Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.
Jozef Lenc a Salah Mehager - Myty o islame a moslimoch_FINAL (kresba Miki Sliacky)

Mýty o islame očami dvoch moslimov

Mýty a dezinformácie o islame a moslimoch sa sústreďujú na päť kľúčových tém – islam je len jeden, šarí’a je islamské právo, džihád je svätá vojna, ženy sú menejcenné a moslimovia majú povinnosť prenasledovať neveriacich. Tieto sú zvyčajne rozpracované o ďalšie skreslené či priamo lživé interpretácie islamských pojmov a citácií z Koránu. Neraz skĺzavajú do svojvoľných výkladov a účelových interpretácií veršov a hadísov, ktoré sú zvyčajne obtiažne vyvrátiteľné.

 

Odkiaľ prichádzame?

 

Jozef Lenč: Problémy nastávajú obzvlášť kvôli: a) teologickej zložitosti, b) nejednoznačnosti niektorých koránskych veršov a hadísov (časť z nich má rôznu kvalitu a relevantnosť dokážu posúdiť iba odborníci), c) odlišným prístupom islamských právnych škôl a náboženských smerov, ktoré sú v islame veľmi početné a mnohé z nich sú mediálne aj „misionársky“ veľmi aktívne (napr. tzv. wahabizmus a iné).

Tiež platí, že islamofóbi sa neraz utiekajú k rovnakým citátom z koránu a tiež k totožným výrokom, ktoré používajú ideológovia nenávisti (vodcovia teroristov, resp. tzv. takfírovských hnutí – Dá‘iš a iné) tí, ktorí verbujú, mobilizujú a radikalizujú mladých ľudí z moslimských komunít do radov teroristických a radikálnych organizácií (vykorenenú mládež s islamským pôvodom, alebo čerstvých konvertitov).

Úrodnou pôdou pre anti-islamské mýty sú: a) nedostatočné vzdelanie o islame (platí to pre moslimskú mládež na Západe, konvertitov a tiež pre nemoslimskú verejnosť); b) mediálny obraz o islame a moslimoch (prezentované informácie o terore, násilí a „šarí’atských“ trestoch); c) predsudky o moslimoch, ktoré sú rozširované médiami, politikmi a v našom geografickom prostredí aj prvkami ľudovej slovesnosti (povesti o krvilačných Turkoch a pod.).

Takže platí, že islamofóbii na Slovensku (resp. v strednej Európe – Visegrádskej štvorke) pomáha, že pravdivé informácie o islame sú pre väčšinu populácie de factoreálne nedostupné. Politici, médiá – mienkotvorné či bulvárne – a konšpiračné stránky, časopisy a knihy zvyčajne živia mýty, lži a dezinformácie o islame.

Problémov v boji proti dezinformáciám o islame na Slovensku je aj to, že islam dodnes nie je na Slovensku oficiálne registrovaný. Moslimovia sú považovaní za bezpečnostné riziko (viď slová poslanca Krajniaka z hnutia Sme rodina – Boris Kollár), alebo za vyznávačov „satansko-pedofilného kultu“ (slová poslancov strany Kotleba – ĽS NS). Výstavba oficiálnej mešity a štátom schválené vzdelávanie o islame a v islame je nemožné, čo vytvára živnú pôdu pre šírenie lží a mýtov o islame.

Kresťanský teológ Hans Küng tvrdí, že dezinformácie o islame a strach z islamu majú pôvod v prirodzenej potrebe nepriateľa, ktorú má každá spoločnosť. Západ po rozpade bipolarity (1989-90) hľadal nepriateľa, ktorého existencia má pre spoločnosť štyri základné funkcie: a) obraz nepriateľa odľahčuje (ak za zlo môže nepriateľ); b) obraz nepriateľa spája (potreba zjednotiť sa proti „nim“); c) obraz nepriateľa polarizuje („my“ verzus „oni“, každý si musí vybrať); d) obraz nepriateľa aktivizuje (smieme sa brániť i preventívne útočiť). Mnohí ho našli v islame, o ktorom sa šíria rôzne mýty a dezinformácie.

