V otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, ale aj geopolitickej príslušnosti k Západu slovenská mládež suverénne vedie v kategórii „neviem“.
Bezpečnostné fórum 2018 opäť otvorilo diskusiu o úlohe vzdelávania pre bezpečnosť Slovenskej republiky v aktuálnom strategickom prostredí. Na úvod panelovej diskusie konanej v Banskej Bystrici dňa 7. februára 2018 moderátor Róbert Vancel (Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, FPVMV) privítal a predstavil panelistov, Moniku Masarikovú (Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, SSPI), Miroslava Wlachovského (Oddelenie strategickej komunikácie, MZVaEZ SR), Petra Terema (FPVMV) a Mária Nicoliniho (Euroatlantické centrum, Fórum náboženstiev sveta – Slovensko).
Vancel otvoril diskusiu prezentáciou štatistík z výskumu „GLOBSEC Youth Trends: How Young Central Europeans View the World“, ktoré sú zamerané na mladých ľudí a ich postoje k civilizačnej príslušnosti, členstvu SR v NATO a EÚ. Zameral sa predovšetkým na štatistiky týkajúce sa slovenskej mládeže, avšak nevyhol sa ani porovnaniu v kontexte štátov V4.
Neviem a nezisťujem
V čom sú príčiny dnešných postojov mladých ľudí? Wlachovského zaujali najmä výsledky v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, ale aj geopolitickej príslušnosti k Západu. Slovensko je podľa neho „suverénnym lídrom v kategórii neviem“. Mladí ľudia sa nevedia vyjadriť, čo môže byť spôsobené buď neinformovanosťou, alebo alibizmom. To otvára priestor na prácu s nimi. Ako pozitívum hodnotí absenciu štatisticky významnej skupiny, ktorá by chcela vystúpenie z EÚ alebo NATO.
Monika Masariková, zástupkyňa mimovládneho sektora, vidí príčiny predovšetkým v systéme vzdelávania, nakoľko témy zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie sú vyučované systematicky. Druhým problémom je práca s informáciami z externého prostredia mimo školy – internet a online médiá. Dnes disponuje pripojením na internet takmer každý a väčšina ľudí browsuje cez mobil. Mladí ľudia trávia podľa štatistiky z roku 2017 na internete 233 minút. Hrajú sa a chatujú, čo zužuje priestor na nasávanie informácií. Čítajú najmä titulky a senzačné nadpisy. Mladých ľudí nebaví overovať informácie. Témami najzdieľanejších článkov boli EÚ a migranti, EÚ a zákaz otvárania okien, EÚ a nevýhody členstva pre SR, EÚ chce zakázať hotovosť. Vo väčšine išlo o dezinformačné texty.
Mário Nicolini nie je štatistikami Globsec prekvapený, dôvod vidí v tom, že bezpečnosť a Aliancia neexistuje ako verejná téma. Politici sa jej vyhýbajú, alebo ju kritizujú. Vyjadrenia politikov sú často formulované ako otvorená kritika našich spojencov, spochybňovanie článku 5 NATO, či presadzovanie priateľstva s Ruskom. Zároveň Nicolini pozoruje krízu inštitúcií, od rodiny cez štát až po Európsku úniu. Klesá dôvera v ich funkčnosť a schopnosť zaistiť potreby občanov. Taktiež prispôsobivosť tradičných médií oproti rozvoju sociálnych sietí a konšpiračných medií zaostáva.
Peter Terem vníma odprezentované údaje jednak ako priestor na zlepšenie, ale aj dôvod na istú hrdosť. Poukazuje na potrebu vnímania Slovenska ako súčasti globálneho sveta. Ovplyvňuje nás veľa externých faktorov. Z tých interných je podľa neho najvýraznejšou príčinou marginalizácia školstva po roku 1989, čo vedie k množstvu problémov, ktoré sa odrážajú aj v postojoch mládeže.
Bezpečnostné nevedomie?
