Novelou zákona o Ústave pamäti národa chce vládna moc zatiahnuť oponu za našou minulosťou. Národ, čo nepozná a nestrávil vlastnú minulosť, si koleduje o repete. Chceme žiť v pravde a slobode, preto zachráňme ÚPN. Podpisujme a šírme petíciu proti zmizíkovej novele zákona o pamäti národa (link na konci).
Na námestí SNP v Bratislave visí pamätná tabuľa Nežnej revolúcie s priliehavým heslom: „Len ten, kto si slobodu vybojoval, je jej hoden.“ Symbolicky, tabuľa je presne oproti prvému sídlu Ústavu pamäti národa. Dnes sme svedkami podlej snahy ochromiť ho novelouzákona z roku 2002, na základe ktorého ÚPN vznikol, vtedy na popud novembrového politika Jána Langoša.
Ako píše ÚPN na svojom webe, v preambule zákona „je zmienka o povinnosti štátu „sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely“. Okrem toho chce ÚPN aj „učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony“.
V 28.roku po revolúcii prišiel dôkaz, že ÚPN robí svoju prácu poriadne. Zverejňuje mená sluhov zločineckého komunistického režimu najmä z radov jeho tajnej polície Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Zjavne to robí tak dôsledne, že sa tieto sily snažia ÚPN paralyzovať. To by sa ešte dalo pochopiť, ale horšie je, že si na to dokázali objednať návrh novely zákona a to priamo z dielne vládnych poslancov.
Títo chcú ochromiť ÚPN najmä tromi spôsobmi. Po prvé, chcú Ústavu zviazať ruky tým, že mu zákon zakáže vykonávať iniciatívnu činnosť nad rámec presne vymedzených paragrafov. Také Múzeum zločinov a obetí komunizmu stále funguje len provizórne a mohol sa ho ujať ÚPN. S touto novelou na to môžeme zabudnúť a to je jej cieľom. Potlačiť pamäť, zadupať pravdu, pošliapať obete.
Po druhé, chcú odstaviť Ondreja Krajňáka, predsedu ÚPN. Predseda je zo zákona štatutárom združenia a tak má právomoci na to, aby pokračoval napríklad v súdnych sporoch s ľuďmi, ktorí spochybňujú, že by slúžili komunistom ako eštebáci alebo inak. Novelou by sa stal len členom správnej rady a tá by rozhodovala kolektívne. Dôvodová správa k zákonu dokonca tvrdí, že to tak bude efektívnejšie. Samozrejme tomu neveria ani sami predkladatelia. Predseda bol volený na 5 rokov, aby nebol vo vleku nášho politického cyklu a mohol pokojne konať, čo treba. A to aj nepríjemné odhalenia a spory, štýlom padni komu padni.
Nezávislosť ÚPN a jej predsedu sa má okresať aj tretím spôsobom. Doteraz bol predseda takmer neodvolateľný. Odteraz on aj ostatní členovia správnej rady aj za „závažné nedostatky pri výkone funkcie“ t.j. kedykoľvek by vypadol z politickej priazne. To je presne recept na to, aby poslušne sedeli a chytali lastovičky s odkazmi posielané z hradného kopca. Raz môžu chcieť zakryť eštebákov, inokedy sa zapáčiť nejakému priaznivcovi vojnovej slovenskej republiky.
Celá táto snaha je hanebná. Naše bohužiaľ už dva totalitné režimy zanechali za sebou mnohé obete a na duši národa jazvy, ktoré treba liečiť a na to ich nestačí len zakryť. Naopak, rany sa lepšie hoja na vzduchu. Život spoločnosti v pravde je to, čo nás posilní. Život v tme a v klamstve nás oslabí a znovu môžu prísť iní šíritelia neslobody. Pre nás aj naše deti je kľúčové, aby tu našli ľudí zdravo zmierených s minulosťou a pozerajúcich sa do budúcnosti úplne slobodne.
Preto potrebujeme spolu podporiť podpisom petíciu proti novele zákona. Zastavme to. Ešte je čas (do septembra).
Autor: Marcel Mikolášik. Text bol zverejnený na portáli konzervatívneho denníka Postoj.