Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.
Jan Farkas - Preco sme Zapad_FINAL (kresba Miki Sliacky)

Prečo sme Západ

Otázka, či sme alebo nie sme Západ, sa v súčasnosti opäť dostáva do popredia. Aj dnes sa nájdu jednotlivci, ktorí chodia do Ruska na všeslovanské zrazy a rozprávajú o nutnosti zjednotiť všetky slovanské zeme pod ruským vedením. Úplne pritom ignorujú históriu a dejiny slovanských národov a namiesto historikmi potvrdených udalostí si vymýšľajú nové, často šialené konštrukcie. Zabúdajú pritom na vzájomné konflikty slovanských štátov. Rovnako neberú do úvahy mnohé historické udalosti, ktoré spôsobili, že minimálne západní Slovania (a čiastočne aj južná vetva) patria k tomu, čo označujeme slovom Západ. Ignorujú skutočnosť, že samotná myšlienka panslovanstva je dielom slovenských a českých národných obroditeľov, ktorí si pri svojich sporoch s Nemcami, Maďarmi či Rakúšanmi idealizovali Rusko, vytvorili si jeho fiktívny obraz, v ktorý uverili a zaľúbili sa doň. Stúpenci panslavizmu tiež nedbajú na to, že panslavizmus a všeslovanská vzájomnosť boli v histórii často len nástrojom imperiálnej cárskej (a neskôr sovietskej) politiky. Dokladá to aj citát pripisovaný Karlovi Havlíčkovi: „Rusové rádi nazývají všechno ruské slovanským, aby později mohli nazvat všechno slovanské ruským.“

 

Stredovek

 

Samova ríša a Avari

Samova ríša sa pokladá za prvý štátny útvar na našom území tvorený slovanskými kmeňmi. Podľa dostupných historických zdrojov bol Samo franský kupec, ktorý zjednotil niektoré kmene Slovanov a poskytol im výzbroj. Potom s nimi viedol úspešný boj proti avarskému kaganátu. A vytvoril útvar, ktorému panoval nasledujúce roky. Dostal sa do konfliktu aj so samotnou Franskou ríšou, ktorú však dokázal poraziť. Dodnes síce nie je jasné, kde sa presne Samova ríša nachádzala (či to bolo na Slovensku, alebo v Čechách či Nemecku), avšak jej vplyv je neoddiskutovateľný. Ríša sa pravdepodobne rozpadla krátko po Samovej smrti, no Nitrianske a Moravské kniežatstvo pretrvali.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Samo bol Frank a aj keď neskôr proti Frankom bojoval, priniesol západný vplyv a myšlienky. Rovnako bojoval proti Avarom, ktorí boli kočovníci z východu.

 

Veľká Morava: Príchod a odchod (vyhnanie) Cyrila a Metoda

O príchode Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu bolo napísaného už veľa. Slovensko sa k tejto tradícii hlási aj vo svojej ústave a ich pamätný deň patrí k najväčším štátnym sviatkom. Avšak dôležitejší a najtrvalejší vplyv mal ich odchod a vyhnanie ich žiakov. Práve tieto udalosti spôsobili, že u nás prevládlo západné kresťanstvo nad východným a píšeme latinkou a nie cyrilikou. Z archeologických vykopávok naviac vyplýva, že už pred ich príchodom u nás pôsobili bavorskí a aj franskí mnísi. Nemáme v úmysle dôležitosť Cyrila a Metoda umenšovať, ich misia šírila vzdelanosť, preložili do staroslovienčiny bibliu a modlitebné knihy a priniesli aj civilný zákonník. Avšak o jej trvalom vplyve sa dá diskutovať.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Ak chceme hľadať korene a príčinu, prečo sme Západ, tak tu je. Vyhnanie Cyrila, Metoda a ich žiakov znamenalo príklon k Rímu, k latinčine a k latinke, a tým aj k celej západnej kultúre a svetu. Tým  sa naše územie odlíšilo od krajín, ktoré od ich žiakov prijali bohoslužobný slovanský jazyk.