Salah Mehager: Islam je viera a cesta. Slovo islam v arabčine je odvodené od slovesa ASLAM, čo znamená odovzdať sa. Islam je viera, dôvera a spoľahnutie sa na Boha. Je to odovzdanie sa do Božej vôle. Moslimovia sú tí, ktorí veria v Boha, v prorokov, v Písma a pritom nečinia rozdiel medzi poslami Božími. (Povedz: „Uverili sme v Boha a v to, čo nám bolo zoslané, v to, čo bolo zoslané Abrahámovi, Ismailovi, Izákovi, Jakubovi a kmeňovým spoločenstvám a v to, čo bolo dané Mojžišovi, Ježišovi a prorokom od ich Pána; nerobíme rozdiely medzi nikým z nich a my sme Mu oddaní“. Korán 4/84)

Islam ako viera znamená veriť nielen v Boha ako stvoriteľa, ale aj v jeho atribúty. Veriť v to, aký On je. Boh pre moslima predstavuje úplnú dokonalosť. Je napríklad všemohúci, vševediaci, všespravodlivý, všeláskavý atď.

Cesta k Bohu predstavuje snahu moslima priblížiť sa k dokonalým Božím vlastnostiam. Byť blízko k Nemu znamená byť ako On, láskavý, spravodlivý, vzdelaný, kreatívny atď.

Islam v tomto zmysle nesúvisí len s posolstvom proroka Mohameda. Je to viera v Boha ako taká a cesta k Nemu, ktorou išli jeho predchodcovia. Mohamed je len posledným Božím poslom a prorokom. A preto v tejto súvislosti treba uviesť to, že Boh v koráne nazýva Abraháma moslimom (Korán 4/ 65-68). Takisto nazval apoštolov moslimami (Korán 4/52). Rovnako Boh nazval nasledovníkov proroka Mohameda moslimovia. 

 

Islam je jediný a moslimovia sú jednotní

 

Tvrdenie: Islam je najmladšie a zároveň najnásilnejšie náboženstvo, ktoré sa rozšírilo vojenskou expanziou v 7. storočí. Islam je len jeden a moslimovia sú jednotní vo svojom odhodlaní šíriť svoju vieru mečom.

Jozef Lenč: Islam je podľa moslimom najstaršie náboženstvo a Muhammad posledný z prorokov, ktorého úlohou bolo obnoviť to, čo bolo zmenené v učení jeho predchodcov Mojžiša (židia) a Ježiša (kresťania). Moslimovia veria tak v rovnakého Boha ako všetci proroci od Adama, Abraháma, Mojžiša a Ježiša a riadia sa podobnými pravidlami. Podľa moslimom všetci proroci praktizovali islam, t.j. dobrovoľné podriadenie Božej vôli a zákonom. Islam je moslimami považovaný za najstaršie a najuniverzálnejšie náboženstvo.

Navzdory tomu, že jazykom islamu je arabčina, moslimovia nie sú iba Arabi. Z 1,6 miliardovej moslimskej „rodiny“ je len približne 18 percent Arabov. Najpočetnejšie komunity sú v južnej Ázii (India) a v juhovýchodnej Ázii (Indonézia), kam sa islam dostal hlavne vďaka kupcom a obchodníkom t.j. prostredníctvom príkladu zbožnosti a spravodlivosti a nie ozbrojených výbojov. To platí aj pre väčšinu Afriky, Ameriky či Ďaleký východ. Moslimovia sú aj medzi Slovanmi – najmä na Balkáne – a moslimské komunity sú roztrúsené na všetkých kontinentoch.

Všetci moslimovia veria v jediného Boha, v Korán a učenie proroka Muhammada. Tak, ako v každej rodine, aj medzi veriacimi sa nájde množstvo rôznych, často protichodných názorov a výkladov textov islamu. Etnická a kultúrna rôznorodosť moslimskej obce spôsobili, že dejiny moslimov sú plné konfliktov, ktoré začali „veľkou schizmou“ (podobnou tej kresťanskej), ktorej dôvod bol prozaický – spor o nástupníctvo.

