V Ukrajine vstúpil do platnosti zákon „O vzdelávaní“. Bol uverejnený vo vydaní Verchovnej rady „Hlas Ukrajiny“ 27. septembra. Následne ho poslali na preskúmanie Európskej komisii pre demokraciu, známou ako Benátska komisia. Slovensko v 2009 roku nechalo podobný zákon o používaní slovenčiny analyzovať Rade Európy, spornú novelu, ktorú kritizovala maďarská menšina u nás aj v Budapešti, predložilo na preskúmanie Benátskej komisii.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon „O vzdelávaní“ 5. septembra 2017. V dokumente sa uvádza, že jazykom vzdelávacieho procesu vo vzdelávacích inštitúciách je štátny jazyk – ukrajinský. Tento systémový dokument berie inšpiráciu z európskych jazykových zákonov a zodpovedá požiadavkám aktuálnej situácie v krajine, poznamenanej dlhodobou rusifikáciou.
Článok 7 zákona sa týka používania štátneho jazyka vo vzdelávacom procese, ustanovuje povinnosť štátu zaručiť každému občanovi vzdelávanie v štátnom jazyku vo všetkých typoch a úrovniach vzdelávacích inštitúcií, zabezpečuje právo na vyučovanie jednotlivých predmetov v inom ako ukrajinskom jazyku na základe rozhodnutia vzdelávacieho zariadenia a vzdelávacieho programu. Vyučovanie jednotlivých predmetov môže prebiehať dvoma a viac jazykmi – štátnom, anglickom, alebo niektorom z 24 jazykov Európskej únie.
Predstavitelia národnostných menšín majú právo na vzdelávanie v jazyku menšiny súbežne s ukrajinským jazykom v materských školách a triedach prvého stupňa základných škôl.
Od piateho ročníka základnej školy zákon zabezpečuje predstaviteľom národnostných menšín vyučovanie v štátnom jazyku s právom na výučbu jazyka národnostnej menšiny, vyučovanie jednotlivých predmetov v inom ako ukrajinskom jazyku, vyučovanie jednotlivých predmetov dvoma a viac jazykmi. Pôvodnému obyvateľstvu niektorých regiónov, ako napríklad krymským Tatárom, vzdelávacie zariadenia poskytnú vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku pôvodného obyvateľstva. Špecifiká vzdelávania v určitých typoch a úrovniach vzdelávania pre národnostné menšiny budú stanovené osobitnými zákonmi.
Proti enklávam slabých príležitostí
Ministerka školstva Lilia Hrynevyč uviedla: „Právo na vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny vo všetkých vzdelávacích zariadeniach bude nahradené právom na vzdelávanie v jazyku menšín iba súbežne so štátnym jazykom a je neprijateľné, aby absolventi škôl s výučbou v jazykoch národnostných menšín zo štátneho rozpočtu, neovládali štátny jazyk krajiny, v ktorej žijú a ktorej sú občanmi. U nás sa tvoria enklávy, z ktorých prichádzajú deti so stredoškolským vzdelaním, ale nemôžu komunikovať štátnym jazykom. Deti z maďarských, rumunských jazykových skupín sú izolované od ostatnej časti Ukrajiny.“
Cieľom tohto zákona nemá byť obmedzovanie, ale rozširovanie príležitosti pre všetkých zapojiť sa do verejného života. Jazyková enkláva, ktorá existuje v Zakarpatsku, limituje budúcnosť miestnej mládeže a súčasná situácia neumožňuje plnohodnotnú integráciu mnohých ukrajinských Maďarov do ukrajinskej spoločnosti mimo ich región.
Až 40 percent absolventov maďarských škôl Zakarpatska odchádza do Maďarska a ostáva tam žiť. Ukazuje sa, že Ukrajina pripravuje pracovné a demografické zdroje pre susednú krajinu z vlastného štátneho rozpočtu.
