Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.
Lotišsko

Nové hrozby: Slovensko mení bezpečnostnú stratégiu

Slovensko žije v menej bezpečnej Európe, ako keď vstúpilo do NATO a EÚ. Štát si preto uvedomuje, že musí po novom pomenovať možné hrozby a pripraviť sa na ne. Vyplýva to zo strategických dokumentov, ktoré vláda predloží tento rok na schválenie do parlamentu.

Slovensko žije v menej bezpečnej Európe, ako keď pred trinástimi rokmi vstúpilo do NATO a EÚ. Štát si preto uvedomuje, že po novom musí pomenovať možné hrozby a pripraviť sa na ne. Vyplýva to zo strategických dokumentov, ktoré vláda predloží tento rok na schválenie do parlamentu.

Riziko je síce malé, ale treba ho vziať do úvahy. V tomto zmysle sa bude Slovensko pozerať na vojenské ohrozenie svojho územia v najbližších rokoch. Upozorňuje na to návrh dvoch nových dokumentov, ktorými sú Obranná stratégia SR a Bezpečnostná stratégia SR. Denník Pravda má obidva chystané texty k dispozícii.

„Hrozba ozbrojeného napadnutia Slovenskej republiky je nízka, nemožno ju však úplne vylúčiť,“ píše sa v prvom menovanom dokumente, ktorý je z ministerstva obrany. Podobne vyjadruje obavu aj pripravovaný text rezortu diplomacie: „Potenciálne najvážnejšou bezpečnostnou hrozbou pre zachovanie štátnej existencie, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc SR je ozbrojené napadnutie. Túto hrozbu nemožno vylúčiť pri prehlbovaní nestability a eskalácii prebiehajúcich konfliktov a nestabilitou v regiónoch susediacich s územím členských štátov NATO a EÚ.“

Pripravovaný text ministerstva obrany sa nezmieňuje priamo o Rusku, ale zjavne naň naráža: „Bezpečnostné prostredie v Európe je zhoršené najmä v dôsledku použitia ozbrojenej sily proti zvrchovanosti a územnej celistvosti európskeho štátu a ozbrojených konfliktov v regiónoch susediacich so štátmi NATO alebo EÚ.“

Jasne sa dá vycítiť, že ide o zmienky o rusko-gruzínskej vojne a o zabratí Krymu a o bojoch na východe Ukrajiny. Tomáš Valášek, ktorý donedávna pôsobil ako veľvyslanec SR pri NATO, prízvukuje v rozhovore pre Pravdu, že „susedná Ukrajina bola napadnutá a prvýkrát od balkánskych vojen boli hranice európskeho štátu prepísané vojenskou silou“.

Aktuálne vnímanie bezpečnostného prostredia, v ktorom sa Slovensko nachádza, sa odlišuje od hodnotenia v minulej Obrannej stratégii SR, ktorú parlament schválil na jeseň 2005. „Slovenskej republike v dlhodobom časovom horizonte nehrozí bezprostredný rozsiahly konvenčný vojenský konflikt a znižuje sa závažnosť a rozsah ďalších hrozieb vojenského charakteru,“ uvádzala vtedy prijatá obranná stratégia.

Doteraz platná bezpečnostná stratégia, ktorá je tiež z roku 2005, sa podobne ako obranná nezmieňuje o hrozbe konvenčnej vojny. Dôraz kládla na nebezpečenstvo zbraní hromadného ničenia a terorizmus: „Najväčšou hrozbou, ktorá by mala potenciálne najvážnejšie následky pre SR a jej spojencov, je možnosť získania a použitia zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne zlyhávajúcimi štátmi.“

Pred dvanástimi rokmi sa vychádzalo z inej reality aj predpokladov, čomu zodpovedali poklady pre napísanie obrannej stratégie. „Vojenské tajné služby v tom čase predložili analýzu, podľa ktorej usudzovali, že približne najbližších 20 rokov nehrozí Slovensku ozbrojené napadnutie,“ povedal niekdajší predstaviteľ armády oboznámený s vtedajšou prípravou dôležitého dokumentu. Podľa zistení Pravdy teraz Vojenské spravodajstvo aj Slovenská informačná služba poskytli príslušným orgánom obsahovo odlišné podklady.

