Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.
Česká pozícia voči Rusku Markéta Krejčí TASR AP

Česká pozícia voči Rusku: starý dobrý priateľ alebo hrozba?

Česká spoločnosť je rozpoltená medzi historickou nedôverou k Rusku a nostalgiou za starými dobrými časmi

 

Český vzťah k Rusku sa dlhodobo vyznačuje istou ambivalenciou. Na jednej strane je české publikum historicky citlivé voči ruskému angažmánu na českom území, čo je možné vidieť v búrlivých diskusiách, ktoré dodnes vyvoláva prítomnosť sovietskych pomníkov.

Na druhej strane nemožno relatívne stabilnú podporu KSČM a proruskú rétoriku časti spoločnosti vysvetliť lepšie ako pretrvávajúcim sentimentom po „starých časoch“. Tento paradox sa premieta prakticky do všetkých oblastí od obchodných vzťahov cez energetickú závislosť od Ruska až po kultúru.

O euroatlantickom ukotvení českej zahraničnej politiky síce nemôže byť pochýb, čo sa však týka jej vykonávania, vo vzťahu k Rusku môžeme pozorovať istý pragmatizmus vyznačujúci sa snahou udržiavať ruské dvere dokorán pre český biznis a naopak.

Tento prúd reprezentuje najmä ministerstvo priemyslu a obchodu, ale aj kancelária prezidenta. Česká republika síce pravidelne vyjadruje svoje obavy o stav ľudských práv v Rusku, tie sú však ekonomickými a energetickými vzťahmi skôr zatienené.

Ostatne, chýbajúci konsenzus v otázke skĺbenia priorít zahraničnej politiky – t. j. ľudských práv a hospodárskych záujmov, prestupuje českú zahraničnú politiku prakticky od 90. rokov.

 

O zhode nemôže byť reč

 

Česko nie je zďaleka jedinou krajinou, kde s ukrajinskou krízou vznikla otázka, či je Rusko stále strategickým partnerom a kde z obáv o vlastnú bezpečnosť došlo k odklonu od predtým pragmatickej politiky. Hoci sa aj českí vládni činitelia chvíľu zdráhali Kremeľ za agresiu voči Ukrajine hlasno kritizovať.

Medzi prvé osoby, ktoré Rusko označili za agresora destabilizujúceho Ukrajinu, patril minister zahraničia Lubomír Zaorálek, ktorý dlhodobo obhajuje protiruské sankcie EÚ.

Naopak, na stranu kritikov, ktorí argumentujú vplyv sankcií na českú ekonomiku, sa postavil najmä niekdajší minister financií (a s najvyššou pravdepodobnosťou budúci český premiér) Andrej Babiš a bývalý minister obchodu Jan Mládek. Najviac však rozhodnutie vlády pridať sa k hlavnému prúdu v EÚ kritizoval Pražský hrad.

„Neúčinnosť“ sankcií je dodnes obľúbenou témou prezidenta Zemana, ktorý je za svoje výroky, legitimizujíce ruské aktivity na Ukrajine, v Kremli doslova adorovaný. Z ministerstva zahraničných vecí v roku 2015 však zaznievala podpora ukrajinskej integrity, aj keď minister Lubomír Zaorálek poprel, že by prezident a česká vláda mali na situáciu odlišný pohľad. V žiadnom prípade o zhode ústavných činiteľov na postupe voči Rusku nemôže byť reč.

 

BIS a ruskí špióni v Prahe

 

Politický posun ilustruje najmä výročná správa českej spravodajskej služby BIS za rok 2014. BIS v nej opustila svoju prax všeobecných až nič nehovoriacich správ o aktivitách cudzích mocností a prvýkrát konkrétnejšie definovala ciele Ruskej federácie. Tá podľa BIS „v Európe buduje štruktúru, ideologicky opretú o expanzionistický Duginovský neoeuroazianizmus, ktorú možno považovať za návrat ku konceptu Kominterny“.

Rozviedka varovala aj pred ruskými aktivitami na poli informačnej vojny, politickej, technologickej a ekonomickej špionáže a opísala, ako Kremeľ prostredníctvom webových serverov manipuluje českú verejnosť.

BIS tiež priznala, že ruské spravodajské služby sú zo služieb, operujúcich na českom území, vôbec najaktívnejšie. Väčšina ruských špiónov navyše podľa rozviedky pracuje pod diplomatickým krytím prezamestnanej ruskej ambasády v Prahe so skoro 140 pracovníkmi. Podľa niektorých odhadov by až tretina z nich mohla byť špiónmi.