Stúpenci Alího (ší’a Alí – ší’iti) sú presvedčení, že vodcovstvo ummy (spoločenstva veriacich) je dané iba potomkom Alího (Prorokovho bratranca) a nasledovníci tradície (sunny – sunniti) veria, že nástupníctvo (kalifát) má byť výsledkom voľby veriacich, ako to bolo praktizované pri nástupe prvých kalifov – Abú Bakra, Umara a Uthmána. Sprvu politický konflikt ostal politickým dodnes, časom sa však k nemu pridali aj náboženské a interpretačné rozbroje.

Salah Mehager: Podľa koránu islam je náboženstvo, ktoré hlásali všetci proroci od Adama po Mohameda. Teda viera, dôvera a spoľahnutie sa na Boha. Konať dobro, vyhýbať sa zlu a priblížiť sa k Bohu a získať Jeho priazeň a požehnanie. Jeden a ten istý odkaz: ísť po ceste Božej.

Z toho vplýva, že nie je možné hovoriť, či je islam najmladším alebo najstarším náboženstvom. Islam sa nezačal v 7. storočí. Vtedy prešlo iba posolstvo proroka Mohameda, ktorý je pokračovateľom jeho predchodcov na tej istej ceste a s tým istým odkazom. Prorok Mohamed sám zhrnul svoju misiu slovami: “Bol som zoslaný dovŕšiť ušľachtilé morálne cnosti…“. Sám sa považoval za pokračovateľa na ceste jeho predchodcov.

Keď Boh je ten istý a viera je len v ňom, potom nie je správne uvažovať, že ten istý Boh odkazuje jedným, aby boli milí a tolerantní, a iní nemilosrdní a agresívni. Boží odkaz je rovnaký: konať dobro. Realita a história ukazujú, že ľudia sa nedokážu vždy podľa toho správať, preto sú v histórii miesta, keď ľudia v mene Boha spáchali veľa zlého. Násilné výpadky Osmanov v Afrike aj v Európe, križiacke výpravy a inkvizície nie sú výnimkou.

Posolstvo proroka Mohameda bolo šírené najviac v Afrike a juhovýchodnej Ázii, kde ho prijala viac ako jedna miliarda ľudí. Šírili ho obchodníci a kočovní roľníci len svojím vzorom, nepotrebovali na to ani vysoké vzdelanie ani armádu, to čo nedokázala osmanská armáda v Afrike a Európe ani v 5 percent.  

 

Islamské právo obmedzuje ľudské práva a má byť zavedené v Európe

 

TvrdenieŠarí’a je islamské právo, ktoré obmedzuje slobodu a práva jednotlivcov, najmä žien a nemoslimov, ktoré sa snažia moslimovia presadiť namiesto svetského práva aj v Európe. Šarí’a je nástroj, ktorým chcú moslimovia vládnuť nad „podrobenými“ a nad neveriacimi.

Jozef Lenč: Šarí’a je súhrn právnych noriem, ktoré vychádzajú z Koránu, výrokov Proroka (sunny) a tradície islamských právnych smerov (škôl). Slovo je odvodené od šarra’a (t.j. vydávanie zákona, či predpísanie povinností alebo zákona), resp. tiež znamená správnu a priamu cestu. Oba významy sa objavujú v Koráne a vyjadrujú, že šarí’a je návod na tvorbu a prameň pre konkrétne právne normy, ktoré majú usmerňovať ľudské správanie.

Šarí’a je koncept zbožného spôsobu života, ktorý je ohraničený učením islamu. Navzdory tomu, že je označovaná za islamské právo, nie je právom. Je iba jeho zdrojom. Islamské právo je fiqh a šarí’a je Božským usmernením pre tvorbu práva. V tomto zmysle platí, že šarí’a môže byť pilierom právneho systému a môže tvoriť základ práva, ale zároveň niektoré jej časti môžu byť súčasťou akéhokoľvek právneho systému (aj sekulárneho).

Podstatou nasledovania šarí’e je viera v Boha – nasledovanie islamu. Tí, ktorí neveria v zdroje islamu, nie sú ani viazaní nasledovaním cesty, ktorá je vymedzená míľnikmi islamu t.j. Koránom a Prorokovou tradíciou. Šarí’a (príkazy či zákazy a pod.) z toho dôvodu nemôže byť aplikovaná na nemoslimov.

