agent a Západ ho nominoval do pozície vodcu ruskej opozície. O tom, že ruská vláda robí všetko pre to, aby Navaľného cenzurovala a bránila dostať sa do väčšieho povedomia Rusov, Blaha mlčí.
Hlavné správy spolu s Hlavným denníkom zasa citovali ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý sa nechal počuť, že Západ bezdôvodne rieši Navaľného len zo zámienky, že ,,chce odpútať pozornosť od hlbokej krízy, do ktorej sa dostal na základe súčasného vývoja ich liberálneho modelu“. Našťastie pre Lavrova tento „liberálny model“ v Rusku nemajú, takže môžu troviť opozičníkov nervovoparalytickými látkami.
Aj napriek rozsiahlej cenzúre v Rusku sa Navaľnému darí dostať do povedomia časti obyvateľov, čo si dobre uvedomuje aj samotná vláda. O tom, že Alexander Navaľnyj ohrozuje dominanciu a kult autoritárskeho režimu Vladimíra Putina, svedčia aj zákroky proti jeho osobe a blízkym. Okrem Navaľného a jeho podporovateľov sa vo väzbe po včerajších protestoch nachádza aj jeho žena Yulia.
Hlavný denník dal priestor aj členovi krajne pravicovej ĽSNS Milanovi Uhríkovi. Portál zdieľa jeho status, v ktorom Uhrík tvrdí, že rezolúciu odsudzujúcu Rusko za zatknutie Navaľného nepodporil preto, lebo cieľom uznesenia bolo, podľa jeho slov, ,,destabilizovanie a rozvrátenie Ruska a jeho podriadenie sa v mocenskom zápase veľmocí“. Keby sme boli rovnakí konšpirátori ako Lavrov, tvrdili by sme, že sa Uhrík len pokúša zakryť „hlbokú krízu, do ktorej sa dostal na základe súčasného vývoja“ straníckeho modelu.
Bývalý minister školstva Juraj Draxler, počas tohto týždňa zverejnil chválospev na adresu prezidenta Ruskej federácie, Vladimíra Putina. Vo svojom statuse tvrdí, že vďaka Putinovmu režimu krajina napreduje. Putin podľa neho krajinu stabilizoval, zmodernizoval a vyčistil. Taktiež údajne dbá na kultúru. Nie je žiadnym tajomstvom, že Rusko zaostáva voči západným krajinám v indexoch poukazajúcich na úroveň životného štandardu obyvateľov (napr. indexy OECD). Taktiež treba priznať, že sa Rusko vyznačuje aj vysokou mierou korupcie.
Autorka v ďalšom článku na Hlavnom denníku kritizuje slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Podľa nej Korčok šíri americkú propagandu, vymýšľa si prenasledovanie novinárov v Bielorusku a dovoľuje si nekritizovať sankcie EÚ proti Rusku. Pre upresnenie, Ivan Korčok na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN odsúdil masové zatykanie novinárov a represie voči médiám v Bielorusku.
Okrem iného autorka označuje Alexandra Lukašenka za legitímne zvoleného prezidenta. Lukašenko je uznávaný ako legitímny prezident Bieloruska len štátnymi zložkami v krajine, ako napríklad štátna volebná komisia, alebo spriatelenými krajinami, ktoré – zhodou náhod – majú väčšinou tiež autoritárske vlády. Nezávislí pozorovatelia označili bieloruské voľby v roku 2020 za neférové a neslobodné.
Zem a Vek priniesol počas týždňa aj pohľad Eugena Rusnáka (Jevgenija Paľceva) na odobratie práv Bielorusku zorganizovať záverečný turnaj MS v hokeji. Podľa Rusnáka bolo odobratie MS v hokeji Bielorusku pokrytectvo a farizejstvo. Uvádza, že je to odpoveď na legitímne zvolenie Lukašenka do pozície prezidenta, ktorým sa opozícii rozplynula šanca sa dostať k moci. Medzinárodne spoločnosti, ktoré odmietli sponzorovať turnaj ak sa odohrá v Bielorusku označuje za spoločnosti, ktoré ,,menia režimy vo mnohých štátoch, jedny vlády ničia a privádzajú k moci druhé, riešia, ktoré krajiny treba podporiť a ktoré tvrdo potrestať, porušujú ľudské práva, stanovujú totálnu cenzúru a zapchávajú ústa oponentom“.
Na konci článku sa dotkne aj konkrétne Ruska, ktoré zasadzuje do pozície utlačovaného. Uvádza, že európske národy a sponzori ,,už niekoľko rokov totálne sankcionujú ruských športovcov, zakazujú ruskú hymnu a zástavu na olympiádach a majstrovstvách sveta a vôbec spomienku o tom, že sa na nich zúčastňujú národné ruské tímy“. Naopak nepripúšťa, že MS boli odobraté na základe nedodržiavania ľudských práv v krajine a použitia násilia na vlastných obyvateľoch. Ruskí športovci sú sankcionovaní z objektívnych dôvodov. Buď ide o agresívne medzinárodne správanie samotnej krajiny, alebo nelegálne dopingové aféry, ktorými sa previnili ruské reprezentačné výbery.
Hlavne správy priniesli vo svojom článku názory predsedu ruskej dumy Vyacheslava Volodina. Ten sa rozhorčuje nad tým, že sociálne siete zablokovali účty Trumpovi. Konkrétne tvrdí, že ,,úradujúci prezident, za ktorého hlasovalo takmer 75 miliónov Američanov, jeho priaznivcov, bol zbavený základného práva – slobody slova“. Pridáva, že ide o útok zo strany politických oponentov založený na ohrozovaní základných práv a slobôd občana. Na mieste by bolo, keby sa predseda ruskej dumy obzrel aj na dodržiavanie základných práv a slobôd vo svojej krajine. Režim Vladimíra Putina je charakteristický pre potláčanie opozičného disentu, kontroly mediálneho prostredia alebo manipulácie volieb. Občianska sloboda, sloboda médií a prejavu v krajine pravidelne dosahuje v rebríčkoch veľmi nízke čísla. To potvrdzuje aj zriadená federálna služba pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami, ktorá nesie názov Roskomnadzor.
Na Hlavných správach sa objavuje aj článok venujúci sa výrokom lídra Doneckej ľudovej republiky Pušilina, ktorý vládne v Doneckej oblasti za podpory Kremľa. Podľa obsahu príspevku chce Pušilin referendum, ktoré má potvrdiť vôľu národa stať sa regulárne uznaný samostatný štát. Referendum by pravdepodobne nedisponovalo veľkou transparentnosťou, keďže vysoké percento obyvateľov, ktorí nesúhlasili so vznikom DĽR za podpory Ruskej federácie a osamostatnenia sa od Ukrajiny, bolo nútené z dôvodu vlastnej bezpečnosti odísť na Ukrajinu. Ďalším faktorom môže byť aj strach obyvateľov zúčastniť sa, keď zastávajú rozdielny názor ako predstavitelia samozvanej vlády.
Článok taktiež otáča situáciu a označuje Ukrajinu za agresora, ktorý vyvolal a začal vojenskú operáciu proti Luhanskej a Doneckej republike. Článok naopak nespomína skutočného agresora a spoluiniciátora konfliktu – Ruskú federáciu. Nie je žiadnym tajomstvom, že Ruská federácia počas konfliktu podporovala a podporuje paramilitárne jednotky bojujúce na Donbase, či už dodávaním zbraní alebo personálnou pomocou v podobe vojakov.
Autori: Martin Nociar, Matej Spišák