Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.
kristina kapustova - korupcia

Korupcia: Malými krokmi k veľkým zmenám

 

Veľa ľudí na Slovensku už na korupciu rezignovalo. Ešte predtým, ako niekoho odsúdime za pasívny prístup voči politike a spoločnosti, majme na pamäti, že korupcia nie je jednoduchým príčinným vzťahom, pri ktorom jeden jav vyplýva z druhého.

 

Rozprávame o spleti rôznych faktorov, kombinácii okolností, ľudí, ich pováh a životných situácií, nedokonalých zákonoch, netransparentnosti v deľbe právomocí, nejasnej zodpovednosti, stave politickej kultúry, systéme financovania politických strán a ďalších problémoch, ktoré korupciu umožňujú. Angličtina má výraz “wicked problem”. Slovenčina kontruje ľudovým “zapeklitý problém”.

Ako má človek nájsť jadro tohto klbka a rozmotať ho? Jednoducho — začať riešiť korupciu priamo od seba.

Za 25 rokov existencie Slovenska sa zatiaľ nikomu nepodarilo úspešne popasovať s veľkými korupčnými kauzami. Naopak, mnohé len pribúdajú. Ďalšou zlou správou je, že jedno jadro korupcie neexistuje. Existuje len systém a aktéri v ňom. Systém, ktorému nie je ľahké porozumieť, a o to ťažšie je rozumieť jeho obchádzaniu. Preto si spoločenské zmeny vyžadujú systematický prístup – a najmä našu neustálu bdelosť voči inštitúciám, ktoré sú podozrivé z nekalých aktivít.

Toto je makrosvet korupcie. Jeho vyliečenie môže trvať roky. Možno generácie. Môžeme si dovoliť čakať roky či desaťročia? Netrpezlivosť je namieste. Mnohokrát riešime korupciu z opačného konca, čakaním na zmenu celého systému. Preto sa potom všetko javí ako neriešiteľné.

Makrosvet korupcie je predovšetkým tvorený mikrosvetmi korupcie. Tie, v ktorých sa nachádzame my. Občania, reality a situácie, ktoré zažívame. A pretože väčšina z nás nemá takú moc, aby mohli niečo meniť priamo z politického kresla, je načase zmieriť sa s našimi možnosťami – a naučiť sa ich naplno využívať.

V mikrosvetoch korupcie máme dosah na oveľa viac vecí. Vidíme nespravodlivosť na úrade? Konzultujme ju s naším okolím, prípadne upozornime samotnú inštitúciu na daný problém. Ak ho nerieši, upozornime naň nadriadenú inštitúciu. Doktor nám chce ponúknuť skorší termín na prehliadku, ale za cenu úplatku? Povedzme, “nie, ďakujem” a odíďme hľadať iného doktora. Bude sa v našom meste konať protest proti korupcii?  Zúčastnime sa ho.

Práve týmito malými skutkami meníme klímu okolo seba. Meníme naše nastavenie a pohľad na korupciu a jasne dávame najavo, že korupciu netolerujeme. Nie, nezmeníme tým samotné inštitúcie, ale meníme tým naše najbližšie okolie.

Na prvý pohľad je to práve politická situácia, ktorá ovplyvňuje naše postoje a aktívnosť či pasivitu voči spoločenskému dianiu. Keď sa však na problém občianskej pasivity pozrieme bližšie, často sú to práve naši najbližší, kto nás odhovára od aktivizmu – sú to oni, kto nám hovorí, že korupciu netreba riešiť, že aj tak sa na nič nezmôžeme, že všetci sú kúpení, že inštitúcie nemajú šancu fungovať.

Čo s takým pasívnym prostredím robiť? Tak ako sú naši blízki pre nás vzormi (či už pozitívnymi alebo negatívnymi), aj my do určitej miery vstupujeme do ich života a ovplyvňujeme ich konanie. Nerezignujme na silu vlastného príkladu. Musíme sa zmieriť, že všetkých nezmeníme. Musíme sa zmieriť aj s tým, že väčšina z nás prispeje spoločnosti malými gestami.

„Zmeniť Slovensko asi nedokážem. Možno trochu prispieť k tej zmene. Aspoň malou časťou,“ hovoril aj nedávno zavraždený novinár Ján Kuciak.

No malé gestá mnohých sa môžu stať veľkým gestom. Pripomína vám to protikorupčné pochody? Ste na správnej stope. Dokonca  aj malé gesto sa niekedy môže stať veľkým.

A dnes, po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, je nielen dôležité, ale aj nevyhnutné pozerať sa na korupciu pomocou mikroskopu. Pýtať sa, či sme neumožnili takejto tragédii stať sa na Slovensku my sami. Komu sme dali moc rozhodovať za nás? Ako dobre sme informovaní, ako kriticky sa staviame k vlastným rozhodnutiam?

Teraz je najdôležitejšie zostať čulý, ale kritický. Korupcia sa totiž najlepšie prehliada počas najväčšieho hluku. Politické hry sa najlepšie hrajú počas najväčšieho neporiadku v krajine. Sledujte správy, ale premýšlajte nad nimi. Pracujte s najpravdepodobnejšími teóriami, overujte si informácie. A napokon, rozhodnite sa, akú moc v tejto krajine máte a využite ju v prospech pravdy.

Najdôležitejšie je sám byť aktívnym človekom. Dajme okoliu jasne najavo, že nečinnosť a nevšímavosť otvárajú korupcii dvere naširoko. A nielen jej, ale aj mnohým ďalším nerestiam – ľahostajnosti, rozčarovaniu, strachu… a nakoniec násiliu. Áno – kruh nečinnosti sa príliš často uzavrie práve násilím.

Skúsme “odpekliť” aj “zapeklité” problémy malými prejavmi osobnej a občianskej aktivity. Rozdeľme si veľké úlohy na malé kroky. Je to kľúčová schopnosť pre budúcnosť.

Načúvať nášmu prostrediu, podať mu pomocnú ruku, prípadne ho opraviť, nás naozaj nemusí stáť veľa. Dokonca ani vtedy, keď ide o korupciu.

 

Autor: Michaela Weberová. Kresba: Kristína Kapustová