Tieto bezpečnostné hrozby vláda reflektovala aj v aktualizovanej Koncepcii zahraničnej politiky a Bezpečnostnej stratégii z roku 2015, ktoré hovoria o zhoršujúcej sa bezpečnosti v Európe a eskalácii napätia medzi Ruskom a Západom. Po novom aj o fenoméne hybridnej vojny.

 

Audit, ktorý nepotešil

 

Vplyvové aktivity cudzích mocností a hybridné hrozby sa stali aj predmetom auditu národnej bezpečnosti, ktorý na požiadanie českého premiéra Bohuslava Sobotku urobilo ministerstvo vnútra v roku 2016. Audit mal predovšetkým zistiť, ako je Česko pripravené čeliť aktuálnym hrozbám na poli terorizmu či extrémizmu.

Záverečná správa konštatuje, že hrozba ovplyvňovania verejnej mienky zo strany cudzích mocností, zahŕňajúca podkopávanie dôvery v demokratický právny štát a podnecovanie nepriateľských postojov voči ČR, je vysoká.

K ovplyvňovaniu navyše podľa správy dochádza na všetkých úrovniach verejnej správy, vrátane súčasných a bývalých ústavných činiteľov.

Reakcia na tieto neblahé vyhliadky prišla hneď v apríli 2016, keď ministerstvo vnútra oznámilo plán vytvorenie Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám, ktoré je v plnej poľnej od januára 2017.

 

Česko je lídrom

 

ČR od roku 2014 zvýšila aktivitu v rámci spoločnej zahraničnej politiky EÚ. Český sa expert sa zapojil do tímu East StratCom, ktorý zachytáva dezinformácie kolujúce v médiách po celej Európe. Tento rok ministerstvo vnútra hosťuje už tretiu konferenciu StratCom Summit.

Česko je príkladom dobrej praxe v oblasti systémových opatrení v boji proti hybridným hrozbám a lídrom v tejto problematike v strednej Európe. To však neznamená, že by všetka aktivita bola produktom iba českej vlády. Ani neziskový sektor nespal na vavrínoch a už v roku 2015 vznikli dva významné projekty, zamerané proti dezinformáciám a hybridným hrozbám.

Think-tank Európske hodnoty spustil Kremlin Watch Program, zatiaľ čo The Prague Security Studies Institute rozbehol svoju Iniciatívu o ruskom vplyve.

Výsledkom spoločnej akcie je napríklad Infoware Monitor, ktorý vznikol medzi slovenským GLOBSEC Policy Institute, maďarským Political Capital Institute a českým think-tankom Európske hodnoty, alebo česká verzia ukrajinskej stránky StopFake.org, ktorú spustila Asociácia pre medzinárodné otázky.

 

Spojenci Kremľa na Hrade

 

Pozornosť si získala aj mediálna gramotnosť, na ktorú sa na školách zameriava Človek v ohrození v rámci osvetového projektu Jeden svet a projekt študentov Masarykovej univerzity Zvolsiinfo. Významnú úlohu v rozvoji týchto aktivít hrá Open Society Fund Prague, ktorý ponúka grantové príležitosti v boji proti hostiteľským aktivitám zahraničných aktérov v rámci Česka i Slovenska.

V roku 2017 Európske hodnoty spustili „Open call 150+ expertov“, ktorej cieľom bolo donútiť šéfku európskej diplomacie Federicu Mogheriniovú, aby začala brať vážne hrozbu ruskej dezinformačnej kampane.

Akciu si všimlo hneď niekoľko médií z rôznych krajín, napríklad CNN či Politico. Výsledkom tohto tlaku bolo prijatie podobnej deklarácie v rámci EPP a začiatok rokovaní za zatvorenými dverami.

Aj keď Českú republiku v súčasnosti možno považovať za lídra v boji proti vplyvovým operáciám v strednej Európe, čo sa týka rozsiahlosti vládnej stratégie voči ruskému vplyvu musíme očakávať, že bude z najvyšších politických kruhov dochádzať k relativizácii ruskej hrozby. Aspoň pokiaľ bude mať Kremeľ spojencov na Pražskom hrade.

 

Autorka: Markéta Krejčí. Foto: TASR/AP. Komentár vyšiel v denníku SME.