Salah Mehager: Šarí’a je niečo ako kódex správania, je to súbor noriem, pravidiel a predpisov, ktorý stanovuje Boh v písme veriacim ako sa v živote správať v živote. Základ týchto noriem, pravidiel a hodnôt je rovnaký vo všetkých Božích Písmach, ako je Tóra, Nový zákon, či korán. Pre veriaceho, ktorého vzťah k Bohu je založený na dôvere, pokore a poslušnosti Šarí’a nepredstavuje obmedzenie osobnej slobody, ale skôr je to slobodné vyjadrenie dôvery a poslušnosti.

Islam je predovšetkým viera a cesta. Je to individuálna cesta jednotlivca, tu neexistuje deliaca čiara medzi svetským a náboženským. Teda človek veriaci vo svojom dennom živote berie vždy do úvahy Božie nariadenia a inšpirácie. To platí pre individuálneho človeka. Pri správe veci verejnej sa môže veriaci inšpirovať náboženskými hodnotami, ale nemôže prinútiť celú spoločnosť, aby sa podľa toho riadila.

Inými slovami, keď je cesta veriaceho individuálna a každý sám zodpovedá pred Bohom za svoje činy, potom je pojem náboženský štát úplný nezmysel. Neexistuje štát islamský, lebo jednoducho štát nemôže veriť, ani mať vzťah k Bohu.

Z toho vplýva, že Šarí’a nemá s ústavou či zákonmi nič spoločné. Šarí’a iba upravuje osobný život veriaceho a v maximálnej miere spoločenstvo veriacich, ako organizovanie spoločných modlitieb, systém rozdávania almužny, spoločná púť a podobne.

Veľké nepochopenie je spájanie šarí´a s niektorými ustanoveniami trestného zákona v niektorých štátoch. Niektorí diktátori zneužívajú na potlačenie svojich odporcov tvrdé tresty, napr. nesúhlas s vládcom sa môže považovať za náboženskú neposlušnosť a môže byť udelený až trest smrti.

Verejný život bol aj počas proroka Mohameda usporiadaný na občianskom princípe. Prvý miništát, ktorý fungoval na tomto základe, bol v Medine, kde prorok Mohamed spísal zmluvu medzi rôznymi spoločenstvami, ktoré obývali mesto. Boli tam židia, kresťania, animisti a moslimovia. To bola zmluva o spolunažívaní známa ako „Medinský pakt“ podľa mesta Medina v Saudskej Arábii. Táto zmluva zakladala tradíciu civilného (občianskeho) štátu na Arabskom polostrove. Tento stav platil počas života proroka Mohameda, ako aj niekoľko storočí po ňom.

Pojem islamský štát je novým pojmom, ktorý zaviedli islamisti ako súčasť ich politickej agendy, ale s islamom ako viera a cesta nemá nič spoločné.

 

Džihádista je teroristom

 

TvrdenieDžihád je „svätá vojna“, akýsi protipól kresťanských križiackych vojen. Terorizmus je džihádom súčasnosti, ktorý vedú moslimovia proti neveriacim. Džihád je terorizmus a džihádisti sú teroristi.

Jozef Lenč: Najrozšírenejšou dezinformáciou o islame, ktorú šíria i mainstreamové médiá, je tá, ktorá spája džihád s terorizmom a súčasných teroristov označuje za džihádistov. Novinári, politici aj obyčajní konšpirátori a islamofóbi považujú islamský koncept džihádu za dôkaz, že islam je náboženstvom násilia. Veria, že každý moslim, ktorý nasleduje džihád musí viesť „svätú vojnu“ proti neveriacim a musí ich nenávidieť. Táto predstava vychádza z neznalosti džihádu, resp. nepochopenia jeho významu pre moslimov.