Táto situácia vyhovuje Maďarsku, ktoré dlhodobo posilňuje svoje pozície v pohraničných oblastiach Ukrajiny. Uplatňuje tam politiku dvojitého občianstva, bdie nad vzdelávaním v maďarskom jazyku a otvorene dáva najavo záujem o autonómiu pre maďarskú menšinu. Podľa vyjadrenia premiéra Viktora Orbána – podobne ako iné národy v rámci Európskej únie, majú Maďari nárok na autonómiu. Občania Ukrajiny, ktorí požiadali o maďarské občianstvo v zmysle platných právnych noriem Ukrajiny môžu prísť o ukrajinské občianstvo.
Rovnakú politiku razí aj Rumunsko v Černiveckej oblasti Ukrajiny. O rusky hovoriacich občanoch Ukrajiny na okupovanom Kryme a Donbase sa „postaralo“ Rusko.
Podľa oficiálnych štatistík dnes v 735 ukrajinských vzdelávacích zariadeniach s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa v zásade ukrajinský jazyk študuje výlučne ako predmet. Zákon Kolesničenko – Kivalova o jazykovej politike, písaný pod diktátom Kremľa, okrem predmetu ukrajinského jazyka a literatúry, zakazoval v školách národnostných menšín výučbu iných predmetov v ukrajinskom jazyku. Toto bola norma rusifikátorského zákona. Na základe tohto zákona, v školách s výučbou v ukrajinskom jazyku nie je stanovený štandardizovaný režim jazyka vyučovania. Učitelia si môžu dovoliť čiastočne prednášať predmety v ruštine, nehovoriac o mimoškolských aktivitách.
Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že v posledných rokoch dochádza k trendu znižovania úrovne a zhoršovania kvality všeobecného stredoškolského vzdelávania detí zo škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Podľa externého nezávislého hodnotenia napríklad v roku 2016 viac ako 36% absolventov zo Zakarpatskej oblasti absolvovalo maturitné skúšky z ukrajinského jazyka s hodnotením 1 až 3 body na 12-bodovej stupnici. Celkom v 2016 roku 60,1% školákov príslušníkov maďarských a rumunských menšín neuspelo v skúškach z ukrajinského jazyka. Takéto tendencie vedú k porušeniu ústavného práva detí z národnostných menšín vstúpiť na ukrajinské vysoké školy. Odňatie možnosti vzdelávania na vysokých školách zhoršuje ich šance na úspešnú kariéru, neumožňuje pôsobenie v štátnej správe alebo zastávať dôležité funkcie v orgánoch miestnej samosprávy.
Hnev (a diskriminácia) Moskvy a
Budapešti
Zákon „O vzdelávaní“, formulovaný pracovnou skupinou zloženou z expertov, zástupcov rôznych politických frakcií a ministerstva školstva, už vyvolal hnev Moskvy, Budapešti a Bukurešti. Nepriatelia, ani partneri Ukrajiny jej však formálne nemajú čo vytknúť. Ustanovenia jazykového článku jednoznačne zodpovedajú ukrajinskej ústave a spĺňajú medzinárodné zmluvy ratifikované Ukrajinou. Ochrana práv menšín v novom zákone je stále výrazne vyššia, ako úroveň ochrany Ukrajincov v Rumunsku alebo Maďarsku, nehovoriac o Rusku, kde nie je ani jedna škola vyučujúca ukrajinský jazyk, nieto škola s vyučovacím jazykom ukrajinským.
Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2010, v Ruskej federácii žije 2 milióny Ukrajincov, podľa iných zdrojov cca 5 miliónov. V Rusku nikdy neboli ukrajinské vyššie vzdelávacie zariadenia s vyučovacím jazykom ukrajinským, nikdy nebola ukrajinská televízia ani ukrajinské rádiá. Neexistovali ani špeciálne relácie. Ukrajinské kultúrne organizácie vznikli len v 90. rokoch, a sú pod neustálym tlakom zo strany štátnych orgánov. Teraz, po dlhom boji zatvárajú jedinú ukrajinskú knižnicu v Rusku. Porovnanie situácie ukrajinského jazyka v Rusku a situácie ruského jazyka v Ukrajine nevyvoláva žiadne pochybnosti o diskriminácii ukrajinského jazyka Ruskom.