Moderátor pripomína minuloročnú panelovú diskusiu, počas ktorej Daniel Milo (Globsec) zdôraznil nutnosť zapojenia ministerstva školstva do diskusie o bezpečnostnom prostredí, keďže mimovládne organizácie nestíhajú a zároveň nemôžu suplovať úlohu štátu. V tejto súvislosti kladie panelistom otázku, čo pre nich znamená bezpečnostné povedomie.
Monika Masariková ho chápe ako stav poznanie. Podstatné je podľa nej, aby mladí ľudia vedeli, aké sú hrozby a kto je garantom bezpečnosti. Nicolini tvrdí, že bezpečnostné povedomie vytvára priestor na obranu proti bezpečnostným hrozbám. Od 90-tych rokov sa poňatie bezpečnosti rozširuje. Odkazuje na Star Trek a to, že každý štát by sa mal snažiť o dve veci: „Live long and prosper“. To by malo ostať základným východiskom. Zároveň upozorňuje, že nejde len o brannú výchovu, ale aj o výchovu k vlastenectvu.
Peter Terem chápe bezpečnostné povedomie ako výsledok procesu vzdelávania, ktorý umožňuje chápať širšie aspekty bezpečnosti, od úrovne jednotlivca až po globálnu úroveň. Nicolini zdôraznil, že dnes je veľmi náročné bezpečnosti porozumieť tak na strane teórie, ako aj politickej praxe. Komplexnosť dnešnej bezpečnosti možno ukázať na príklade Sýrie, kedy potláčanie ľudských práv sýrskym režimom nakoniec viedlo k ohrozeniu schopnosti Slovenska prijímať eurofondy.
Vedieť, kam patríme
Miroslav Wlachovský vníma bezpečnostné povedomie ako chápanie prináležitosti jednotlivca k civilizácii, v našom prípade k západnej civilizácii a jej hodnotám. Je to vedomie o tom, kto dokáže garantovať bezpečnosť krajiny a občanov. Obáva sa momentu, keď budú názory Slovákov ohľadom príslušnosti k Západu alebo Východu konfrontované s realitou. V súčasnosti sme alibistickí a nechceme vytŕčať. Avšak v krízovej situácii budeme musieť vedieť, kam sa pridať.
Aký odkaz dávajú politici občanom? Patríme k Západu, sme most medzi Západom a Východom? Wlachovský sa nechce vyjadrovať ku konkrétnym vyjadreniam politikov, avšak podľa neho je línia SR v tejto otázke jasná. Od roku 1993 tu bola snaha o návrat do Európy a byť súčasťou inštitúcií, ktoré nám garantujú bezpečnosť – NATO, EÚ, OECD. Sme súčasťou Západu, ale chceme mať dobré vzťahy s Východom. Byť „mostom“ však pre SR nie je optimálnym riešením.
Mimovládky suplujú školstvo aj štát
V nadväznosti na poznámku Daniela Mila o práci tretieho sektora vyzval Vancel na zhodnotenie práce mimovládok z pohľadu MZVaEZ. Wlachovský hodnotí ich prácu pozitívne, nakoľko suplujú činnosť štátnych inštitúcií. Zároveň poukazuje na štrukturálne nedostatky vo vzdelávaní v otázkach členstva v EÚ a NATO. Životne dôležitým témam pre SR sa venuje málo priestoru.
Terem hodnotí situáciu v školstve značne pesimisticky. Ako príklad uvádza Japonsko a Nemecko po druhej svetovej vojne, kde systematicky pracovali na tom, aby dnešné generácie rozmýšľali inak. Stále podľa neho nedokážeme zachytiť esenciu demokratického charakteru štátov na západ od nás. Vnímanie štátu u nás je diametrálne odlišné a urobili sme len málo pre to, aby sa to zmenilo.
Kvalitní učitelia sú dôležití, avšak aby bol učiteľ kvalitný, musíme nové generácie naučiť, čo je to demokracia. Na Slovensku sme s poznávaním demokracie improvizovali, čo viedlo k mnohým prešľapom.
Slovenskí učitelia navyše nie sú zžití s tým, čo majú učiť. Nemožno sa čudovať, keďže sú silne frustrovaní svojím povolaním.
