Hlavnou výzvou, pred ktorou stojí nielen dnešné školstvo, ale aj rodina, je výchova k hodnotám. Jej súčasťou je kritické myslenie a mediálna gramotnosť. Každý hlas, ktorý verejne zaznie na podporu koncepcie reformy Učiace sa Slovensko posilní šancu na prijatie reformy vzdelávania, ktorú Slovensko urgentne potrebuje. Skutočná zmena však môže prísť iba zdola na konkrétnych školách. Zhodli sa na tom odborníci, učitelia a rodiča na komunitnej diskusii hosťovanej Euroatlantickým centrom a Základnou školou Matky Alexie v Bratislave.
V diskusii sa predstavili Vladimír Burjan, spoluautor národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, Adriána Šišková, riaditeľka ZŠ Matky Alexie a Alena Minns, generálna riaditeľka Iuventy – Slovenského inštitútu mládeže. Podujatie moderoval Mário Nicolini, zakladateľ Euroatlantického centra.
Vladimír Burjan zhodnotil, že postoj odbornej aj laickej verejnosti k národnému programu Učiace sa Slovensko možno zredukovať na 3 varianty:
Optimistická skupina: škola je schopná meniť spoločnosť (aj systém vzdelávania).
Skupina, ktorá chce reformy, ale je demotivovaná: Škola je zrkadlom spoločnosti – pokiaľ sama spoločnosť nebude chcieť byť vzdelaná, je zbytočné čokoľvek robiť, ale škola môže zmeniť spoločnosť.
Pesimistická skupina: Škola je vo veľkej kríze, pomalá, nepružná, stratila autoritu v spoločnosti a nemá vôľu meniť ani seba, nieto ešte spoločnosť.
Prvé dve skupiny podľa Burjana dokážu mobilizovať spoločnosť, vyvinúť tlak na verejnú mienku, aby sa reforma vzdelávania stala dlhodobou prioritou aj vo vzťahu k finančnému krytiu celého sektora. Preto je potrebné do verejnej diskusie zapojiť aj rodičov, ktorých účasť na tomto stretnutí ocenil.
Zavedenie predmetov Mediálna výchova či Kritické myslenie do štátneho vzdelávacieho programu, ako to navrhuje Euroatlantické centrum, je v súčasnej dobe nepriechodné. Jediná cesta je zdola – prostredníctvom školských vzdelávacích programov jednotlivých škôl. Na to však potrebujú pedagógovia odbornú a metodickú podporu, ktorej sa im v súčasnosti nedostáva. Ďalšou cestou je aplikácia rozvoja mediálnej gramotnosti do tzv. skrytého kurikula a mimoškolských aktivít na základných a stredných školách.
Alena Minns takisto upozornila, že zavádzanie ďalších predmetov do štátneho vzdelávacieho programu je v súčasnosti nepriechodné. Význam mediálnej výchovy a Kritického myslenia v ich formatívnom – hodnotovom charaktere vidí v aktivizovaní neformálneho hodnotového vzdelávania, dialógového myslenia, formulovaní postojov a názorov, ľudských práv, schopnosti sebarealizácie aj v smere rozvoja zmysluplných voľnočasových aktivít mládeže. Slabú stránku koncepcie Učiace sa Slovensko vidí v minimálnom rozpracovaní práve hodnotového vzdelávanie mládeže prostredníctvom voľnočasových programov a práce s talentovanými deťmi s využitím medzisektorovej integrácie.
Anna Šišková vidí budúcnosť školy ako vzdelávacej inštitúcie nového (digitálneho) veku v jej otvorení sa svetu, deťom, rodičom, externým subjektom (koučom, mentorom). Títo aktéri informačnú revolúciu už realizujú teraz a majú obrovský náskok, ktorý škola nemá šancu sama dobehnúť. Rovnako vidí riešenie v otvorení čisto predmetovej špecializácii vzdelávania a jeho transformáciu do globalizácie predmetov. Kritické myslenie aj mediálna výchova takýmto globalizovaným predmetom podľa nej sú. Šišková takisto upozorňuje, že bez garantovaného financovania škôl, väčšej autonómie riaditeľov škôl v exekutíve vzdelávania, v ich väčšej finančnej kompetencii manažovať rozpočty škôl, bez mobilizácie pedagógov, rodičov a verejnosti bude reforma neúspešná.
Od memorovania k premýšľaniu
V následnej diskusii sa odhalili ďalšie problémy, ale aj návrhy riešení. Viacero diskutujúcich poukázalo na problém v neefektívnom bifľovaní informácií, bez porozumenia príčinných súvislostí. Zamyslieť sa treba nad všeobecnou a osobnou hodnotou „naučených“ vedomostí. Deti sú tak v škole nešťastné. Dnešná škola neučí ani pre vysokú školu, ani pre prax, ani pre život. Odstránenie frontálnej výučby, ktorá v rámci v EÚ pretrváva ako archetyp už len v krajinách V4, mal v diskusii všeobecnú podporu.
Učiacemu sa Slovensku chýba cieľ získavať kľúčové kompetencie pre adaptáciu na zmeny digitálnej spoločnosti. Už dnes cítime dynamiku HR trhu. Istotu dnes nemajú ani ľudia v IT sektore. Kto vyštudoval programátora C+, určite ním nebude celý život. V krátkom čase sa aj v programátorských kompetenciách udejú zásadné zmeny.
Výchova k hodnotám
Dnes denne sledujeme ohýbanie spoločenských, morálnych hodnôt aj u profesionálov, napríklad marketingových pracovníkov, ktorí vôbec neriešia, aký negatívny dopad má existujúca paradigma spoločenských hodnôt na naše deti.
