Begin typing your search above and press return to search. Press Esc to cancel.

Ako preniknúť do bubliny dezinformačných webov?

V Česku existuje asi 40 relevantných dezinformačných portálov. Väčšina z nich sa primárne zaoberá zahraničnopolitickými témami.

 

Analýza Českého rozhlasu, ktorý v novembri 2016 porovnal dvadsať najviac preposielaných správ na facebooku za uplynulý rok, a to z klasických spravodajských serverov aj z dezinformačných webov, poukázala na závažný fenomén českého internetu. Dezinformačné či polopravdivé texty sa čítajú častejšie než seriózny a pravdivý obsah.

Najčastejšie otváraný článok dezinformačných webov, na ktorý reagovalo asi 34-tisíc čitateľov (s odkazom na ruského lekára), tvrdil, že cukrovka a rakovina sú vymyslené choroby. Druhé miesto obsadil text, podľa ktorého by mohlo byť rozdelenie ČSFR v roku 1992 neplatné.

Dôvodov tohto negatívneho trendu môže byť niekoľko. Jednak „šokovost” klamných článkov a expresivita ich titulkov, ktorými sa snažia získať pozornosť. Tiež mylná predstava čitateľov chytených v dezinformačnej bubline, že ide o informácie, ktoré im mainstream zatajuje, a s tým súvisiaci pocit, že šírením týchto článkov pomôžu ďalším ľuďom otvoriť oči.

Nehovoriac o tom, že mnohé servery samy vyzývajú na preposielanie článkov v rámci boja proti establishmentu a tradičným médiám. V neposlednom rade je to aj ideologická a tematická orientácia serverov, s ktorou sa stotožňuje určitá časť spoločnosti.

 

Ruské videnie sveta

 

V Českej republike existuje asi 40 relevantných dezinformačných webov. Väčšina z nich sa primárne zaoberá zahraničnopolitickými témami.

Výnimkou sú Parlamentné listy, ktoré sa snažia vystupovať ako seriózne spravodajstvo, avšak časté používanie manipulatívnych techník ich jednoznačne vyraďuje z kategórie dôveryhodných médií.

Takisto server Prvé správy, vlastnícky previazaný s Parlamentnými listami, sa zaoberá domácimi a regionálnymi „novinkami“.

Dôvod, prečo nie sú domáce témy atraktívne, je prostý. Z praktického hľadiska sa s informáciami z domáceho prostredia ťažšie manipuluje. Zahraničné správy sa s ohľadom na vzdialenosť od miesta činu horšie overujú či vyvracajú.

Predovšetkým však domáce témy nie sú také užitočné pri napĺňaní cieľa dezinformačnej komunity, ktorým je v mnohých prípadoch propagovanie proruského videnia sveta. A to aj napriek tomu, že okrem českej verzie servera Sputnik nebola dokázaná žiadna priama väzba dezinformačných webov na Kremeľ.

Rad serverov pritom necieli len na Česko, ale aj na ruskojazyčné obecenstvo, menovite napríklad Protiprúd, NWOO či Czech Free Press, ktoré majú aj verziu v ruštine.

 

Prehnitý Západ, sláva Putinovi

 

Všeobecne možno naratívy dezinformačných serverov rozdeliť do niekoľkých kategórií. V prvom rade ide o adoráciu Ruskej federácie a nekritický prístup k autoritatívnemu režimu Vladimira Putina.

Dezinformačné servery popierajú ruskú agresiu proti Ukrajine a ruskú dezinformačnú hrozbu v Európe. Vladimira Putina prezentujú ako silného lídra a jediného ochrancu kresťanských hodnôt a Slovanov. Komentárom o „prehnitom Západe“ vďačí Putin za to, že je v súčasnosti akýmsi idolom konzervatívnych dezinformačných platforiem.

Toto všetko ide ruka v ruke s ich antiamerikanizmom. USA sú podľa dezinformačných webov agresorom zodpovedným za konflikty po celom svete.