Nespokojný maďarský parlament jednomyseľne schválil uznesenie odsudzujúce ukrajinský zákon o vzdelávaní a zdôraznil, že zákon hrubo porušuje práva maďarských občanov na Zakarpatsku.
V rozhodnutí maďarského parlamentu sa uvádza, že zákon o vzdelaní si vyžaduje „zatvoriť“ všetky vzdelávacie zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským. To však nie je pravda – zákon nezahŕňa ustanovenie o zatvorení vzdelávacích inštitúcií. Maďarský parlament je presvedčený, že vyučovací proces v menšinových jazykoch nebude možný, aj keď zákon o vzdelávaní hovorí o možnosti vyučovania viacerých predmetov v jazykoch EÚ (vrátane maďarčiny a rumunčiny).
Dňa 26. septembra maďarská vláda uviedla, že bude pre zákon o vzdelávaní blokovať všetky ďalšie rozhodnutia Európskej únie zamerané na zbližovanie EÚ s Ukrajinou.
„Zistili sme, že v žiadnej krajine, ktorá má výhrady k ukrajinskému zákonu o vzdelávaní, nie je škola s vyučovacím jazykom ukrajinským, reč je iba o výučbe ukrajinského jazyka ako predmetu alebo vyučovaní niekoľkých predmetov v ukrajinskom jazyku,“ povedala na stretnutí s veľvyslancami krajín EÚ ministerka školstva Lilia Hrynevyč.
Zneužitie Európskej charty jazykov
Kritici, susedia aj partneri Ukrajiny obviňujú Ukrajinu z nedodržania Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Európska charta, prijatá Radou Európy v roku 1992, mala za cieľ zachovať jazykovú rozmanitosť Európy. Filozofia Charty vychádza z konceptu „diverzity a stability,“ jej cieľom je predovšetkým ochrana historických jazykov, ktoré majú malý počet nositeľov, hrozí im zmiznutie z jazykovej mapy Európy.
Skutočnosť, že vo všetkých národných štátoch hlavným objektom ochrany a podpory po dlhú dobu svojej existencie je v prvom rade štátny jazyk, ktorý plní dôležitú funkciu zjednotenia, bola pre zakladateľov Charty samozrejmosťou.
Irónia či paradox ukrajinskej situácie spočíva v tom, že európsky dokument, navrhnutý pre záchranu menšinových jazykov od absolútneho pohltenia väčšinovými štátnymi jazykmi, stúpenci tzv. „Ruského sveta“ využili v Ukrajine na to, aby dostali štátny jazyk do menšinového statusu a zastavili proces utvrdenia Ukrajiny ako suverénneho národného štátu.
Rusko Chartu neratifikovalo, hoci na jeho území je najviac jazykov, ktorým hrozí vyhynutie.
Jazyk ako tmel novej Ukrajiny
„Ukrajina sa nesformuje ako suverénny štát, kým nebude schopná rozšíriť ukrajinský jazyk a kultúru na celé územie štátu. Teraz, v čase globalizácie je to veľmi ťažké. Oponenti neustále poukazujú na Európsku Úniu, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu a je veľmocou. Európa sa zjednotila, ale zjednotila po tom, ako boli sformované silné národné štáty, ako prešli ťažkým obdobím, ako bojovali proti sebe. Teraz sa konečne dosiahol stav rozvinutej demokracie, ktorý im umožnil spojenie, ale stalo sa to tak preto, že v týchto krajinách si vážia ľudské práva, národnosti a fungujú tam zákony.
Ukrajinu sovietska minulosť zabrzdila na desaťročia a teraz je nutné prejsť etapou vytvorenia silného národného štátu, tú etapu, ktorú už prešli všetky európske krajiny. Ukrajina ju môže prejsť iba vrátením plnohodnotného fungovania ukrajinského jazyka a kultúry. To neznamená potláčanie iných jazykov a kultúr“, ako napísala sociolingvistka, doktorka filologických vied, profesorka Katedry ukrajinského jazyka Kyjivo-Mohyľanskej akadémie Larysa Masenko.