Akútne potrebujeme hodnotový koncept formálneho aj neformálneho vzdelávania naprieč celým vzdelávacím systémom. Deti nepotrebujú mediálnu výchovu v takej podobe, ako si myslíme. Potrebujú postoje, vzorce správania, slobodu myslenia, hodnoty humanizmu a spravodlivosti tak, aby spoločnosť bola zdravá, imúnna voči spoločenským patogénom, nech je nimi extrémizmus, fašizmus alebo nacizmus.
V diskusii vystúpili aj dvaja pedagógovia zameraní na výuku kritického myslenia. Kritické myslenie nie je len analýza a syntéza informácií, overovanie zdrojov, ale aj myšlienkové procesy sebareflexie vlastného myslenia, postojov, čo absentuje v súčasných koncepciách kritického myslenia. Súkromná škola dokáže pedagóga zaplatiť – štátne nie. Mediálna výchova sa odporúča vyšším ročníkom, ale vhodnou formou (napríklad „tvoríme rozhlasovú hru“) sa dá predstaviť aj 10-ročným deťom. Dieťa nepotrebuje mať zakázané a dovolené obsahy, potrebuje vedieť, čo je dobré a čo zlé – morálny a etický kontext.
Aj rodič má problém
Samotní rodičia detí majú problém pochopiť dnešnú školu, obsah a množstvo informácií, čo sa musia deti naučiť, nedokážu s deťmi zdieľať ich obsah vzdelávania. Otázka znie, ako môžu rodičia ovplyvniť a vstúpiť do reformy, zachytiť a podporiť tie prvky, ktoré je v praxi reálne presadiť.
Všeobecná neistota
Učiace sa Slovensko je najprepracovanejším materiálom, ktorý zásadným spôsobom mení „učenie na vzdelávanie“, najmä v regionálnom školstve.
Verejné pripomienkovanie dokumentu bolo predĺžené do polovice mája, pričom do konca júna dnešných 3 000 pripomienok zrejme ďalej narastie. Materiál zatiaľ ani vo vláde nemá všeobecnú podporu, nemá krytie štátnym rozpočtom, vláda a parlament dokonca v rozpore s realitou deklarujú, že nemá podporu ani učiteľov a rodičov. Požadujú dopracovať analytickú časť, dopady na finančné krytie či akčný plán na 2 roky. Koncepcia nemá podporu vysokých škôl, Slovenská rektorská konferencia ju odmieta, možno vypracuje vlastný program.
Z dnešnej perspektívy môže hroziť odsunutie prijatia reformy až o tri roky.
Návrhy do koncepcie Učiace sa Slovensko
Jednotiacim prvkom na úrovni Školského vzdelávacieho programu by sa mala stať prierezová téma „Kritické myslenie“, ktorá bude rozvíjať kompetenciu žiakov v digitálnej gramotnosti vo veku informačného pretlaku, ktorú získavajú mimo systému formálneho vzdelávania.
Zaradiť do tzv. skrytého kurikula a mimoškolských aktivít na základných a stredných školách rozvoj mediálnej gramotnosti. Vytvoriť podmienky na to, aby čo najväčší počet škôl v rámci Školského vzdelávacieho programu zaviedol predmet mediálnej výchovy.
Riadenie zmeny
Nech je koncepcia reformy akokoľvek dobrá, kľúčová bude jej komunikácia a príprava ľudí na riadenie zmeny – čo sa zatiaľ nestalo. Jeden z prítomných rodičov zdieľal svoje spomienky na moment zrodu etickej výchovy. Učiteľ musí dostať do ruky obsah, nástroje… no s obsahom musí ísť aj niečo, čo bude učiteľov motivovať.
Koncepcia Učiace sa Slovensko sa musí akútne dostať cez kritický prah. Preto treba do diskusie vtiahnuť rôzne subjekty, Slovensko potrebuje celospoločensky moderovanú diskusiu.
Závery
Hlavnou výzvou, pred ktorou stojí dnešné školstvo (ale aj rodina), je výchova k hodnotám. Jej súčasťou je kritické myslenie a mediálna gramotnosť. Návrh programu Učiace sa Slovensko požaduje rozvoj akademického poznania a mäkkých zručností vo vzájomnej rovnováhe.
Akútna potreba vyvolať celospoločenskú diskusiu o podpore reformy vzdelávania cez Učiace sa Slovensko. Každý hlas, ktorý verejne zaznie na podporu koncepcie reformy, posilní šancu na jej urgentné prijatie. Treba zapojiť odbornú aj laickú verejnosť, zväzy, odbory, rodičov, učiteľov, spoločensky zodpovedné firmy, automobilky, zriaďovateľov, mimovládky aj politikov.
Zmeniť mediálny obraz aktívnou komunikácou. Doteraz to bola reforma, ktorú požadoval učiteľský profesijný stav, ale teraz sa musí stať celospoločenskou agendou. Zmeniť argumentáciu na to, čo sa stane, ak sa zmeny neprijmú.
Mobilizácia učiteľov – učitelia sa musia verejne stotožniť s materiálom Učiace sa Slovensko.
Skutočná zmena môže prísť iba zdola na konkrétnych školách. Ak na 50 školách bude predmet kritické myslenie (v ňom mediálna výchova) a bude mať pozitívne výsledky, ostatní sa pridajú na báze „success story“.
Komunitná diskusia k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ so zameraním na kritické myslenie, mediálnu gramotnosť, mimoškolské aktivity a neformálne vzdelávanie sa konala dňa 11. mája 2017 na pôde Základnej školy Matky Alexie v Bratislave. Podujatie zorganizovali Euroatlantické centrum a ZŠ Matky Alexie s podporou Nadace Open Society Foundation Praha.
Foto: Pixabay