 

Slovanskí veľmoži Hunt a Poznaň a ich úloha pri zrode Uhorska

Pád Veľkej Moravy neznamenal koniec Slovanov na našom území, ani ich tisícročné podrobenie starými Maďarmi. Práve naopak, slovanskí veľmoži a šľachta zohrali dôležitú úlohu pri budovaní uhorského štátu a považovali ho za svoj. Za všetkých spomenieme aspoň vojvodcov Hunta a Poznaňa, ktorí pomohli uhorskému kráľovi Štefanovi I. v boji s odbojným vojvodom Kopáňom. Ten im potom za odmenu daroval rozsiahle majetky. Napriek istému odporu maďarskej historiografie je tá slovenská presvedčená o ich slovanskom pôvode, čo podľa nej dokazujú okrem iného mená, aké dávali svojim potomkom.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Existencia veľmožov a ich slovanský pôvod nám dávajú jeden z dôvodov, prečo sú uhorské dejiny aj našimi dejinami, prečo by sme sa k nim mali hlásiť a nezavrhovať ich. Uhorsko bolo pevnou súčasťou strednej Európy a okrem krátkych období nebolo kultúrnou či politickou súčasťou Východu.

 

Novovek

 

Moháčska katastrofa

Víťazstvo osmanskej armády v bitke pri Moháči (1526) spôsobila významné zmenšenie územia Uhorska. Niekoľko mesiacov po bitke došlo k vyplieneniu Budína a Pešti (vtedajšieho hlavného a sídelného mesta). V bitke zahynul aj vtedajší český a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ktorý nezanechal potomkov, a teda sa uhorský (a zároveň aj český) trón vyprázdnili. Paradoxne, pre slovenské územie mala porážka aj pozitívne vplyvy. Vzhľadom na pád Budína a Pešti a hroziacej straty Ostrihomu sa najvyššie svetské a cirkevné úrady presúvali za Dunaj. Svetské do Bratislavy a cirkevné do Trnavy. To spôsobilo rozmach oboch miest, kde z Bratislavy sa na 267 rokov stalo mesto korunovačné. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. Nástupným rodom po Jagelovcoch sa vďaka sobášnym politikám stali Habsburgovci. Uhorsko sa tak stalo súčasťou ich rozsiahlej ríše a ešte viac sa integrovalo s vtedajším západným svetom.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Okrem negatívnych javov (plienenie a vojna) priniesli turecké vojny aj rast dôležitosti nášho územia a rozkvet Bratislavy a Trnavy. Rovnako nástupom Habsburgovcov na trón sa Uhorsko začlenilo do ich ríše.

 

Emigrácia na Západ

Dôsledkom zhoršujúceho sa sociálneho postavenia obyvateľstva v Uhorsku koncom 19. storočia (vrátane slovenského územia) bolo vysťahovalectvo a migrácia. Utekalo sa hlavne na Západ, častým cieľom boli Spojené štáty americké či Kanada. Emigranti sa zamestnávali hlavne v ťažkom priemysle, učili sa jazyk a podporovali svoje rodiny, ktoré nechali doma. Podľa odhadov takto ušlo v rokoch 1880-1898 z Uhorska vyše 380 000 ľudí , podľa prepočtov približne štvrtina z nich bola z územia Slovenska. Rozsiahla vysťahovalecká komunita v USA spôsobila v 20. storočí vznik Slovenskej ligy. Tá sa zaslúžila o vypracovanie dokumentov, ktoré priamo predznamenali vznik 1. ČSR.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Na rozdiel od územia Uhorska, kde v tom čase zúrila maďarizácia, mali Slováci v USA slobodu. Nemali problém zachovávať svoju kultúru či organizovať svoje spolky, ktoré vyvíjali aj politickú činnosť. Rovnako sa snažili pomáhať tým, čo v Uhorsku ostali. Výsledkom činnosti spolkov bolo spísanie viacerých dôležitých dokumentov, ktoré viedli k vzniku 1. ČSR.

 

Súčasné dejiny

 

Bitka pri Zborove a Československé légie

Okrem už spomínaných krajanských spolkov v zahraničí prispeli levím podielom k vzniku prvej ČSR aj tzv. československé légie. Boli to vojenské jednotky organizované v zahraničí, ktoré bojovali na strane Dohody. (České a slovenské územia ako súčasť Rakúsko-Uhorska boli súčasťou Trojspolku – centrálnych mocností.) Ich prvým vystúpením sa stala Bitka pri Zborove (1917), kde po boku ruskej cárskej armády bojovali proti rakúsko-uhorským jednotkám. Túto bitku legionári vyhrali. Vďaka tomuto víťazstvu cárske Rusko prestalo brániť vzniku nových československých jednotiek na svojom území. Po boľševickom prevrate sa situácia zmenila a legionári boli nútení prebiť sa cez Sibír až do Vladivostoku, odkiaľ boli evakuovaní. Po ich návrate domov (cez USA, čím prakticky vykonali cestu okolo sveta) sa podieľali na budovaní novovzniknutého štátu.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Je vysoko pravdepodobné, že nebyť légií a zahraničného odboja, prvá Československá republika by nikdy nevznikla. Práve légie a ich organizátori Milan Rastislav Štefánik a Tomáš Garrigue Masaryk dokázali získať medzinárodné uznanie nevyhnutné pre vznik nového štátu. Zároveň sa vďaka ich činnosti mohla 1. ČSR považovať za víťaza prvej svetovej vojny.