Ruský medveď

Mnohých nepochybne zvlášť zaujme v stratégiách nepriama zmienka o Moskve. Je to opodstatnené alebo je to takpovediac zbytočné strašenie ruským medveďom? „Naši spojenci v NATO hovoria, že sa nedá jednoznačne vylúčiť napadnutie členskej krajiny aliancie vrátane Slovenska. Uvedomme si, že došlo k anexii Krymu a na východe Ukrajiny sa stále vedú bojové operácie. Je to štát, s ktorým Slovensko susedí. Opakovaným porušením medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie sa výrazne zmenilo bezpečnostné prostredie. Nie je to síce pravdepodobné, ale nedá sa vylúčiť, že Moskva použije asertívnu politiku aj voči členskej krajine NATO,“ povedal Jaroslav Naď, riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

Analytik Mário Nicolini sa nazdáva, že ozbrojené napadnutie Slovenska je málo pravdepodobné, ale nemožno ho vylúčiť. „Malo by zásadné dôsledky pre Slovensko aj celé NATO, ktorého sme členom a ktoré pre tento scenár nevyhnutne potrebujeme. Klasický vojenský útok nepovažujem za pravdepodobný preto, že Rusko nemá šancu vyhrať vojnu s NATO,“ objasnil Nicolini, ktorý je zakladateľ Euroatlantického centra a robil poradcu na ministerstve obrany.

Nicolini podčiarkol, že Slovensko musí venovať pozornosť aj nevojenským hrozbám spojeným s extrémizmom na domácej scéne: „Rusko nás vníma ako jeden z najslabších článkov NATO a podporuje aktivity krajne pravicových aj ľavicových nepriateľov demokracie na Slovensku, ktoré smerujú k vystúpeniu z tejto politicko-vojenskej organizácie.“

Bezpečnostná stratégia si všíma medzi viacerými rizikami aj islamistických radikálov: „Významné nebezpečenstvo aj pre SR predstavujú zahraniční teroristickí bojovníci a ich návrat do domovských štátov, respektíve do tretích krajín, kde môžu pokračovať v extrémistickej a násilnej trestnej činnosti.“

Vláda by mala mať na stole novú bezpečnostnú stratégiu zrejme v septembri a v nadväznosti na ňu potom posunie do parlamentu aj obrannú stratégiu. „Záverečný text bezpečnostnej stratégie bude predložený do NR SR, tak ako to predpokladá Programové vyhlásenie vlády SR, do konca roka 2017,“ reagoval Peter Susko, hovorca ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Nová bezpečnostná stratégia má 98 bodov, obranná ich má 75. Oba obsiahle dokumenty pomenúvajú hrozby a ponúkajú recepty proti nim.

Tri piliere

Bezpečnostná stratégia je postavená na troch pilieroch. Odhodlanosť: „Systematické zdokonaľovanie bezpečnostného systému, jeho schopnosti identifikovať a čeliť bezpečnostným hrozbám a rizikám.“ Odolnosť: „Dosahovanie schopnosti štátnej správy a samospráv zachovať alebo rýchlo obnoviť svoje základné funkcie aj pri závažných bezpečnostných incidentoch a krízach.“ Obrana: „Schopnosť všetkých výkonných zložiek bezpečnostného systému efektívne brániť SR. Systematické budovanie moderných ozbrojených síl na základe obranného plánovania vychádzajúceho z potrieb na národnej úrovni, ako aj v rámci NATO, v budúcnosti prípadne aj v EÚ.“