Džihád v islame znamená úsilie, snahu dosiahnuť zbožnosť, ktorá má podobu „boja na Božej ceste“. Tento „boj“ však nie je koncipovaný v zmysle vojny s nemoslimským okolím, ale hlavne ako zápas s vlastnými pokušeniami. Na základe tohto islamskí znalci práva (faqih, m.č. fuqáha) rozlišujú štyri podoby džihádu. Džihád srdcom (posilňovanie osobnej zbožnosti), džihád jazykom (podporovanie šírenia islamu a pravdy), džihád rukou (charitatívna činnosť) a džihád mečom (ochrana islamu a moslimov pred napadnutím – v širšom kontexte sa myslí aj ako ochrana všetkých, ktorých život je v ohrození, t.j. aktívna sebaobrana).

Džihád mečom má striktne stanovené pravidlá. Nesmie byť k nemu nik prinútený, nesmie byť spájaný s neprávosťami a nesmie byť zneužívaný na osobné alebo politické ciele. Žiaľ, tieto nariadenia sa v minulosti aj dnes často porušujú.

Salah Mehager: Džihád v arabčine znamená úsilie, vytrvalá snaha. Niekedy sa slovoDžihád používa v zmysle vytrvalosť.

Džihád v náboženskom kontexte znamená úsilie a vytrvalá snaha veriaceho presadiť morálne cnosti a hodnoty v každodennom živote. Je to snaha veriaceho priblížiť sa k Bohu, byť Jemu podobný.

Džihád je aj vo význame boja za spravodlivosť ako aj boj v rámci obrany. Veriaci by nemal, krivdiť, potláčať či ubližovať nikomu.

Tento spôsob Džihádu ako boj v bitkách, bojoch sa nazýva malý Džihád, a je nutný len v krajných prípadoch. Keď sa podarilo Prorokovi po jednej bitke odvrátiť útok nepriateľa, povedal ľudom po navráte domov: „Vrátili sme sa z malého Džihádu a ideme do veľkého Džihádu.“ Mal na mysli návrat do bežného života, kde je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na tvorbu a rozvoj. Takýto bol aj život Ibn Sina (Avicena) a Ibn Rushd.

Vojna nemôže byť svätá – buď je to nutnosť, pokiaľ ide o sebaobranu resp. boj za slobodu. Inak sa zmení na agresiu a násilie. Terorizmus je zločin, ktorý nemá žiadne náboženstvo. Či ide o temný stredovek, holokaust či teror vedený tzv. Islamským štátom.

 

Ženy sú menejcenné

 

Tvrdenie: Islam podporuje nerovné postavenie mužov a žien. V islame nemajú ženy práva ako muži. Islam je náboženstvo „vytvorené“ pre mužov, ktorí ovládajú ženy.

Jozef Lenč: Pri hodnotení postavenia žien v moslimskej spoločnosti je dôležité vnímať rozdiel medzi tým, čo je predpísané islamom, resp. čo je miestnou a zvyčajne pred-islamskou tradíciou. Pri šírení dezinformácií o islame sú v popredí najmä neznalosť, predsudky a vydávanie tradícií za učenie islamu.

Korán na mnohých miestach ponúka jasné dôkazy, že žena a muž majú pred Bohom rovnaké postavenie. V Koráne sa neuvádza, že by ženy mali menší nárok na spásu, resp. väčšiu ťarchu zodpovednosti. Na druhej strane je potrebné dodať, že v Koráne sú verše, ktorých nesprávna interpretácia môže viesť a zavše aj v moslimských komunitách i smeruje k presvedčeniu, že muži sú nadradení nad ženami.

Prorokova tradícia a Korán však v drvivej väčšine nabádajú k slušnému zaobchádzaniu so ženami. Priznávajú ženám právo na dedičstvo, rozvod a sociálne zabezpečenie po ňom. Ženy podľa učenia islamu nemožno nútiť k sobášu. V rodine majú rovnaké právo na rozhodovanie. Matkám sa musí prejavovať veľká úcta, ktorá je hneď za úctou k Bohu. V hadíse sa píše: „Veľkorysý je ten, ktorý je dobrý k ženám a podlý je ten, ktorý ich haní.“

Podľa islamu je úlohou ženy materstvo a starostlivosť o rodinu. Nikde sa však nepíše, že ženy sa nemôžu vzdelávať, že nemôžu pracovať alebo sa spoločensky a politicky angažovať. Dejiny moslimov aj súčasnosť sú plné dôkazov toho, že ženy sa vyznamenali svojou učenosťou, podnikavosťou a tiež schopnosťou spravovať spoločnosť. Žiaden zo znalcov islamu ich práva v tomto smere nespochybňuje.