Silný je tiež naratív o plánovanom útoku proti Rusku či o nevyhnutnosti vzájomného konfliktu. České dezinformačné servery logicky prechovávajú nenávisť aj k NATO. Považujú ho za útočnú alianciu, z ktorej by ČR mala najradšej vystúpiť.

Lepším bezpečnostným garantom by podľa nich bolo opäť Rusko, ktoré (na rozdiel od USA) ako jediné naozaj bojuje proti svetovému terorizmu.

 

Únia ako dielo satana

 

V druhom rade je odpor proti EÚ. Európsku úniu dezinformačné servery opisujú ako nástroj totality či parazitnú organizáciu, ktorá sa snaží zničiť národné štáty.

Server Protiprúd dokonca prišiel s tvrdením, že EÚ je dielom satana. Dezinformačné weby však majú aj riešenie, ako sa vymaniť z údajného „európskeho žalára národov”, a to prostredníctvom tzv. czexitu, teda teda vystúpením.

Treťou veľkou témou je odpor proti imigrácii, kam patria aj články týkajúce sa islamu a islamského terorizmu. Na pranieri sa ocitajú všetci, ktorí obhajujú migračné kvóty či apelujú na humanitárnu stránku krízy.

Dezinformačné servery často vstupujú do sveta konšpirácií, v ktorom je migrácia do Európy riadená USA, respektíve CIA alebo EÚ. Cieľom týchto „pekelných plánov“ má byť islamizácia Európy a odstránenie bielej rasy.

 

Na pranieri aj očkovanie

 

Na špici dezinformácií sa dlhodobo drží aj kategória falošných zdravotníckych správ. Tie sú často spojené s antiestablishmentom a konšpiráciou o tom, že sa mainstream snaží ovládnuť či dokonca zlikvidovať ľudstvo prostredníctvom fluoridu, očkovania alebo chemtrails.

V neposlednom rade stojí za zmienku aj naratív tzv. False flag operácií. Dezinformačné servery písali o londýnskych teroristických útokoch, že ich údajne chceli zakamuflovať.

Server Slobodné noviny potom prišiel s celým zoznamom „42 šokujúcich oficiálne priznaných teroristických útokov pod falošnou vlajkou“.

Aj keď sa mnohé naratívy českej dezinformačnej scény zdajú trochu absurdné, početnosť ich preposlania vypovedá o tom, že nachádzajú čitateľskú základňu. Častými konzumentmi sú ľudia, ktorý neveria štátnym inštitúciám, tradičným médiám alebo liberálnodemokratickému zriadeniu všeobecne.

 

Ako obnoviť dôveru

 

Ako môžme vidieť, mnoho dezinformácií je postavených na adorácii Ruskej federácie na čele s Vladimirom Putinom, čo má ohlas najmä u občanov s proruským sentimentom.

Téma migračná kríza zase využíva obavy naprieč spoločnosťou, ktoré vzbudzuje potenciálny príchod utečencov do ČR.

V neposlednom rade na českých dezinformačných serveroch nájdeme aj veľké množstvo nezaraditeľných konšpiračných teórií s často až mystickej či duchovnej povahy.

Konšpiračné teórie a fake news môžu byť nepochybne pre niektorých obyčajnou zábavou či zárobkovou činnosťou. Z dlhodobého hľadiska však nabúravajú dôveru v politický systém a demokraciu, preto k nim treba pristupovať ako k reálnej spoločenskej hrozbe.

V dnešných časoch by sme preto mali hľadať spôsob, ako zvýšiť dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie vrátane tradičných médií a ako urobiť pravdu opäť atraktívnejšou než lož.

Dôležité je nájsť aj možnosti, ako dostať pravdivé informácie k tej časti spoločnosti, ktorá sa už nachádza v zajatí dezinformačnej bubliny.

 

Autorka: Markéta Krejčí. Foto: TASR/AP. Komentár vyšiel v denníku SME.