Počíta sa s budovaním bojaschopných ozbrojených síl, čomu má zodpovedať postupné zvyšovanie výdavkov na obranu: ,,,Na úroveň 1,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2020 a smerovaním k úrovni 2 % HDP v súlade s potrebami obrany SR a záväzkami v rámci NATO.“ Stratégia ministerstva obrany v tejto súvislosti poukazuje na to, aby nezostalo len pri vetách na papieri: „Hlavným rizikom pre implementáciu Obrannej stratégie SR je pretrvávanie nerovnováhy medzi požiadavkami na zabezpečenie obrany štátu a pridelenými zdrojmi.“

Novinkou v tomto dokumente je návrat jedného predmetu do škôl ako istej veci (o čom sa nedávno začalo iba verejne uvažovať): „Príprava obyvateľstva na obranu štátu zahŕňa jeho brannú výchovu a brannú prípravu vo výchovno-vzdelávacom procese v štátnom vzdelávacom programe na základných a stredných školách.“

Dušan Fischer zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), kde je vedúci výskumník programu s názvom Medzinárodná bezpečnosť, vidí hrozby opísané v návrhoch stratégií ako deklaráciu krajiny o vyhodnotení svojho bezpečnostného prostredia. „Som presvedčený, že hrozby by mali byť pomenované čo najdetailnejšie, aj keď ide o politické dokumenty. Správnym definovaním stavu bezpečnosti bude štát flexibilnejší vo svojej odpovedi na prípadný útok, pokojne aj ten konvenčný, ktorý stratégie nespomínajú,“ povedal Fischer.

Analytik zo SFPA podčiarkol, ako pomerne rýchlo sa zmenilo bezpečnostné prostredie, a preto sa naň treba adaptovať: „Keď sa v roku 2003 schvaľovala bezpečnostná stratégia na európskej úrovni, išlo o pozitívny dokument nazvaný Bezpečná Európa v lepšom svete. Dnes sme v inej situácii a počet hrozieb sa skôr rozširuje, než zmenšuje, a tento trend tak skoro nevyhasne. Preto je nevyhnutné mať platné a aktuálne strategické dokumenty a bezchybné vnútorné riadenie bezpečnosti na všetkých úrovniach.“

Nemenovaný generál vo výslužbe, ktorý pred viac ako 20 rokmi pôsobil v špeciálnych bezpečnostných zložkách mladej Slovenskej republiky, prízvukuje, že takmer štvrťstoročie od vzniku samostatného štátu vyzerá byť dlhším obdobím, ako sa zdá podľa kalendára. Súvisí to pomerne s rýchlym vývojom v modernom svete. „Od roku 1993 sa Slovensko stalo svedkom mnohých zmien v bezpečnostnom prostredí,“ podotkol. „Kedysi sme mali nastavenú protivzdušnú obranu tak, že v prípade konfliktu s Maďarskom by jeho vojenské lietadlá takpovediac nestihli ani vzlietnuť. Teraz sme už niekoľko rokov oficiálny spojenec Budapešti v rámci NATO,“ uviedol príklad.

Hrozby, na ktoré poukazujú obe nové stratégie, hodnotí tak, že sú pomenované správne, pričom dodáva, že podstatné bude finančné krytie: „Je vecou politikov aj bežných občanov, aby chápali, že bezpečnosť nie je zadarmo. Ak 25 rokov vlastníte dom, ktorý vám nevyhorel, alebo byt, ktorý vám nevykradli, neznamená to, že máte taký pocit istoty, že zrušíte poistku. Podobne to musí platiť v budúcnosti v prípade takmer štvrťstoročia existujúceho samostatného Slovenska.“

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky

Podoba tohto dokumentu z mája 2017, ktorý získal denník Pravda, ešte nie je definitívnou verziou. Určite sa v ňom urobia ešte zmeny, pričom niektoré môžu byť výrazné. Dobre informovaný zdroj pre Pravdu povedal, že šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka neuspokojil text, ktorý mu dali na pracovný stôl. Minister údajne požaduje, aby návrh stratégie bol obsahovo ešte viac proatlantický. Oneskorenie finalizácie naznačuje aj to, že ministerstvo plánovalo posledný týždeň júna uskutočniť diskusiu o detailoch stratégie s predstaviteľmi mimovládok, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou. Nakoniec ju však zrušilo a odložilo na neurčito.