Nikto nemôže ospravedlniť nespravodlivé a násilné zaobchádzanie so ženami tým, že to vraj povoľuje islamské náboženstvo. Zároveň nik nemôže ženám uberať práva, ktoré im garantuje Korán a Prorokova tradícia. Konštatovanie, že islam stavia mužov nad ženy, čo prezentujú islamskí radikáli a spolu s nimi šíritelia dezinformácií o islame, nemá oporu v relevantných zdrojoch islamského práva.

Salah Mehager: Ak vychádzame z toho , že islam je viera v Boha ako taká, a posolstvo proroka Mohameda sa zakladá na tých istých princípoch ako posolstvá jeho predchodcov – Noe, Abrahám, Izák, Jakub, Ježiš, Mojžiš atď. a Korán je Božím zjaveným ako Tóra, Starý a Nový zákon, potom niet dôvod myslieť, že ten istý všespravodlivý Boh odkazuje v Starom zákone, aby bola žena rovnocenná a v koráne, aby bola menejcenná a potláčaná. V koráne neexistuje žiaden rozdiel medzi ženami a mužmi.

Boh v koráne hovorí: „Aj ženy majú rovnaké práva nad mužmi, ako muži nad nimi.“ (2:26)

Boh v koráne pri oslovení veriacich používa výraz „veriaci muži a ženy“, aby zdôraznil rovnosť mužov a žien: „Moslimovia a moslimky a veriaci muži a veriace ženy a poslušní muži a poslušné ženy a pravdovravní muži a pravdovravné ženy a trpezliví muži a trpezlivé ženy a pokorní muži a pokorné ženy a finančne pomáhajúci muži a finančne pomáhajúce ženy a postiaci sa muži a postiace sa ženy a muži chrániaci svoje pohlavie (pred mimomanželským pohlavným stykom) a ženy chrániace (svoje pohlavie) a muži, ktorí si spomínajú na Boha často, a ženy, ktoré si spomínajú (často na Boha), pre tých (v ktorých takéto vlastnosti sú) pripravil Boh odpustenie a odmenu obrovskú.“ (Korán 33:35)

Postavenie ženy je skôr otázkou miestnej kultúry a zvyklostí. Aj v jednom regióne môže existovať rôzne správanie sa voči ženám, takisto to je aj medzi jednotlivými štátmi. Paradoxne v multikultúrnom Libanone existuje zákon, podľa ktorého, ak príbuzný muž zavraždí ženu z dôvodu, že mala mimomanželský sex, ako poľahčujúca okolnosť môže slúžiť to, že páchateľ konal v obrane česť svojej rodine. Takáto právna úprava nemôže existovať v právnom systéme štátu Omán, hoci ománska spoločnosť je považovaná za konzervatívnejšiu ako libanonská. Takisto žena nemôže auto riadiť v Saudskej Arábii (až do nedávnej zmeny zákona), hoci v Spojených arabských emirátoch sú mnohé ženy ministerkami a pomer žien na univerzitách, ako aj vo verejnej správe je jedna k trom v prospech emirátskych žien.

Aj u nás na Slovensku ženy sú podľa zákona rovnoprávnym a rovnocenným partnerom pre muža, ale prax tomu často nezodpovedá. Napríklad agentúra SITA priniesla 18. mája správu, že na Slovensku nemajú ženy rovnaké príležitosti a nezaobchádza sa s nimi rovnako ako s mužmi, čo konštatovali na tlačovej besede autorky publikácie Rovnosť príležitostí.

 

Povinnosťou moslima je bojovať proti neveriacim

 

Tvrdenie: Islam moslimov učí, že sú nadradení nad nemoslimami (neveriacimi). Podľa islamu sú všetci nemoslimovia neveriaci a povinnosťou každého moslima je bojovať proti nim, resp. ich prinútiť k nasledovaniu islamu.