Európska charta chráni jazyky národnostných menšín, nie však na úkor štátneho jazyka.
Aktuálne je pripravený na schválenie ukrajinským parlamentom návrh zákona „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý ruší obludný zákon Kivalova-Kolesničenko a predpokladá účinný systém monitorovania a sankcií. Účinok zákona sa nevzťahuje na jazyk bohoslužieb a na súkromnú komunikáciu medzi jednotlivcami. Je zameraný na realizáciu požiadaviek článku 10 Ústavy: „Štát zabezpečuje všestranný rozvoj a fungovanie ukrajinského jazyka vo všetkých oblastiach spoločenského života na celom teritóriu Ukrajiny.“
Zákon poskytuje Ukrajine reálnu šancu vybudovať ucelený systém rozvoja, ochrany a podpory ukrajinského jazyka, ktorý je najdôležitejším znakom osobitosti ukrajinského národa, kultúrnou hodnotou, všeobecným dorozumievacím prostriedkom, faktorom celoštátnej jednoty, národnej bezpečnosti a výrazom suverenity.
Podpora verejnosti
Prieskum zo začiatku roka 2017 potvrdzuje, že 76% respondentov má pozitívny alebo skôr pozitívny postoj k zavedeniu skúšky alebo atestácie pre úradníkov zo znalosti ukrajinského jazyka. Až 90% opýtaných považuje za nevyhnutné ovládanie štátneho jazyka pre všetkých úradníkov a vedúcich v zdravotníckych zariadeniach. Vykonávanie skúšky pre nadobudnutie občianstva Ukrajiny podporuje alebo skôr podporuje 61%. Celkovo 88% pozitívne a skôr pozitívne vnímajú tvrdenie, že každý občan Ukrajiny je povinný ovládať ukrajinčinu ako jazyk štátnej príslušnosti.
Minister zahraničných vecí Ukrajiny Pavlo Klimkin v rozhovore pre maďarský Magyar Nemzet poznamenal: „Chcem zdôrazniť, že považujem za veľmi dôležité, aby každý občan Ukrajiny hovoril štátnym jazykom. Ak toto je radikalizmus, potom som radikálom ja sám.“
V hre je geopolitika
Je možná vnútorná ukrajinská diskusia o jazykovej politike Ukrajiny, ale rozhodnutia by sa nemali prijímať v Budapešti, Bukurešti či v Moskve. Ukrajina má až nadmieru skúseností, keď jej susedný štát určoval domácu politiku.
Každý z bezprostredne zainteresovaných aktérov sleduje v Ukrajine svoje vlastné záujmy. Ich minimálnym spoločným menovateľom je zachovanie jazykovej identity národnostnej menšiny. Nový zákon vyhovuje tejto požiadavke. V minulosti Rusko a Maďarsko konali v obhajobe práv menšín žijúcich v zahraničí podobne asertívne, ale samostatne. Keď Rusko okupovalo Krym, niektorí maďarskí predstavitelia hovorili o tom, že sa otvára možnosť nanovo vyriešiť otázku maďarskej menšiny v Ukrajine, čo môže naznačovať, že tentoraz určité kruhy v Budapešti vnímajú spoločný geopolitický záujem s Ruskom na udržaní slabosti a roztrieštenosti Ukrajiny.
Spoločným záujmom Kyjeva a Bruselu, vrátane Slovenska ako suseda Ukrajiny, je samostatná, nezávislá a jednotná Ukrajina orientovaná na úzku spoluprácu a neskoršie členstvo v EÚ.
Postúpením zákona na posúdenie Benátskej komisii sa ukrajinská vláda usiluje udržať problém v rovine jazyka, a to je správne. Ak sa má dodržať nielen medzinárodný poriadok, ale aj európska kultúra riešenia sporov, geopolitika do jazykovej politiky nepatrí.
Foto: archív autorky