 

Anthropoid – atentát na Heydricha

Tesne pred začatím 2. svetovej vojny dochádza k roztrhaniu Československa. Vzniká vojnový Slovenský štát a Protektorát Čechy-Morava. Oba novovzniknuté útvary sú satelitmi Hitlerovho Nemecka. Avšak postavenie protektorátu je omnoho horšie. Praktickú vládu nad ním preberá zástupca hitlerovského Nemecka, tzv. ríšsky protektor. Po odvolaní Konstantina von Neurath sa ním stáva Reinhard Heydrich, známy svojím fanatizmom a krutosťou. Exilová československá vláda po úteku z Prahy sídlila v Londýne. Práve tam sa zrodila myšlienka na uskutočnenie atentátu na Heydricha. Na územie protektorátu boli parašutistickým výsadkom poslaní Jozef Gabčík a Ján Kubiš, ktorí mali za úlohu zlikvidovať Heydricha, čo sa im podarilo. Po atentáte sa nejaký čas úspešne skrývali, avšak po zrade ďalšieho z výsadkárov bol ich úkryt odhalený a oni zahynuli v boji.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Išlo o najúspešnejší atentát proti predstaviteľovi nacistov v okupovanej Európe. Dokázal, že Československo je bojujúcim štátom, a nie posluhovačom nacizmu. Podobný význam malo neskôr aj SNP. Nebyť oboch udalostí, pravdepodobne by po vojne nebola ČSR obnovená v predmníchovských hraniciach. Svoju úlohu zohralo aj to, že operácia bola riadená z londýnskej exilovej vlády, ktorá tak posilnila svoju legitimitu.

 

Pád mečiarizmu a vstup do EÚ a NATO

Krátko po Nežnej revolúcii sa do najvyššej slovenskej politiky dostáva bývalý podnikový právnik z Nemšovej Vladimír Mečiar. Jeho nedemokratický až autokratický štýl vládnutia spôsobil, že bolo Slovensko označené za čiernu dieru Európy. Rovnako sa takmer zastavili prístupové rokovania do EÚ a NATO. Vďaka vzopätiu občianskej spoločnosti, politickej opozície a nezávislých televízií (štátna STV bola pod kompletnou kontrolou Mečiarovej strany HZDS) sa napriek víťazstvu vo voľbách v roku 1998 nepodarilo Mečiarovi vytvoriť koalíciu. Moci sa tak chopila vláda Mikuláša Dzurindu, ktorému sa podarilo naštartovať reformy a priviesť krajinu do EÚ a NATO.

Prečo je tento míľnik dôležitý: Nebyť porážky HZDS by naša cesta do európskych štruktúr bola dlhšia a tŕnistejšia. Práve integrácia v Únii a v Aliancii zakotvila po porážke komunizmu a rozpade federácie západné smerovanie SR a dala mu inštitucionálny rámec.

 

Môžeme povedať, že okrem obdobia 40 rokov komunizmu bolo naše územie po celé svoje dejiny pevnou časťou západného civilizačného okruhu. Ako píše Milan Kundera vo svojej eseji príhodne nazvanej Únos Západu aneb tragédie střední Evropy: „Po roku 1945 sa zrazu hranice Európy pochádzajúcej z rímskych koreňov posunuli stovky kilometrov na západ. A mnoho národov, ktoré sa hlásili k západu, sa ocitli na východe.“ My k tomu doplňujeme, že na východe ich držalo len oceľové zovretie Sovietskeho zväzu, a keď povolilo, netrvalo dlho a stredná Európa sa opäť vrátila a stala Západom.

 

Autor ďakuje Jurajovi Smatanovi za cenné pripomienky a komentáre k obsahu textu.

 

Autor: Ján Farkaš. Kresba: Mikuláš Sliacky.

 

Článok vyšiel aj na portáli Aktuality.sk.