Jozef Lenč: Moslimovia sa musia správať ohľaduplne ku všetkým bytostiam – ľuďom či zvieratám. Islam veriacich nabáda k tomu, aby sa svojim správaním priblížili k Bohu, milovali Boha a všetko, čo stvoril. V prípade, že moslim nasleduje Božie učenie, nemôže byť zlým človekom, nemôže byť nespravodlivý k iným ľuďom a ani k ľudom iného vierovyznania.

Moslimovia nesmú ubližovať ľuďom inej viery. Platí to pre tzv. ľudí Knihy (ahl al-Kitáb), teda kresťanov a židov, ktorí stáročia žili na území s väčšinovým moslimským obyvateľstvom, s ktorým sa podieľali na jeho správe a boli nimi aj štátom chránení na základe zmluvy. Analogicky, s koránskymi nariadeniami to platí pre všetky náboženstvá, resp. ľudí, ktorí vyznávajú vieru v iných bohov, prípadne v Boha ani neveria.

Táto náboženská povinnosť sa žiaľ nedodržiava, resp. sa vyskytlo množstvo príkladov, kedy moslimovia prenasledovali ľudí iných vierovyznaní. To je dôsledkom toho, že na jednej strane sú islamské pravidlá, určené Koránom a Prorokovou tradíciou, na druhej strane interpretácia, ktorá podlieha politickým záujmom, emóciám a opiera sa o pochybné zdroje a komentáre koránskych veršov.

Povinnosťou moslimov je oslovovať neveriacich, aby našli cestu k islamu. Nesmú ich k viere nútiť, keďže rozhodnutie a zodpovednosť sú vždy na pleciach konkrétneho človeka.

Najlepším spôsobom, ako bojovať proti mýtom a dezinformáciám o islame, je nesúdiť islam podľa činov jednotlivcov – moslimov, ale hodnotiť jednotlivých moslimov na základe toho, čo učí islam. Nestačí Korán a výroky Proroka iba čítať. Oveľa dôležité je o nich premýšľať a snažiť sa ich pochopiť. Byť obozretný pri používaní zdrojov a interpretácií náboženských textov a nehľadať jednoduché a na prvý pohľad lákavé odpovede. 

Salah Mehager: Pojem islam, ako sme povedali, sa nevťahuje len na posolstvo proroka Mohameda. Keď islam je individuálna cesta k Bohu, potom nemá vyznám hľadať, kdo má právo kde byť či čo robiť. Tiež podľa vzoru občianskej spoločnosti, ktorú usporiadal sám prorok Mohamed v Medine na základe zmluvy o spolunažívanie, potom nemá niekto právo určiť, kto je prvoradým a kto je druhoradým občanom.

Základnou hodnotou pre správania sa medzi ľuďmi je podľa koránu spravodlivosť: „Boh vám prikazuje, aby ste zverené veci vracali ich majiteľom a ak by ste medzi ľuďmi rozhodovali, tak rozhodujte spravodlivo. Je veru dobré to, o čom vás Boh poučuje. Boh všetko počuje a všetko vidí.“ (Korán 4:58) Na spravodlivosť je rovnaký odkaz v Tóre, či v Novom zákone.

Aj v tomto prípade nejestvuje rovnaká prax v histórii ani v súčasnosti. Napríklad Osmanská ríša sa snažila podrobiť a potláčať práva tých, ktorých kolonizovala. V 19. storočí odmietli ich spôsob vládnutia aj Sudánci, hoci v tom čase boli rovnako moslimovia. Sudánci Osmanov neprijali, naopak považovali ich za okupantov a bojovali proti nim.

V súčasnosti môžeme brať ako príklad Malajziu, kde je demokratické zriadenie a právny štát. V Saudskej Arábii je monarchia a absencia akýchkoľvek náznakov právneho štátu. Hoci v oboch spoločnostiach je väčšina moslimov, v prípade Malajzie sú rešpektované práva všetkých občanov, ale v Saudskej Arábii sú silnejšie potláčané práva nielen ľudí iného vierovyznania, ale aj práva moslimov. 

 

Komentár vyšiel aj na portáli Aktuality.sk.

 

Jozef Lenč je politológom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Salah Mehager vedie Centrum kultúrneho dialógu Adam v Nitre.

Kresba: Mikuláš Sliacky