Mimovládky – ako ďalej?
Veľká časť mladých ľudí vie len málo o EÚ a NATO. Kde je priestor na zlepšenie činnosti mimovládnych organizácií?
Masariková pozoruje nutnosť zamerať sa na prácu s mladšími ročníkmi, a teda strednými školami. Dôležitým poznatkom je aj nevyhnutná spolupráca s učiteľmi. Mnohí by si radi doplnili vzdelanie a zlepšili zručnosti. S podporou MZVaEZ SR zrealizoval SSPI projekt pre stredoškolských učiteľov s prednáškami na témy ako podpora kritického myslenia, extrémizmus, propaganda a EÚ. Tiež sa podľa nej oplatí pracovať s influencermi, príkladom bola spolupráca s Jánom Gorduličom a Samom Marcom, ktorí zaujali mladých na letnej škole proti extrémizmu. Boli to ťahúni pre mladšie publikum.
Nicolini sa domnieva, že v mimovládnom sektore je potrebné prekonať rezortizmus a sektorovanie. Pretrvávajú umelé bariéry, ktoré bránia riešeniu skutočnej hrozby – poklesu dôvery v liberálnu demokraciu. Súhlasí s nutnosťou zapojenia influencerov, keďže „super-empowered individuals“ násobne prekračujú možnosti jednotlivca a môžu prepájať rôzne svety a hýbať verejnou mienkou. Privítal by aj zapojenie kreatívcov, odborníkov na marketing a PR do práce mimovládok.
Štát – ako ďalej?
Aké kroky môže prijať štát, ktorými by sa činnosť tretieho sektora uľahčila? Nicolini navrhol odbyrokratizovanie projektových schém, zavedenie „osvietenej donorskej politiky“ s aktívnejším formovaním konzorcií zo strany donora, posilnenie inštitucionálnej pamäte úradníkov spravujúcich grantové schémy, zlepšenie distribúcie výstupov projektov financovaných štátom – a uvoľnenie násobne vyššieho množstva domácich zdrojov na prácu občianskych združení, čo by nediskreditovalo mimovládne organizácie v očiach konšpirátorov a verejnosti, ktorá je ochotná veriť rozprávkam o zahraničných agentoch.
Masariková dodáva, že vhodným krokom by bolo aj poskytnutie ochrany a podpory zo strany štátu, nakoľko organizácie aj jednotliví predstavitelia čelia istým rizikám, napríklad hackerským útokom.
Branná výchova?
Moderátor sa panelistom poďakoval a otvoril diskusiu do publika, ktoré zaujala budúcnosť brannej výchovy vo vzdelávaní. Wlachovský reagoval, že do veľkej miery závisí na poňatí pojmu branná výchova. Nemá to podľa neho byť o hode kriketovou loptičkou. Podľa Terema je možné brannú výchovu integrovať do iných predmetov. Zároveň dodáva, že nemáme katedry brannej výchovy, ani odborníkov, ktorí by vedeli tento predmet vyučovať. Nicolini zastáva názor, že by sa malo ísť o široko koncipovaný predmet. Avšak podľa neho sú dôležité dve veci: aby sa deti aspoň raz do roka stretli so skutočným hrdinom (hasič, policajt, vojak) a aby boli vytvorené kluby na trávenie voľného času, kde by sa dal využiť potenciál pocitu vlastenectva a dobrodružstva medzi mladými ľuďmi.
Stratcom na úrovni štátu
Auditórium ocenilo vytvorenie Oddelenia strategickej komunikácie na MZVaEZ SR. Zaznela však výhrada, ak vychádzame z aliančnej definície strategickej komunikácie, že chýba oficiálny strategický naratív. Je nejaká predstava o tom, ako by mal vyzerať? Podľa Wlachovského je miera vôle k takémuto kroku v inštitúciách rôzna a závis od vyhodnotenia hrozby. Osobne vidí veľa dôvodov pre znepokojenie a myslí si, že zo strany štátu sa vyžaduje systémové riešenie.
Autor: Róbert Vancel. Grafika: GLOBSEC