O Rusku sa pripravovaný návrh konkrétne zmieňuje len vo dvoch vetách. Nie je však vôbec isté, či zostanú v záverečnej podobe. Ide o tieto slová: „Ruská federácia má zásadný vplyv na európsku bezpečnosť. SR bude presadzovať pragmatické a vzájomne výhodné slovensko-ruské vzťahy, s akcentom na ekonomickú a kultúrnu spoluprácu.“ Konkrétne slová o Rusku ako o hrozbe sa nepredpokladajú, aj keď niektorí diplomati by to privítali. Hovorí sa však, že na to nie je takpovediac politická objednávka vo vládnej koalícii.V do­kumente sa poukazuje na faktory, ktoré majú zásadný negatívny vplyv na bezpečnostné prostredie Slovenska: „Vývoj vo východnom susedstve EÚ a NATO, bezpečnostná situácia na západnom Balkáne, na Blízkom a Strednom východe a v krajinách severnej a strednej Afriky.“

Text upozorňuje na to, že na realizáciu bezpečnostných záujmov Slovenska majú zlý vplyv hybridné aktivity: „Predstavujú široký súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny. Takéto aktivity polarizujú spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a ústavný poriadok SR. Hybridné aktivity môžu byť zamerané aj na oslabovanie podpory verejnosti pre plnenie medzinárodných záväzkov.“

V stratégii sa píše aj o cudzích spravodajských službách na Slovensku: „Ich bezpečnostná hrozba pôsobenia narastá predovšetkým v súvislosti so zvyšujúcou sa úrovňou informatizácie. Ich pôsobenie zahrňuje predovšetkým získavanie informácií vrátane utajovaných skutočností, ktorých únik ohrozuje záujmy SR a jej spojencov, snahu o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek, ovplyvňovanie verejnej mienky a priemyselnú špionáž.“

Obranná stratégia Slovenskej republiky

Poukazuje na zhoršené bezpečnostné prostredie v Európe, pričom zdôrazňuje, že Slovensko je viac vystavené vojenským než nevojenským hrozbám. O hrozbe ozbrojeného napadnutia slovenského územia píše, že je malá, ale nemožno ju vylúčiť. Za potenciálne nebezpečenstvo označuje aj použitie raketových zbraní, ktoré umožňujú zasiahnuť územie SR alebo iný členský štát NATO a EÚ z veľkej vzdialenosti, a šírenie zbraní hromadného ničenia.

,,Zvyšovanie nestability a napätia medzi štátmi a koncentrácia rozsiahleho konvenčného sofistikovaného vojenského potenciálu v blízkosti východných členských štátov NATO a EÚ môžu viesť ku krízovej situácii ohrozujúcej členský štát NATO alebo EÚ a potrebe plnenia zmluvných záväzkov SR,“ chystaný text na ministerstve obrany dopĺňa riziká k zhoršenému bezpečnostnému prostrediu.

Dokument vystríha pred šírením lživých, účelovo prekrútených a ďalších nebezpečných tvrdení: „Zvyšuje sa intenzita a nebezpečnosť strategickej propagandy vrátane dezinformačných aktivít z vonkajšieho aj vnútorného prostredia SR podporovaných činnosťou extrémistických skupín a hnutí, ktoré môžu polarizovať spoločnosť, oslabiť dôveru občanov v demokratický a právny štát a ich vôľu brániť ho a tiež spochybniť význam členstva SR v NATO a EÚ.“

Text uvádza, že Slovensko v reakcii na zhoršené bezpečnostné prostredie realizuje spoločné opatrenia v rámci NATO a EÚ na predchádzanie, odstrašenie, efektívne riešenie alebo na minimalizáciu účinkov hrozieb. „NATO je pre Slovenskú republiku základom jej kolektívnej obrany,“ podčiarkuje návrh.

 

Autor: Miroslav Čaplovič. Článok vyšiel v denníku Pravda. Foto: SITA, Ministerstvo obrany Lotyšska.